Kyjev 12. mája 2021 – Ak v krátkodobom až strednodobom hľadisku nepríde k zintenzívneniu používania plynu ako spôsobu postupného nahradzovania uhlia a urýchlenia elektrifikácie globálneho hospodárstva, bude to znamenať podkopanie procesu dekarbonizácie. Práve zemný plyn je pre mnohé krajiny najkratšou cestou k rýchlej a cenovo dostupnej dekarbonizácii. V komentári pre portál euractiv.com to napísala Olga Bielkovová, riaditeľka pre vládne a medzinárodné záležitosti ukrajinského prevádzkovateľa prepravnej plynárenskej siete, spoločnosti GTSOU.
„Pokiaľ ide o energetický prechod, nemôžeme dovoliť, aby sa – slovami Voltaira – dokonalosť stala nepriateľom dobra,“ zdôraznila Bielkovová s tým, že „spravovanie“ našej planéty si vyžaduje podniknutie konkrétnych krokov smerom k budúcnosti bez uhlíka, a to teraz. Postup ani tempo zmien však nebudú všade rovnaké, pripomína s odkazom na odlišnosť historických, geografických a hospodárskych podmienok v Európe.
„Pre mnoho krajín ponúka zemný plyn najkratšiu cestu k dekarbonizácii, ktorá je cenovo dostupná a okamžite vykonateľná,“ píše Bielkovová, ktorá je presvedčená, že dogmatický prístup k ochrane podnebia je často neúčinný, zatiaľ čo flexibilita a pragmatizmus víťazia.
V súvislosti s koronakrízou načrtla paralelu. Hoci pri nej bolo zrejmé, že konečným cieľom je hromadné očkovanie a prípadná kolektívna imunita, svet sa nevyhol hľadaniu možností liečby rôznymi spôsobmi a liekmi. Tie znamenali obrovský rozdiel a zachránili mnoho životov. Konečným cieľom je prechod celého energetického systému na OZE, ale to podľa ukrajinskej odborníčky neodôvodňuje úplné odmietnutie skutočných a účinných dočasných riešení.
Postupné vyraďovanie uhlia považuje za najvyššiu prioritu a „najnižšie visiace ovocie“ na ceste k bezuhlíkovej budúcnosti. „Napríklad na Ukrajine, ktorá z uhlia vyrába 30 % elektriny, by jeho nahradenie zemným plynom môže priniesť 50% zníženie emisií skleníkových plynov bez rizika destabilizácie rozvodnej siete,“ konkretizovala Bielkovová.
Keďže aj zemný plyn bude musieť byť postupne vyradený, kladie si otázku, prečo nevynechať túto fázu a prejsť priamo na vietor a slnko? „Táto myšlienka znie lákavo, ale pri bližšom skúmaní je kontraproduktívna, ak nie sebazničujúca,“ hovorí odborníčka s tým, že v roku 2019 predstavovala nehydroelektrická obnoviteľná energia na Ukrajine menej ako 2 % celkovej výroby elektriny. Ak sa pozornosť zameria výlučne na túto oblasť, premešká sa príležitosť dosiahnuť väčší vplyv.
Štúdia GIE a prístup krajín SVE
Bielkovová pripomenula nedávnu štúdiu GIE venovanú existujúcej plynárenskej infraštruktúre v regióne SVE a úlohe, ktorú by mohla hrať pri prechode na klimatickú neutralitu. Vyplýva z nej, že prechod z uhlia na plyn je kľúčovým medzistupňom pre členov EÚ, ktorých sa výskum týka: Rakúsko, Česko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
„Je potrebné povedať, že úroveň hospodárskeho rozvoja v týchto krajinách presahuje úroveň Ukrajiny. Ale aj pre prosperujúcejšie národy sa prerušenie používania uhlia ukázalo ako náročná úloha,“ skonštatovala Bielkovová. V roku 2018 bola produkcia CO2 na báze uhlia z týchto krajín zhruba ekvivalentná s celkovými emisiami generovanými vo Francúzsku a Španielsku.
