Washington 2. apríla 2020 – Spojené štáty majú dlhodobý pozitívny vzťah k zemnému plynu. Fosílne palivá sú pilierom energetického mixu krajiny a plynom kúri takmer polovica amerických domácností. Navyše, ako píše portál oilprice.com, v mnohých štátoch predstavuje zemný plyn „most“, vďaka ktorému má byť prechod z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje plynulejší.
Plynárenský priemysel však zažíva ťažké časy vzhľadom na najväčší prepad cien plynu za desaťročia, spôsobený masívnou ťažbou z bridlíc. To je však len jeden z problémov, ktorým sektor čelí.
V desiatkach miest – najmä v liberálne naklonených štátoch, ako sú Washington, Kalifornia a Massachusetts – množstvo ekológov a klimatických aktivistov tlačí na zákaz používania zemného plynu v domácnostiach a podnikoch. Zákonodarcovia v New Yorku v Kalifornii sa zase rozhodne postavili proti emisiám skleníkových plynov.
Aktuálne sa však priemyslu dostalo podpory z pomerne nečakaného zdroja – od špičkových bojovníkov za občianske práva. Tí sa dôrazne stavajú proti prudkému odklonu od zemného plynu a dostávajú sa tak do stretu s progresívnymi demokratmi a ochrancami životného prostredia, ktorí sa snažia o úplný zákaz bridlicovej ťažby.
Podľa spravodajskej stránky Axios aktivisti za občianske práva reverend Jesse Jackson a Al Sharpton a prezident národnej mestskej ligy Marc Morial uznávajú potrebu prechodu na čistú energiu. Vzhľadom na sociálne dôvody však chcú, aby bol postupný.
Zakladateľ skupiny Rainbow PUSH reverend Jesse Jackson podporuje zákaz bridlicovej ťažby, vyzval však na „správny prechod“, pri ktorom by chudobnejšia časť populácie mohla naďalej využívať obrovské a lacné zdroje, ktoré táto ťažba pomohla sprístupniť.
„Podporujem výzvu [na zákaz frakovania] a primeraný prechod. Medzitým však sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva musia plyn mať.“
Vplyvný zástanca občianskych práv reverend Al Sharpton vyjadril podobné názory. „Myslím si, že ľudia sa obávajú o cenovú dostupnosť a tiež, že zostanú bez kúrenia,“ povedal Sharpton . „Využívanie zemného plynu je dočasné, ale v prechodnom období by chudobnejšie komunity počas zím nemali trpieť chladom,“ dodal
Zdá sa, že tieto názory podporujú aj fakty. Štúdia Americkej rady pre energeticky účinnú ekonomiku (ACEEE) z roku 2016 zistila, že občania s nízkymi príjmami nesú neúmerne vysoké energetické zaťaženie v porovnaní so skupinami s vyššími príjmami. Domácnosti s nízkymi príjmami minú 7,2 % svojho príjmu na verejné služby oproti 2,3 %, ktoré vynaložia domácnosti s vysokými príjmami, pričom energetická záťaž je najvyššia v Memphise (13,2 % príjmu), Birminghame (10,9 %) a Atlante (10,2 %).
Niektorí obhajcovia zmeny klímy však nesúhlasia a požadujú ešte silnejší tlak na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie. Tamara Toles O’Laughlin, riaditeľka vplyvnej organizácie klimatických aktivistov 350.org, tvrdí, že ľudia by si nemali vyberať medzi zmierňovaním energetickej chudoby a prechodom na čistú energiu, označila to „umelý rozpor“. „Je našou povinnosťou ako ľudí, ktorí majú túto možnosť, zaujať pozíciu vyvolávajúcu systematickú zmenu, pretože ak tak neurobíme, všetci zlyháme. Postupné prijímanie rozhodnutí prospieva len energetickému systému, v ktorom sme uviazli, “ povedala.
Výzvy aktivistov za občianske práva sú ďalším príspevkom k diskusii o budúcnosti plynu. Kým odstavenie uhlia vyzeralo jednoducho, v prípade zemného plynu je to oveľa ťažšia úloha, ako naznačuje aj prípad Kalifornie, jedného z najzelenších štátov USA. Hoci milióny vozidiel v ňom stále produkujú tony smogu, štát sa viac ako iné proaktívne snažil udržiavať nízku úroveň emisií skleníkových plynov. Vyrába viac obnoviteľnej energie ako ktorýkoľvek iný štát v USA a dokonca si stanovil ambiciózny cieľ vyrobiť 100 % čistej energie do roku 2045. Kalifornia sa tiež stala prvým štátom, ktorý sa zbavil uhlia na výrobu energie.
Na rozdiel od úspešného tlaku štátu na odstavenie uhlia však úsilie o postupné vyraďovanie zemného plynu čelí odporu. Vytláčanie uhlia bolo pre obyvateľov a podniky v Kalifornii relatívne bezbolestné, pretože sa týkalo hlavne mimoštátnych baní a elektrární. Pokiaľ ide o zemný plyn, je to iný príbeh. Silná domáca spoločnosť Southern California Gas Co. – plynárenský podnik, ktorý slúži takmer 22 miliónom ľudí od Central Valley až po americko-mexickú hranicu, je rozhodnutá pokračovať.
Začala rozsiahlu kampaň za zachovanie úlohy jej plynovodov v zásobovaní spoločnosti energiou, presviedčajúc miestnych úradníkov, že politiky zamerané na nahradenie plynu elektrinou by boli veľmi nepopulárne. SoCalGas bráni svoj biznis s príjmami z predaja plynu domácnostiam za takmer 2,3 miliardy dolárov v roku 2017. Zdá sa však, že má aj oveľa lepšiu ponuku čistej energie ako bežná spoločnosť zaoberajúca sa fosílnymi palivami.
Plánuje napríklad produkciu biometánu z odpadu z mliečnych fariem, skládok a čističiek odpadových vôd. Tvrdí, že môže zabiť dve muchy jednou ranou, keď nahradí časť zemného plynu vo svojom systéme obnoviteľným plynom a zároveň obmedzí emisie metánu. Spoločnosť už do svojich plynovodov pustila malé množstvo obnoviteľného plynu a plánuje ho zvýšiť.
Prívržencov zemného plynu potešia aj pozitívne signály z Wall Street, píše NaturalGasIntel.com. Banka Goldman Sachs tvrdí, že hoci je príliš neskoro na záchranu tohtoročného trhu so zemným plynom, súčasný pokles produkcie plynu v Permianskej kotline je príležitosťou na oživenie v roku 2021, pričom očakáva, že jeho ceny prudko porastú. Konkrétne, banka predpovedá cenu 3,50 USD/MMBtu v zime 2020/21 a 3,25 USD v lete, keď by mali zásoby dosiahnuť bezpečné úrovne. To je takmer dvojnásobok súčasných 1.72 USD/MMBtu.
Bank of America Merrill Lynch je o niečo menej optimistická a v roku 2021 odhaduje cenu na úrovni 2,45 USD/MMBtu, ktorá je však stále podstatne vyššia ako súčasná.
Priaznivcov dlhodobých predpovedí zrejme poteší očakávanie Medzinárodnej energetickej agentúry, podľa ktorého sa dopyt po zemnom plyne do roku 2050 zvýši o ďalších 40 percent na takmer 200 kvadriliónov Btu, pretože globálny prechod z uhlia naberie na sile.