Bratislava 9. septembra 2021 – Prolongácia podpory existujúcich OZE, integrácia obnoviteľných zdrojov do energetických trhov, novelizácia cenovej vyhlášky, nové typy taríf, podpora nových typov OZE či zavádzanie aspektov dynamickej regulácie patria medzi aktuálne otázky, ktoré v súčasnosti, aj v súvislosti s balíkom Fit for 55 rieši Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Na workshope „Fit for 55 a slovenská energetika“ o nich hovoril šéf ÚRSO Andrej Juris.

Úrad je podľa neho na začiatku prolongácie podpory OZE. „Pre existujúce zdroje, ktoré by mohli vypadnúť o pár rokov z podpory a tým pádom by bola ohrozená ich prevádzkyschopnosť, cez túto schému by sa predĺžila a minimálne udržala, ale veríme, že výhľadovo, s nejakými ďalšími opatreniami by sa aj ďalej rozšíril objem výroby elektriny z OZE,“ skonštatoval.

Veľkou témou pre OZE je integrácia do energetických trhov, teda otázky pripojenia, sieťových poplatkov, ich možnosť participácie na trhoch podporných služieb, na flexibilite, teda mnoho nových aspektov, ktoré prináša európska legislatíva v inom balíčku – Čistá energia pre všetkých Európanov. ÚRSO na téme pracuje v spolupráci s MH SR, a to najmä na legislatívnych opatreniach, ale ako úrad rozbieha aj činnosť na úpravu trhových pravidiel elektriny či prevádzkových poriadkov. „Chceme vytvoriť priestor pre OZE a ďalšie decentralizované zdroje, aby mohli participovať na trhoch podobne ako veľké zdroje,“ vysvetlil Juris, ktorý predstavil aj dve novinky.

„Onedlho pôjde do MPK novelizácia našej cenovej vyhlášky, kde sme prehodnotili výšku a spôsob pripájacích poplatkov pre výrobu, ktoré budú mať zásadný vplyv na OZE a takisto aj prenastavenie smutne známeho G-komponentu, ktorý OZE aj iné výroby platia prevádzkovateľom sústav,“ priblížil.

Úrad podľa jeho slov zavádza aj nové typy taríf, ktoré budú mandatórne aj pre prirodzené monopoly v oblasti distribúcie na tarifikáciu a vytvorenie priestoru pre časovo rozlíšiteľné tarify, ktoré by umožnili, najmä tam, kde sú inštalované smartmetre, rozvoj flexibility, skladovania energií, prácu s demand response a tým pádom sflexibilnenie trhu a výhľadovo aj zníženie celkových nákladov na energie pre jednotlivých odberateľov.

V teplárenstve je podľa Jurisa témou na diskusiu prenastavenie a práca s podporou pre KVET. „V súčasnosti je to pomerne rozsiahly balík, ktorý vchádza do nákladov na podporu. Vidíme tam zdroje, ktoré využívajú fosílne palivá, dokonca uhlie, Ak máme prispieť k plneniu cieľov balíčka Fit for 55, tak to sú témy na prehodnotenie a hľadanie schém pre existujúce zdroje, aby mohli dokončiť všetky investičné a prevádzkové plány, ktoré majú v rámci súčasného systému podpory a následne prenastaviť podporu, aby bol zvýšený dôraz na OZE a KVET,“ ozrejmil.

Ďalšími diskutovanými témami sú zahrnutie do podpory a motivovanie nových typov OZE, ako je napríklad zelený vodík, energetické zhodnotenie odpadu či využívanie odpadového tepla z priemyslu pre účely CZT alebo KVET.

„Balík Fit for 55 prináša mnoho ambícií. Ako konkrétne budú zhmotnené v legislatíve, to bude politický proces. Vnímame, že trend je jasný, či bude nejaké číslo trošku iné, to je otázka. Ale ambície sú jasné. Prináša to veľa výziev na strane štátu aj odberateľov, a v neposlednej miere dotknutých subjektov,“ konštatoval Juris s tým, že bude potrebné skúšať veľa nových vecí.

Popri tradičnej statickej regulácií udržiavajúcej status quo sa podľa neho v EÚ sa zavádzajú aspekty tzv. dynamickej regulácie. Je to vytvorenie priestoru na to, aby regulované subjekty mohli skúšať nové technológie a riešenia, ktoré majú výhľadovo možnosť priniesť. „Či už témy dekarbonizácie alebo optimalizácie nákladov na energie. Čiže vytvárame tzv. regulačný sandbox, ktorý pre regulované subjekty vytvorí priestor na testovanie a pilotovanie nových riešení,“ uviedol Juris.

Pokiaľ ide o tému energetickej chudoby, ÚRSO má sám určité kompetencie a povinnosti a je v intenzívnej diskusii aj s MH aj ďalšími subjektmi na definovanie kritérií, kto je energeticky chudobný, pričom ide o komplexnú tému. „Keď už teda definujeme určitých odberateľov, že spadajú pod energetickú chudobu, čo s tým ďalej, čo to znamená, akú budú mať podporné programy, či už zo strany regulačného úradu alebo ďalších orgánov,“ uzavrel šéf ÚRSO Andrej Juris.