Brusel 28. apríla 2021 – Priemerné náklady na zabezpečenie dodávok plynu vo väčšine členských štátov EÚ a zmluvných strán Energetického spoločenstva v roku 2020 medziročne klesli o viac ako 4 euro/MWh. Vyplýva to z predbežných výsledkov správy Agentúry EÚ pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) a energetického spoločenstva. Pri porovnaní nákladov na získavanie plynu v roku 2020 s ich priemerom v období rokov 2012 – 2019 ceny klesli o 8 eur/MWh.
V hodnotení sa meria priemerná ročná cena, za ktorú môžu celoštátni dodávatelia čerpať svoj veľkoobchodný plyn. Pri výpočte sa zohľadňujú ceny produktov obchodovaných v národných uzloch, ako aj deklarovaný cezhraničný dovoz plynu a plyn vyrobený na domácej pôde.
„Hlavnou hnacou silou poklesu cien bolo zníženie dopytu spôsobené COVID-19 a historicky najvyššími dodávkami skvapalneného zemného plynu (LNG) zaznamenanými v prvej polovici roku 2020,“ konštatuje ACER. Výsledkom boli historicky nízke spotové ceny uzlov EÚ v druhom štvrťroku 2020. „Ďalším prispievajúcim faktorom bol pokles cien ostatných energetických komodít a nadpriemerné zásoby podzemných zásobníkov na začiatku vtláčacej sezóny,“ uviedla agentúra. Aj keď sa ceny uzlov od tretieho štvrťroka čiastočne zotavili, priemerné ročné náklady na zabezpečenie dodávok dosiahli rekordne nízke hodnoty od roku 2012, keď ich ACER začal posudzovať.
„Konvergencia nadobúdacích cien zostala medzi väčšinou členských štátov celkovo silná, s najväčšími rozdielmi okolo 3 eur/MWh. To dokazuje výhody vnútorného trhu s plynom,“ zdôraznil ACER. Napríklad v roku 2013 boli časté rozpätia nadobúdacích nákladov viac ako 5 eur/MWh, čo pre priemerných konečných spotrebiteľov v domácnostiach na trhoch s plynom s vyššími nákladmi znamená ročné výdavky od 40 do 60 eur. „Zvýšená konvergencia nákladov na zásobovanie plynom priniesla od roku 2013 priemerné ročné prírastky blahobytu pre spotrebiteľov plynu v EÚ v rozsahu okolo 3 miliárd eur,“ odhadla agentúra..
Napriek vplyvu COVID-19 na dopyt po plyne a zvýšenej dostupnosti skvapalneného plynu priemerná cena plynu neklesla rovnomerne v celej EÚ. To vyústilo do určitých cenových rozdielov medzi referenčnou hodnotou založenou na holandskom TTF a nákladmi na obstaranie v niektorých členských štátoch.
Ceny boli v priemere vyššie v členských štátoch, ktoré sa viac spoliehali na dlhodobé kontrakty o dodávkach indexované buď na ropu, alebo na dlhodobejšie krivky. Najvyššie priemerné náklady na zabezpečenie zdrojov boli zaznamenané v juhovýchodných, stredomorských a niektorých stredovýchodných členských štátoch. Všetky pobaltské krajiny (okrem Fínska) a tiež Grécko vykázali v roku 2020 veľmi cenovo konkurencieschopné dovozné ceny. ACER sa domnieva, že v obidvoch prípadoch je to spôsobené väčšou relatívnou indexáciou na uzlové krátkodobé produkty v ich novších zmluvách o dodávkach LNG.
Nadobúdacie náklady zmluvných strán Energetického spoločenstva boli nerovnomerné a formované charakteristikami rôznych trhov. Vo väčšine z nich boli ceny plynu naďalej o niečo vyššie ako v priemere členských štátov EÚ, a to z dôvodu prevládania menej priaznivých dlhodobých zmlúv a obmedzenejšej konkurencie v oblasti dodávok. Napríklad na Ukrajine sa však cenový rozdiel zmenšil po trhových reformách, vďaka ktorým korelovali dovozné ceny s uzlami v EÚ. Ukrajina si tiež zachováva dostatočnú nákladovo konkurencieschopnú domácu výrobu plynu.