Sofia 9. mája 2022 – Koncom minulého mesiaca Moskva zastavila vývoz plynu do dvoch „nie priateľských krajín“, ktoré odmietli platbu v rubľoch, teda do Bulharska a Poľska. Balkán v tejto situácii hľadá alternatívnych dodávateľov. Vysoko v užšom výbere je Azerbajdžan. Môže však táto krajina dodávať relevantné objemy a ak áno, kedy? Tieto otázky si položil portál eurasianet.org.

Bulharsko podľa neho tvrdí, že neočakáva nedostatok plynu. Predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu a uvrhlo európske energetické trhy do chaosu, Sofia podpísala dohodu o dovoze 1 miliardy kubických metrov (bcm) azerbajdžanského plynu ročne cez Južný plynový koridor (SGC), sieť plynovodov cez Turecko a tiež cez Grécko, či už existujúcim plynovodom, ako aj cez druhé, nové prepojenie IGB, ktoré má byť dokončené koncom tohto roka.

Srbsko tiež očakáva, že azerbajdžanský plyn pomôže nahradiť ruský dovoz, ale bude musieť počkať. Tieto dodávky majú byť prepravované cez Bulharsko prostredníctvom prepojenia Niš-Dimitrovgrad financovaného EÚ, ktoré bolo dohodnuté v roku 2018. Jeho výstavba sa konečne začala začiatkom tohto roka a má byť dokončená do októbra 2023.

Dopyt po plyne v oboch krajinách je relatívne nízky: medzi 3 – 3,5 mbcm ročne v Bulharsku a približne 2,7 bcm v prípade Srbska. V súčasnosti však môže Azerbajdžan dodať na Balkán len maximálne 10 bcm za rok prostredníctvom SGC, ktorý už funguje na maximum. Väčšina objemu SGC, ktorý pokračuje cez Grécko do Albánska a cez Jadran, je vyčlenená pre Taliansko a strednú Európu, ktorá bude tiež hľadať nové dodávky, ak Moskva naplní svoje hrozby zatvorenia kohútikov.

Časť tohto rastúceho dopytu by mohol uspokojiť skvapalnený zemný plyn (LNG) dodávaný tankermi, ale nie každá krajina bude môcť získať toľko plynu, koľko potrebuje.

Zvýšenie kapacity SGC

Podľa eurasianet.org sa zvažuje jedna rýchla možnosť zvýšenia exportu Azerbajdžanu, hoci potenciálny nárast je malý: akcionár SGC BP pre Eurasianet povedal, že sa spracúvajú štúdie o tom, ako „optimalizovať“ potrubný systém SGC na zvýšenie kapacity o 1 mld. m3/rok.

Aby Azerbajdžan mohol začať uspokojovať náhly dopyt, bude si to od konzorcií vlastniacich azerbajdžanské kaspické polia, ako aj tri plynovody, ktoré spolu tvoria SGC, žiadať, aby zainvestovali miliardy potrebné na zvýšenie produkcie a kapacity plynovodu, zdôraznil eurasianet.org.

Podľa azerbajdžanskej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti SOCAR – akcionára všetkých ťažobných polí Azerbajdžanu a SGC – sa tento rok očakáva rozhodnutie o zdvojnásobení exportnej kapacity najzápadnejšej časti SGC na 20 miliárd m3/rok.

Nie je však jasné, odkiaľ by mal dodatočný plyn pochádzať, konštatuje eurasianet.org. BP už dlhšie varuje, že zvýšená ťažba z jej poľa Shah Deniz, ktoré v súčasnosti produkuje všetok azerbajdžanský plyn na export, nezaplní novú kapacitu SGC.

Významnejšie sú podľa BP nevyužité zásoby v okolí ropného poľa Azeri-Chirag-Guneshli (ACG), ktoré BP prevádzkuje a ktoré produkuje väčšinu azerbajdžanského exportu ropy. Podľa existujúcej dohody o produkcii s Baku sa všetok plyn z poľa buď vtláča späť, aby sa zvýšila produkcia ropy, alebo sa bezplatne odovzdá spoločnosti SOCAR na zásobovanie azerbajdžanských spotrebiteľov. Rozvoj plynárenského potenciálu ACG by si vyžadoval veľké investície od konzorcia, ktoré pole vlastní, čo by si zase vyžadovalo zmenu dohody o výrobe.

Dokonca aj v najlepšom prípade by začatie výroby trvalo niekoľko rokov, a preto by nepomohlo v súčasnej plynovej kríze podnietenej Ruskom.

Lacnejšia možnosť – swap

Analytici v tomto odvetví upriamujú pozornosť ešte na jednu možnosť, ktorá si nevyžaduje žiadnu novú infraštruktúru. Azerbajdžan vlani v decembri uzavrel dohodu o výmene plynu s Turkménskom. V rámci tohto plánu začala stredoázijská krajina posielať do severovýchodného Iránu až 2 bcm plynu ročne plynu. Irán posiela ekvivalentné množstvo zo svojho severozápadu do Azerbajdžanu, čo umožňuje Baku uspokojiť vlastný rastúci domáci dopyt.

Táto swapová dohoda by sa mohla rozšíriť až na 6 bcm ročne a ďalší plyn by sa mohol prepravovať do Turecka a ďalej do Európy, povedal John Roberts, energetický analytik z Atlantic Council. „Existujúca turecká tranzitná sieť plynu má voľnú kapacitu približne 4 – 5 bcm ročne, ktorú by bolo možné využiť na prepravu ďalšieho plynu do Európy,“ vysvetlil Roberts.

Hoci nejde o obrovský objem, mohol by uspokojiť dopyt v niektorých balkánskych štátoch. A čo je najdôležitejšie, je to technicky jednoduché a potenciálne rýchle, myslí si analytik.

Okrem nadmernej kapacity môže turecká plynárenská sieť ponúknuť aj dva samostatné exportné plynovody – jeden do Bulharska a druhý, s väčšou kapacitou, do Grécka. Na rozdiel od línií Južného plynového koridoru, ktoré fungujú na plnú kapacitu a museli by sa rozšíriť, majú tieto dva kapacitu nazvyš.

Trasa do Bulharska by mohla byť použitá len v lete, keď je dopyt po plyne v Turecku nízky, vysvetlil Arif Aktürk, bývalý šéf nákupu plynu v spoločnosti BOTAS, tureckom štátnom prevádzkovateľovi plynovodov. Trasa do Grécka však „má dostatok voľnej kapacity a mohla by sa využívať celoročne,“ povedal Aktürk a dodal, že plyn by potom mohol prúdiť z Grécka na Balkán, uzavrel eurasianet.org.