Brusel 23. júna 2020 – Aktualizovaná verzia návrhu Európskej komisie o vodíkovej stratégii okrem potvrdenia „prioritného zamerania“ sa EÚ na čistý vodík z obnoviteľnej elektrickej energie, uznáva úlohu, ktorú by mal v prechodnom období zohrávať „fosílny vodík“. Informuje o tom portál euractiv.com, ktorý sa odvoláva na ďalší uniknutý materiál Európskej komisie.
Aktualizovaná podoba znova zdôrazňuje, že „obnoviteľný vodík“ z veternej a slnečnej energie je „z dlhodobého hľadiska možnosťou, ktorá je najkompatibilnejšia s cieľom klimatickej neutrality“ a na ktorú sa európska exekutíva prioritne zameria.
Dokument však uznáva aj iné formy vodíka s nízkym obsahom uhlíka vyrábaného z neobnoviteľných zdrojov energie V prípade výroby metódou parnej reformácie bude vodík považovaný za „nízkouhlíkový“, iba ak budú súvisiace emisie kompenzované technológiou zachytávania a ukladania uhlíka (CCS).
„Z krátkodobého a strednodobého hľadiska však bude zohrávať úlohu aj vodík s nízkym obsahom uhlíka, ktorý bude využívať najmä fosílne palivá, predovšetkým na rýchle zníženie emisií z existujúcej výroby vodíka a podporu súbežného a budúceho využívania obnoviteľného vodíka,“ dodáva dokument.
Európski zelení podľa euractiv.com túto možnosť odmietajú a považujú za výsledok práce plynárenskej lobby, ktorá má podľa nich „obrovský vplyv na vodíkovú stratégiu EÚ“. „Hoci Komisia jasne hovorí, že čistý vodík musí pochádzať z obnoviteľných zdrojov energie, stále chce investovať do fosílneho vodíka,“ uviedol poslanec nemeckej skupiny zelených Michael Bloss, podľa ktorého budú miliardy eur „utopené vo fosílnom hrobe“
Návrh stratégie rozpracováva aj potenciál plynárenskej infraštruktúry, ktorý prednedávnom vyzdvihol aj podpredseda EK Frans Timmermans. „Je dôležité, aby sme sa pozreli na existujúcu infraštruktúru zemného plynu a LNG, aby sme zistili, do akej miery je už pre vodík použiteľná alebo či sa dá na jeho využitie prispôsobiť. Čím viac dokážeme využívať infraštruktúru dvojakým spôsobom, tým lepšie, a to aj preto, aby bol prechod na zelený vodík sa v budúcnosti dostupnejší. Tieto možnosti ma skutočne nadchli a budeme v tomto smere robiť veľa práce,“ povedal.
Stratégia v tejto súvislosti uvádza, že „približne 50 % existujúcej výroby fosílneho vodíka by sa dalo upraviť na produkciu nízkouhlíkového vodíka z fosílnych palív“. Komisia predpokladá, že do roku 2050 by sa do fosílneho vodíka s nízkym obsahom uhlíka mohlo investovať 3 – 18 miliárd eur. Inštalácia CCS technológie do súčasných fosílnych elektrární by do roku 2030 mala stáť 1 až 6 miliárd eur, uvádza stratégia.
Bloss sa však obáva, že údaj o 50-percentnej miere možnej dodatočnej úpravy pochádza zo štúdie poradenskej spoločnosti Navigant pre priemyselné konzorcium „Plyn pre klímu“. „Je veľmi znepokojujúce, že Komisia sa pri otázke infraštruktúry spolieha na jednostranné štúdie plynárenského priemyslu,“ zdôraznil europoslanec, ktorý trvá na tom, aby výkonná moc EÚ používala nezávislé štúdie ako základ svojich stratégií.
Medzinárodná asociácia producentov ropy a zemného plynu (IOGP) naopak varovala, že vodíková stratégia EÚ je „odsúdená na neúspech“, ak sa zameria iba na obnoviteľný vodík vyrobený z elektrolýzy, ktorý v súčasnosti predstavuje iba malú časť trhu.
Podľa európskeho riaditeľa IOGP si Európa nemôže dovoliť staviť všetko na jednu, stále okrajovú technológiu, ktorej základy ešte nie sú pripravené a dúfať, že to dobre dopadne. „Stratégia, ktorá má uspieť, musí využiť všetky zdroje výroby čistého vodíka aj po roku 2030,“ dodal s tým, že potenciálnymi zdrojmi môžu byť jadro, vodná energia, pyrolýza metánu a plyn s CCS.