Praha 7. septembra 2022 – Česká republika už týždeň využíva výlučne zemný plyn z nórskych polí a zo zámoria, keďže posledný ruský plyn prijala 30. augusta pred odstavením plynovodu Nord Stream 1. Bezpečnosť dodávok plynu do Česka má posilniť aj spustenie nového plynového terminálu v holandskom Eemshavene a väčšiu diverzifikáciu dodávok má zaistiť plynovod Stork II prepájajúci ČR a Poľsko. Obnovenie spolupráce na projekte oznámil premiér Petr Fiala. Témam sa venovali portály ekonomickydenik.cz a ceskenoviny.cz.

Odkiaľ presne pochádza zemný plyn, ktorý aktuálne spotrebúvajú českí zákazníci, nie je celkom isté. Môže to byť zmes nórskeho, amerického a katarského plynu. Isté však je, že z Ruska nie je, píše ekonomickydenik.cz. Plynovod Nord Stream, ktorý priamo po dne Baltského mora prepája Rusko s Nemeckom, fungoval naposledy v utorok 30. augusta. Vtedy ním do Nemecka (a sčasti ďalej do Česka) pritieklo posledných 241 miliónov kWh.

Potom bol odstavený, údajne na tri dni pre opravy a údržbu, avšak Rusko už ho znova nezaplo. Zatiaľ to nevyzerá, že by ruský Gazprom v blízkej dobe dodávky do Nemecka obnovil. „Tok plynu z Ruska už ďalej nehrá žiadnu úlohu v mojich prepočtoch,“ vyhlásil podľa portálu nemecký minister hospodárstva Robert Habeck. „Jediné, čo spoľahlivo prichádza z Ruska, sú klamstvá,“ dodal.

Gazprom v utorok (6. 9.) uviedol, že pokračuje v dodávkach plynu do strednej Európy cez územie Ukrajiny. Ide o objem 42,4 milióna m3 (450 miliónov kWh) denne. Tento plyn však mieri hlavne na Slovensko a odtiaľ ďalej do Rakúska a Talianska; do Česka ani Nemecka sa v praxi nedostane, konštatuje ekonomickydenik.cz.

Aktuálne dáta o toku plynu na svojom webe uvádza Trading Hub Europe (THE), ktorý funguje od vlaňajška ako koordinačné centrum vlastníkov plynovodov na nemeckom území. Napríklad v nedeľu 4. septembra sa do Nemecka doviezlo cez 2,4 miliardy kWh plynu, z toho 1,135 miliardy z Nórska a cez 1,2 miliardy z LNG terminálov v Belgicku a Holandsku. Spomínané množstvo vystačilo na pokrytie nielen nemeckej, ale aj českej a rakúskej spotreby, píše portál.

Súčasne poznamenáva, že dokonca aj v súčasnej napätej dobe plnia nemecké spoločnosti svoje zmluvné záväzky voči českým partnerom riadne, aj keď im to spôsobujú nemalé problémy. Férové ​​rokovania Uniperu, RWE aj ďalších nemeckých obchodníkov s plynom si pri neformálnej diskusii pochvaľujú aj manažéri hlavných dodávateľov plynu na českom trhu.

Pokračujúce dodávky plynu potvrdzujú aj údaje zverejnené na webe spoločnosti NET4GAS, ktorá prevádzkuje sieť chrbticovej siete plynovodov v Česku. Napríklad v pondelok 5. septembra do českej siete pritieklo z Nemecka 224 miliónov kWh zemného plynu. Z tohto množstva sa 100 miliónov spotrebovalo priamo v Česku, 43 miliónov bolo vyvezených smerom na Slovensko a 35 miliónov do Bavorska, konkretizoval portál s tým, že zostávajúce množstvo bolo uložené do podzemných zásobníkov na českom území.

Upokojenie trhu

Správa o úplnom zastavení dodávok ruského plynu potrubím Nord Stream vyvolalo v pondelok paniku na holandskej komoditnej burze TTF, ktorá je hlavným obchodným miestom pre plyn v strednej a západnej Európe. Plyn pre zimnú sezónu 2022/23 skokovo zdražil z 217 na 249 eur/MWh, avšak v utorok panika poľavila a cena klesla k hodnotám okolo 230 eur/MWh.

