Podbanské 10.februára 2020- Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) považuje za primárny cieľ energetickej a klimatickej politiky EÚ znižovanie emisií skleníkových plynov. Na medzinárodnej odbornej konferencií VYKUROVANIE 2020 to vyhlásil poradca Prezídia SPNZ Ján Klepáč. „Najlepšie emisné riešenia sú také, čo synergicky znižujú nielen skleníkové emisie, ale aj emisie základných znečisťujúcich látok (prachové častice SOx a NOx) – v nich má SR tretie najviac znečistené ovzdušie v EÚ. Emisné riešenia na báze zemného plynu majú jednu z najvyšších hodnôt za peniaze nielen v energetike, ale i v doprave,“ konštatoval Ján Klepáč, ktorý citoval údaje Eurostatu, že SR od roku 1990 znížila emisie skleníkových plynov o 44%, v energetike až o 60%. „Nízkoemisný profil slovenskej energetiky, ktorý nám môžu mnohé štáty EÚ závidieť je daný vysokým podielom jadra pri výrobe elektriny a vysokým podielom zemného plynu pri výrobe tepla. Po odstavení uhoľnej elektrárne v Novákoch, nahradení uhlia v CZT a individuálnom vykurovaní zemným plynom bude SR šiesta alebo siedma najmenej emisná energetika v rámci celej EÚ,“ zdôraznil Ján Klepáč.
SPNZ sa dlhodobo pýta, prečo Brusel tlačí na Slovensko, aby zvýšilo podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, hoci sú spôsoby ako znižovať svoje skleníkové emisie iným efektívnejším a lacnejším spôsobom. „OZE sú len jeden, ale nie jediný z nástrojov znižovania emisií skleníkových plynov. Voľba energetického mixu je v kompetencii členských štátov aj v zmysle primárneho práva EÚ a pri tejto voľbe musíme vziať do úvahy nákladovo efektívnejšie nástroje na znižovanie emisií skleníkových plynov,“ uviedol poradca Prezídia SPNZ.
Ochrana klímy a snaha o znižovanie emisií nemôže ostať len na bedrách Európy. Bez celosvetovej dohody nedôjde k pokroku. „EÚ prispieva k celosvetovým emisiám 9 %. Ak aj zníži do roku 2050 objem svojich emisií na nulu, ako tým pomôže zemeguli? Prepočítal som si vývoj teritoriálnych emisií medzi rokmi 2009 až 2017. Nárast emisií CO2 z Číny sedemnásobne prevýšil pokles, ktorý v uvedenom období dosiahla Európa,“ dodal Ján Klepáč, ktorý sa venoval aj možnostiam ako „ozeleniť“ zemný plyn.
„Poznáme využitie bioplynu a biometánu. Ďalej vodíkové technológie, kde sa vodík delí, podľa spôsobu vzniku, na šedý, zelený a modrý. Poznáme aj nízkouhlíkový plyn, kde ide o klasický zemný plyn v kombinácii s technológiami zachytávania a následného využitia uhlíka resp. zachytávania a následného uskladňovania uhlíka. Z uvedených technológií máme dlhodobé skúsenosti s výrobou bioplynu,“ vysvetlil Ján Klepáč.
Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke 122 bioplynových staníc, z nich približne tretina má potenciál na jednoduchú a efektívnu premenu na produkciu biometánu. Do roku 2030 by mohli vzniknúť nové biometánové stanice s celkovou produkciou 300 miliónov metrov kubických ročne, čo je 6% celkovej spotreby plynu. Celkový potenciál Slovenska je, podľa akademikov, približne 456 miliónov kubíkov ročne, teda asi 8% celkovej spotreby plynu. „Biometán má veľký potenciál v tom, že sa dá využíva ako zelené palivo pre autá. Nízkouhlíková stratégia SR totiž predikuje, že najväčší nárast emisií je v SR do roku 2030 možné očakávať práve v sektore dopravy. Biometán je možné tiež vtláčať do plynárenskej distribučnej siete a následne ho veľmi jednoducho využiť v existujúcich systémoch CZT.
Na Slovensku je aj niekoľko projektov, ktorú skúmajú využitie podzemných zásobníkov na uskladnenie prebytočnej energie z obnoviteľných zdrojov vo forme vodíka,“ vyhlásil Ján Klepáč. Slovensko sa pripravuje na budúcnosť a na to, aby dokázalo plynárenskú infraštruktúru efektívne zhodnocovať aj v procese dekarbonizácie ekonomiky, kde môže plyn zohrať dôležitú úlohu. „Viaceré štúdie totiž tvrdia, že využitie zeleného plynu v procese transformácie európskej energetiky ušetrí stovky miliárd EUR do roku 2050 voči scenáru plnej elektrifikácie využitím elektriny len z obnoviteľných zdrojov,“ dodal Ján Klepáč.