Baku 8. februára 2023 – Britská ropná a plynárenská spoločnosť BP začala vŕtať dva nové prieskumné vrty, ktorých cieľom je hľadanie ložísk zemného plynu hlboko pod dnom Kaspického mora. Keďže firma začala s prieskumom pred uzavretím dohody o vlastníctve nájdeného plynu a bez záruky návratnosti nákladov, konzorcium vrátane BP je zrejme presvedčené o objave významných zásob plynu. Tvrdí to portál eurasianet.org s tým, že nájsť kupcov pre nový plyn nebude problém.

Informácia o novom prieskume prichádza v období, keď Azerbajdžan dováža plyn z Iránu a Ruska, aby uspokojil rastúci domáci dopyt a splnil záväzky vyplývajúce z existujúcich vývozných zmlúv. Baku sa okrem iného zaviazalo zdvojnásobiť vývoz do Európy do piatich rokov.

Prvý z vrtov by mal dosiahnuť hĺbku 7000 metrov, vďaka čomu by mal naraziť na ložisko zemného plynu, o ktorom sa predpokladá, že leží pod existujúcim plynovým poľom Shah Deniz v súčasnosti zabezpečujúcom podstatnú časť exportu plynu z Azerbajdžanu. Tento vrt, ktorého dokončenie by malo trvať približne rok, by mal potvrdiť, či je možná komerčná ťažba plynu z hlbinného ložiska.

Druhý vrt, ktorý dosiahne hĺbku asi 4500 metrov, sa zameriava na možný zásobník pod hlavným azerbajdžanským ropným poľom – Azeri-Chirag-Guneshli (ACG). Tento projekt bude v časti svojej hĺbky sledovať existujúci vrt, preto sa očakáva, že jeho dokončenie bude trvať podstatne kratšie, zhruba tri mesiace.

Hlbokomorské vrty sú enormne drahé, náklady každého z nich možno vyčísliť v desiatkach miliónov dolárov, poznamenal v tejto súvislosti portál eurasianet.org, ktorý poukázal aj na majetkovo-právne súvislosti plánovaných aktivít.

Prvý vrt sa realizuje na základe existujúcej dohody o ťažbe medzi Azerbajdžanom a konzorciom prevádzkujúcim pole. To okrem BP zahŕňa azerbajdžanskú štátnu spoločnosť SOCAR, tureckú štátnu spoločnosť TPAO, iránsku štátnu spoločnosť NICO a ruský Lukoil. To znamená, že akýkoľvek plyn vyťažený z hlbinného ložiska patrí konzorciu, ktoré môže získať späť náklady na vrt z príjmov generovaných predajom tohto plynu.

V prípade druhého vrtu je situácia zložitejšia. Ako väčšina ropných polí, aj ACG produkuje veľké množstvo plynu; časť sa vtláča späť do poľa, aby podporila produkciu ropy, a zvyšok sa dodáva plynovodom na pevninu.

Podľa dohody o ťažbe patrí ropa produkovaná z poľa konzorciu ACG, ktorého členmi sú BP, SOCAR, TPAO, Exxon Mobil a šesť ďalších medzinárodných spoločností, ktoré spolu vyvážajú ropu na svetové trhy. Plyn, ktorý sa dodáva na pevninu, však v tomto prípade patrí spoločnosti SOCAR a používa sa na pokrytie domáceho dopytu.

Spoločnosť BP pre eurasianet.org potvrdila, že nový prieskumný vrt je financovaný samotným konzorciom ACG, a to pred dosiahnutím dohody o vlastníctve novoobjaveného plynu, ako aj bez záruky, že bude schopné získať späť vložené náklady.

Tento nezvyčajný krok naznačuje, že konzorcium je presvedčené o náleze významných zásob plynu, ako aj o tom, že bude schopné zabezpečiť dohodu o vlastníctve, ktorá uspokojí očakávania Baku, rovnako ako nároky komerčných partnerov v konzorciu.

Trh pre nové objemy

V prípade, že budú pri jednom alebo dokonca oboch prieskumných vrtoch objavené komerčné objemy zemného plynu, v súčasnej situácii nebude problém nájsť pre ne záujemcov, tvrdí eurasianet.org. Ruská invázia na Ukrajinu, následné uvalenie sankcií zo strany EÚ a odvetné rozhodnutie Moskvy obmedziť toky plynu obrátili európsky trh s plynom naruby.

Azerbajdžanský plyn už prúdi do Grécka a Bulharska a v posledných mesiacoch aj ďalšie krajiny juhovýchodnej Európy signalizujú svoj záujem o dovoz plynu z Azerbajdžanu. Príkladom je Rumunsko, ktorého prezident Klaus Iohannis po stretnutí so svojím náprotivkom Ilhamom Alijevom avizoval podpis nového ročného kontraktu na odber zemného plynu z Azerbajdžanu s platnosťou od 1. apríla 2023.

V júli podpísala Európska únia s Azerbajdžanom prelomovú dohodu, podľa ktorej Baku zvýši dodávky plynu do Európy z 10 miliárd kubických metrov na 12 miliárd v roku 2022 – a do roku 2027 zdvojnásobí dodávky na 20 miliárd m3. Ukázalo sa však, že Azerbajdžan dodal v minulom roku len 11,4 mld. m3 a v aktuálnom roku by jeho export do EÚ mal vzrásť len mierne, na 11,6 mld. m3.

Podľa portálu eurasianet.org nie je jasné, či je nesplnenie záväzku spôsobené obmedzenou produkciou alebo kapacitnými limitmi troch plynovodov, ktoré tvoria Južný koridor zemného plynu, prepravujúci azerbajdžanský plyn do Európy.

Je však zrejmé, že Azerbajdžan čelí ťažkostiam pri pokrývaní rastúceho domáceho dopytu, ako aj svojich vývozných záväzkov. Koncom roka 2021 podpísal trojstrannú swapovú dohodu, ktorá umožnila Turkménsku prepravovať plyn do severovýchodného Iránu a Iránu posielať zodpovedajúce objemy zo severozápadného Iránu do Azerbajdžanu.

Nie je jasné, či obchod pokračuje, ale Baku medzitým súhlasilo s nákupom plynu z Ruska, aby pokrylo očakávaný nedostatok. Táto skutočnosť zvyšuje pravdepodobnosť nekomfortného predpokladu, že Azerbajdžan chce dovážať ruský plyn, aby mohol vyvážať viac azerbajdžanského plynu do Európy. Z pohľadu EÚ by to podkopávalo zmysel dohody medzi Azerbajdžanom a EÚ, ktorá mala znížiť závislosť Európy od ruského plynu, poznamenal eurasianet.org.

Niet pochýb o tom, že existujúce zásoby na hlavnom azerbajdžanskom plynovom poli Shah Deniz nebudú schopné splniť záväzky Baku voči Bruselu do roku 2027 a potrebné budú objavy nových objemov. Obzvlášť, keď to vyzerá tak, že, že snahy o uzatvorenie dohôd o preprave plynu z Turkménska cez Kaspické more do Azerbajdžanu boli zastavené.

Otázkou teraz ostáva, či po niekoľkoročnom rozvoji nových, hlbších polí dokáže Baku dodať sľúbený plyn včas, uzavrel portál eurasianet.org.