Pozitívnou správou je stav naplnenia podzemných zásobníkov plynu v krajinách Európskej únie. Podľa štatistík na webe odborového združenia GIE sa únijný priemer v nedeľu 4. septembra dostal na 82 percent. Česko s 82,5 percentami aj Nemecko s 86 percentami sú ľahko nad priemerom. Štatistiku naopak „kazia“ Rakúsko a Maďarsko, ktoré sú zhruba na dvoch tretinách maximálnej kapacity, uviedol ekonomickydenik.cz.

Bezpečnosť dodávok plynu do Česka podľa neho posilní aj nový dovozný LNG terminál v holandskom Eemshavene, ktorý slávnostne otvoria vo štvrtok 8. septembra. Časť kapacity v rozsahu 3 miliardy m3 ročne si Česko zarezervovalo prostredníctvom spoločnosti ČEZ. Situáciu na trhu zlepšia aj prvé dva LNG terminály v Nemecku, ktoré začnú prevádzku zrejme v decembri či januári, uzavrel ekonomickydenik.cz.

Obnovenie spolupráce na plynovode Stork II

Česko a Poľsko obnovili spoluprácu na príprave plynovodu Stork II, ktorý by mal prepojiť obe krajiny. Podľa portálu agentúry ČTK ceskenoviny.cz to v utorok večer na ekonomickom fóre v poľskom Karpaczi povedal premiér Petr Fiala (ODS). Nový plynovod umožní väčšiu diverzifikáciu dodávok zemného plynu v Európe. Zaistenie energetickej bezpečnosti do budúcnosti je podľa premiéra Fialu pre Česko zásadné.

„Nesmieme urobiť tú chybu ako naši predchodcovia vo vláde, ktorí sa nestarali o energetickú bezpečnosť, dnes vidíme dôsledky. Keby predchádzajúca vláda pracovala na plynovode Stork II, tak sme dnes inde. Slovensko nedávno otvorilo prepojenie s Poľskom a my sme na začiatku,“ povedal Fiala.

Fiala už v júli hovoril o tom, že Česko chystá priame prepojenie plynovodom z Poľska. Ešte na konci apríla kritizoval predchádzajúcu vládu Andreja Babiša za to, že podľa neho nezabezpečila projektu Stork II dostatočnú politickú podporu. Babiš Fialovu kritiku odmietol s tým, že záujem o výstavbu plynovodu stratili Poliaci.

Stork II mal byť podľa pôvodného plánu súčasťou celoeurópskeho projektu nazvaného Severojužné prepojenie, ktorého cieľom bolo znížiť závislosť na ruskom plyne prepojením zásobníkov skvapalneného plynu (LNG) v poľskom Swinoujscií a na chorvátskom ostrove Krk. Plán na prepojenie plynárenských sústav vyšehradských krajín sa zrodil za českého predsedníctva EÚ v roku 2009.

Prvý úsek – plynovod Stork I – bol sprevádzkovaný v roku 2011 a spojil Poľsko s Českou republikou. Umožnil ale len vedenie plynu z Česka do Poľska. Na Stork I mal nadviazať plynovod Stork II, ktorý by viedol od hraníc s Českom do Swinoujscia, na českom území potom plynovod Moravia. V Břeclavi mal naň nadviazať plynovod BACI, vedúci do Rakúska. Projekt bol však v roku 2018 po nástupe vlády Andreja Babiša zastavený.

Fiala rokoval o podpore projektu plynovodu Stork II a jeho prínosu pre energetickú bezpečnosť strednej Európy aj so svojím poľským náprotivkom Mateuszom Morawieckim.

Prebrali aj o postoj oboch krajín k európskym plánom v energetike. Rokovania premiérov predchádzajú piatkovej (9. 9.) mimoriadnej schôdzke ministrov energetiky členských krajín Európskej únie. „Zhodli sme sa, že je potrebné nájsť európske riešenie a zasiahnuť do cien energií tak, aby boli prijateľné pre občanov a firmy. Som rád, že aj v tomto máme jasnú zhodu,“ povedal Fiala podľa ktorého je  potrebné upraviť spôsob, akým sa teraz vytvárajú ceny elektrickej energie.

„Obe naše krajiny sú pre európske riešenie a sme radi, že sa k nám pridávajú aj ďalšie štáty. Určite musíme hovoriť o nejakej forme zastropovania cien, o nejakej forme úpravy toho, ako sa dnes utvárajú ceny elektrickej energie v európskom prostredí,“ dodal český premiér s tým, že ČR pripravuje aj národné riešenie, ak sa ho nepodarí dosiahnuť na európskej úrovni.