Dekarbonizované plyny bezpochyby doplnia a nakoniec nahradia zemný plyn, ale bude to trvať skôr niekoľko desaťročí ako pár rokov, myslí si ukrajinská expertka. Desať krajín plánuje integrovať existujúcu plynárenskú infraštruktúru do svojich systémov obnoviteľnej energie, a tak znížiť potrebu veľkých investícií do elektrických sietí – na prenosovej aj distribučnej úrovni.
„Tento pragmatický prístup treba oceniť potleskom. Flexibilita a viacrozmernosť našich energetických systémov podčiarkuje ich odolnosť. Nezabúdajme tiež, že spoločnosti zaoberajúce sa tranzitom plynu sú významnými zamestnávateľmi, prispievateľmi do štátnych rozpočtov a garantmi energetickej bezpečnosti,“ podčiarkla.
V SVE je podľa nej imperatív elektrifikácie taký, že zemný plyn je často najpraktickejším a najefektívnejším riešením. Dopyt po energii bude naďalej rásť, zatiaľ čo uhlíkové emisie musia klesať.
Aj Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) uznáva význam zemného plynu na ceste k úplnej dekarbonizácii. Vo Výhľade na svetové energetické prechody do roku 2021 uvádza: „Zemný plyn bude v roku 2050 najväčším zostávajúcim zdrojom fosílnych palív. Asi 70 % sa spotrebuje v elektrárňach/teplárňach a na výrobu modrého vodíka. Ďalšie relevantné využitie je v priemysle.“
„Okrem výroby elektriny má zemný plyn mnoho využití v chemickom priemysle, sektore vykurovania domov, hutníctve a doprave,“ poznamenala Bielkovová s tým, že táto všestrannosť veternej a slnečnej energii chýba.
Optimalizácia využívania infraštruktúry je podľa nej sama o sebe podstatnou súčasťou klimatickej skladačky. V tejto súvislosti považuje za povzbudivé zmiernenie pozície EÚ pri začleňovaní projektov zemného plynu do zeleného financovania. Diskusia o klimatickej taxonómii dáva do popredia napätie medzi idealizmom a pragmatizmom, myslí si odborníčka.
Ašpirácie vs. racionalita
„Na splnenie cieľov ekologickej dohody EÚ by EIB, EBRD, Svetová banka a širšia sieť medzinárodných finančných inštitúcií mali prijať menej kategorický prístup, aby vyhoveli širokej škále klimatických riešení, ktoré najlepšie vyhovujú jednotlivým krajinám,“ zdôraznila s tým, že jedno riešenie zriedka vyhovuje všetkým. Potrebná je jemnejšia politika, najmä pokiaľ ide o krajiny Východného partnerstva. Ak by boli k dispozícii neobmedzené investície, nebolo by potrebné stanovovať priority, tvrdí Bielkovová, podľa ktorej je rozvíjajúcich sa trhoch všetko o pridelení obmedzeného kapitálu na projekty, ktoré zodpovedajú miestnemu kontextu, majú najvyššiu šancu na úspech a majú najväčší dopad.
Rétorika ašpirácií musí hrať určitú úlohu, ale politika musí vychádzať z empirizmu a racionality, píše expertka. Neoprávnené a neopatrné odmietanie zemného plynu zo zjavne ideologických, a nie vedeckých dôvodov, je nesprávne, dodala.
„Ak z krátkodobého až strednodobého hľadiska nezintenzívnime používanie plynu ako spôsobu postupného vyraďovania uhlia a urýchlenia elektrifikácie globálneho hospodárstva, podkopeme tým program dekarbonizácie,“ vyhlásila.
Uhlíkové palivá sa často prezentujú ako voľba typu „všetko alebo nič“. To nám nepomáha riešiť problém otepľovania podnebia v celej jeho zložitosti. „Zamerajme sa radšej na konkrétne a realizovateľné kroky, ktoré môžeme podniknúť hneď teraz,“ uzavrela Olga Bielkovová, riaditeľka pre vládne a medzinárodné záležitosti v ukrajinskej prepravnej spoločnosti GTSOU. .