Brusel/Baku 12. októbra 2022 – Otvorenie nového prepájacieho plynovodu Greece-Bulgaria Interconnector (IGB) označili Baku a Brusel ako krok k zníženiu závislosti Európy od ruského plynu, ktorého časť by mohla nahradiť z azerbajdžanských zdrojov. Podľa portálu eurasianet.org sa však odvtedy objavili signály, ktoré naznačujú, že Azerbajdžan nemusí byť schopný splniť ani mierny nárast dodávok, ktorý sľúbil Európskej únii začiatkom tohto roka.
IGB bol slávnostne otvorený 1. októbra na ceremónii v Sofii za účasti azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, lídrov Európskej únie a niekoľkých susedných krajín Bulharska – Srbska, Severného Macedónska a Rumunska – ktorí chcú z projektu tiež profitovať.
„Projekt IGB bude hrať dôležitú úlohu pri posilňovaní energetickej bezpečnosti Európy a diverzifikácii dodávok plynu,“ povedal Alijev vo svojom prejave.
Podľa predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej plynovod „mení hru“ pre Bulharsko a energetickú bezpečnosť Európy“. „Znamená oslobodenie sa od závislosti od ruského plynu,“ dodala.
Zásobovaný plynom z troch plynovodov, ktoré tvoria Južný plynový koridor, IGB bude spočiatku prepravovať len jednu miliardu metrov kubických (bcm) plynu ročne, ktorý má Azerbajdžan zmluvne dodávať do Bulharska.
Tento objem čiastočne pokryje ročnú spotrebu Bulharska vo výške približne 3 bcm, z ktorých väčšinu dodávalo Rusko. Moskva tieto dodávky zastavila v apríli ako odvetu za sankcie EÚ uvalené na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, keď ako dôvod uviedla nesúhlas Sofie s platením za plyn v rubľoch.
Pri plnej kapacite by IGB mohol v súčasnosti prepravovať 3 bcm plynu ročne a po technických úpravách až 5 bcm ročne. To zvyšuje potenciál Azerbajdžanu, ktorý by pri využití existujúcich bulharských plynovodov do susedných krajín mohol dodávať plyn ďalej na Balkán a do strednej Európy, ako aj do Moldavska, či dokonca na Ukrajinu.
Rusko už znížilo vývoz plynu do väčšiny Európy a 4. októbra pohrozilo, že pre neuhradenie dodávok bude postupovať podobne aj voči Moldavsku. „Z dlhodobého hľadiska sa snažíme nájsť alternatívne dodávky s našimi partnermi, ako je Azerbajdžan,“ povedal v septembri moldavský vicepremiér Andrei Spinu.
IGB bol plánovaný dlho pred súčasnou krízou a jeho dokončenie oddialila pandémia, ako aj rôzne technické problémy. Jeho dokončenie teraz pravdepodobne umožní Bulharsku v kombinácii so skvapalneným zemným plynom, ktorý môže získať z Grécka a Turecka, prečkať nadchádzajúcu zimu bez komplikácií.
Reálne azerbajdžanské možnosti
Širší vplyv projektu na energetickú nezávislosť Európy od Ruska však zostáva nejasný, konštatuje eurasianet.org.
Zásoby Azerbajdžanu sú podľa neho obmedzené. V júli Azerbajdžan a EÚ podpísali Memorandum o porozumení, podľa ktorého sa od Baku „očakáva“ v tomto roku dodanie 12 bcm plynu do EÚ – oproti pôvodne zazmluvneným 10 bcm. Tieto čísla už zahŕňali plyn, ktorý by mal byť dodávaný prostredníctvom IGB, a predstavujú malý zlomok zo zhruba 150 bcm ročne, ktoré Rusko dodávalo do Európy.
Navyše, sú tu náznaky, že Baku nedosiahne ani ten skromný cieľ, tvrdí eurasianet.org.
Alijev vo svojom prejave na slávnostnom spustení IGB do prevádzky uviedol, že vývoz plynu z Azerbajdžanu v tomto roku vzrastie a „11,5 bcm pôjde európskym spotrebiteľom“, čo korešponduje s predchádzajúcim odhadom ministra energetiky Parvíza Šachbazova.
Azerbajdžanská strana neuviedla žiadny dôvod na zníženie odhadu oproti prisľúbeným 12 bcm, vzhľadom na hroziacu zimnú energetickú krízu v Európe je však záujem aj o malé objemy plynu silný.
Nie je jasné, či sa problém týkal plynového poľa Shah Deniz prevádzkovaného spoločnosťou BP, ktoré produkuje všetok plyn vyvážaný Azerbajdžanom alebo niektorej časti siete plynovodov SGC vedúcej z Kaspického mora cez Gruzínsko, Turecko, Grécko, Albánsko a Taliansko, prípadne išlo o úplne iný dôvod.
Začiatkom tohto roka spoločnosť BP, ktorá je tiež akcionárom dvoch plynovodov do Európy, navrhla, že kapacita poľa aj potrubí by sa mohla zvýšiť na 11 bcm ročne z predchádzajúcich desiatich. Spoločnosť neodpovedala na otázky Eurasianetu, ako by bolo možné ďalej zvýšiť kapacitu na 12 bcm ani prečo teraz cieľ klesol na 11,5 bcm.
Dodávky do Eur´ópy v auguste klesli, do Turecka rástli
Aby nebolo záhad dosť, predajné zmluvy na plyn zo Shah Deniz do Európy v súčasnosti zostávajú len na úrovni 10 miliárd bcm, pričom nové dodávky neboli ohlásené, uviedol zdroj z odvetvia pre eurasianet.org.
Navyše sa zdá, že Azerbajdžan v poslednom čase vyváža viac plynu do Turecka a menej do Európy. V auguste klesol export Azerbajdžanu do Európy o 27 % v porovnaní s júlom, zatiaľ čo export do Turecka vzrástol podľa údajov azerbajdžanského ministerstva energetiky o 20 %. Rozdiel v objeme nezodpovedá chýbajúci 0,5 bcm a nie je jasné, či ide o súvislosť.
Hoci Turecko nebolo odpojené od ruských dodávok, má svoje vlastné problémy s plynom. Berúc do úvahy potenciálny nedostatok, snaží sa ešte pred zimou naplniť kapacitu svojich podzemných zásobníkov na úrovni 5,8 bcm.
Nejasnosť dohody s EÚ tiež vyvoláva otázky o dlhodobých plánoch na rozšírenie siete plynovodov a zvýšenie vývozu azerbajdžanského plynu do Európy o „aspoň“ 20 miliárd m3 do roku 2027, ako sa obe strany dohodli v júli.
Alijev vo svojom prejave v Sofii potvrdil, že Azerbajdžan začal konzultácie s partnermi o plánoch rozšírenia plynovodu, pričom poznamenal, že bez takéhoto úsilia „bude ťažké zabezpečiť dodatočné dodávky“. Nespresnil však, odkiaľ by mal dodatočný plyn pochádzať, pripomenul eurasianet.org.
Spoločnosť BP vyhlásila, že jej pole Shah Deniz nemôže dodať kompletný dodatočný objem 10 bcm plynu ročne, na ktorých sa Azerbajdžan a EÚ dohodli, a zdá sa, že ostatné azerbajdžanské polia nie sú schopné rozdiel dorovnať. Ako možný zdroj sa opakovane spomína Turkménsko, ale v tejto otázke nie je pozorovateľný žiadny progres, uzavrel portál eurasianet.org.