Berlín 15. mája 2023 – Boj o používanie nových plynových a olejových kotlov v Nemecku pokračuje napriek návrhu zákona schváleného nemeckou vládou, ktorý obsahuje ich zákaz od roku 2024. Podľa portálu euractiv.com sa dokonca zdá, že plánovaný zákaz bude porazený tvrdou opozíciou parlamentu a odpor voči zákonu môže spôsobiť, že do platnosti vstúpi až v roku 2030. Mimoriadnu popularitu plynových a olejových kotlov medzi Nemcami potvrdzuje aj fakt, že počet ich predajov v období január-apríl 2023 vzrástol o 14 %.

V roku 2021 sa nemecká vláda dohodla, že od roku 2025 budú nové vykurovacie systémy fungovať zo 65 % na obnoviteľné energie, čo predstavovalo de facto zákaz fosílnych kotlov na zemný plyn. Keď Rusko napadlo Ukrajinu a nemecké dodávky plynu boli obmedzené, dátum sa posunul ešte o rok dopredu.

Liberálna strana FDP, najmenší člen nemeckej trojkoalície, ktorej dominujú sociálni demokrati a zelení, nikdy nebola fanúšikom tohto návrhu. Návrh zákona na implementáciu zákazu unikol do tlače v marci a vyvolal kontroverziu v rámci koalície. Napriek napätiu vláda 19. apríla návrh zákona so zákazom nových kotlov na plyn a olej od roku 2024 schválila a FDP sa od neho vzápätí dištancovala.

Návrh potvrdil, že takmer všetky novoinštalované vykurovacie systémy v Nemecku by mali od roku 2024 fungovať na 65 % obnoviteľnej energie, a to v nových aj starých budovách.

Domy by mali využívať tepelné čerpadlá na obnoviteľnú elektrinu, diaľkové vykurovanie, elektrické vykurovanie alebo solárne termálne systémy ako prijateľné alternatívy k vykurovaniu fosílnymi palivami.

Prieskum agentúry Forsa ukázal, že takmer 78 % Nemcov je proti plánovanému zákonu. Približne 62 % opýtaných očakáva, že po prechode na obnoviteľné zdroje sa zvýšia účty za kúrenie.

Zmena by mohla Nemcov stáť približne 9,16 miliardy eur ročne do roku 2028, ukázal návrh zákona. Náklady by od roku 2029 mohli klesnúť na 5 miliárd, keďže Berlín očakáva rozšírenie obnoviteľnej energie a zvýšenie výroby tepelných čerpadiel, aby bol prechod lacnejší.

Vláda prisľúbila, že pomôže dotovať výmenu olejových a plynových vykurovacích systémov pre chudobnejšie domácnosti. Návrh zákona tiež obsahuje niektoré výnimky, napríklad pre majiteľov domov, ktorí majú viac ako 80 rokov a žijú v núdzi.

Za porušenie pravidiel hrozí pokuta 5000 eur, uvádza sa v návrhu zákona, ktorým sa aktuálne zaoberajú dva nemecké zákonodarné orgány, Nemecký spolkový snem (Bundestag) a Spolková rada (Bundesrat), zastupujúca 16 spolkových krajín. Najmä Bundesrat je podľa Euractivu presvedčený, že zákaz v roku 2024 je príliš skorý, zatiaľ čo FDP sa zaviazala, že v dolnej komore zákon čo najviac zmení.

„Čisté zúfalstvo“ prenajímateľov

Teraz je takmer isté, že dátum začiatku zákazu v roku 2024 sa nezrealizuje. Ukázalo sa to aj na výročnom stretnutí silného nemeckého združenia vlastníkov nehnuteľností „Haus & Grund“. Nemecko je na rozdiel od iných štátov EÚ rajom prenajímateľov, keďže viac ako 50 % obyvateľov si bývanie prenajíma.

Vyhliadka na zákaz kotlov vyvolala medzi jeho členmi „čisté zúfalstvo“, uviedol Kai Warnecke, šéf združenia 11. mája v Berlíne.  Na zhromaždení združenia sa zúčastnila aj poslankyňa zelených Christina-Johanne Schröderová, ktorú vypískali, keď sa snažila komunikovať stranícku líniu o zákaze kotlov.

Poslankyňa sa pokúšala vysvetliť, že žiadne vykurovacie telesá nebudú násilne odstraňované a biomasa sa môže inštalovať do existujúcich budov. Majitelia bytov však neboli spokojní a pri svojom postoji môžu počítať s podporou vládnej FDP.

Architekt zákona, štátny tajomník ministerstva hospodárstva a klímy za Zelených, Patrick Graichen, momentálne zapletený do rodinkárskej aféry, svoju účasť na poslednú chvíľu zrušil.

Možný odklad

„Kedy presne zákon o zákaze kotlov vstúpi do platnosti, je druhoradé,“ vysvetľuje Lukas Köhler, podpredseda Bundestagu z FDP považovaný za jedného z najprogresívnejších členov strany v otázkach klímy. „Je dôležité, aby bol dobre a prakticky realizovateľný – inak sa ochrane klímy nepomôže,“ dodal.

Teoreticky sa nemecký zákaz kotlov snaží zabezpečiť, aby budúce nákupy vykurovacích systémov predstavovali dôveryhodnú cestu ku klimatickej neutralite. Presadzovanou technológiou sú tepelné čerpadlá, ale návrh zákona umožňuje aj pripojenie na diaľkové vykurovanie a vykurovanie vodíkom, aj keď vo veľmi obmedzenom rozsahu. Na biomasu môžu prejsť aj existujúce domy.

Jedna podstatná časť skladačky, mestské vykurovacie plány, však chýba, poznamenal Euractiv. Aj Köhler priznáva, že zákaz kotlov ešte nie je zosynchronizovaný“ s mestským plánovaním tepla, čo chce jeho strana v parlamente zmeniť. „Musíme to urobiť? Áno,“ povedal združeniu vlastníkov bytov.

V praxi by naviazanie zákazu kotlov na plány komunálneho tepla mohlo oddialiť jeho úplnú implementáciu až do roku 2030, keď zasvätení odborníci očakávajú tvrdý termín pre ich dokončenie. V súčasnosti prebieha boj o uskutočniteľný kompromis, ktorý zabezpečí potrebné klimatické úspory. Do roku 2030 musí zákaz kotlov podľa vládneho plánu znížiť emisie CO2 celkovo o 40 miliónov ton.

Nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck naznačil 8. mája pre Deutschlandfunk určitú otvorenosť odložiť zákon, aspoň „o niečo neskôr.“

Postoj Bundesratu

Ďalšou skupinou, ktorá by žiada odloženie zákona, je 16 spolkových krajín. Návrh ich odporúčaní, ktorý videl EURACTIV, uvádza, že trvajú na zákaze kotlov od roku 2027 namiesto od roku 2024. Ďalšou požiadavkou je možnosť vykurovania biomasou aj v novovybudovaných domoch.

Bundesrat, ktorý spolkové krajiny zastupuje, o návrhu zákona rokoval v piatok (12. 5.) Okrem iného kritizoval vekový limit 80 rokov, na ktorý by sa už zákaz nemal vzťahovať. Spolková rada žiadala jeho nahradenie klauzulou o zmluvných ťažkostiach, ktorá obsahuje aj konkrétne vecné dôvody a najmä zohľadňuje sociálne kritériá alebo ju znižuje na vecne opodstatnenú vekovú hranicu, ako napr. dôchodkový vek.

Nájomníci by podľa Bundesratu mali byť chránení pred zaťažením dodatočnými nákladmi za obzvlášť nákladné procesy vykurovania tým, že prenajímateľ nebude môcť preniesť na nich náklady na palivo, ktoré presahujú sumu vynaloženú na výrobu rovnakého množstva tepla s dostatočne účinným tepelným čerpadlom.

Diskusia o zákone a zvýšené predaje tradičných kotlov

Samotná diskusia o plánovanom zákaze tradičných kotlov spôsobila v Nemecku nákupný boom nových vykurovacích systémov na plyn a olej a plyn, uviedol portál cleanenergywire.org. Podľa Federácie nemeckého teplárenského priemyslu (BDH) sa od januára do apríla 2023 predalo asi 168.000 plynových a 21.500 olejových systémov. To v prípade plynových predstavuje nárast o 14 percent a v prípade olejových dokonca o 100 percent, hoci treba povedať, že ich trhový podiel je len 7 %, zatiaľ čo plynom kúri takmer polovica zo 41 mil. nemeckých domácností. „Dôvera v plynové kúrenie sa zvyšuje,“ uviedol v tejto súvislosti BDH.

Združenie vyčíslilo, že celkový predaj vykurovacích systémov od začiatku roka vzrástol o 38 percent. Darilo sa aj elektrickým tepelným čerpadlám (+111 %) a bioenergetických systémov (+7 %). „Máme obavy z nerovnováhy rastu,“ povedal šéf BDH Markus Staudt. „Zatiaľ čo výrobcovia tepelných čerpadiel pracujú na hranici svojich možností, stále existuje veľký potenciál v biomase, ktorá ako klimaticky neutrálny a obnoviteľný zdroj energie môže tiež významne prispieť k prechodu vo vykurovaní,“ dodal.

Tepelné čerpadlá sú podstatne drahšie ako fosílne vykurovacie systémy a niekedy vyžadujú dodatočné a nákladné dodatočné úpravy, aby správne fungovali. Zatiaľ čo nemecká vláda plánuje finančne podporiť ich nákup, detaily schémy podpory sú stále nejasné, takže zákazníci nevedia o celkových nákladoch na inštaláciu dekarbonizovaného vykurovacieho systému.