Bratislava 6. apríla 2021 – Zvýšiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a zároveň výrazne prispieť k uhlíkovo neutrálnej spoločnosti v súlade s Parížskou deklaráciou je cieľom Národnej vodíkovej stratégie (NVS) „Pripravení na budúcnosť“. Dokument definuje podmienky pre realizáciu vodíkových technológií v súlade s dlhodobým strategickým zámerom rozvoja SR do roku 2030, resp. 2050.
„Využívanie vodíka ako súčasti energetického hospodárstva SR je celonárodným záujmom. Na jeho zavedení do praxe sa bude podieľať vláda SR v spolupráci s podnikateľskou sférou a inštitúciami výskumu, vývoja a vzdelávania,“ deklaruje dokument v preambule.
Prostredníctvom NVS vláda vytvorí koherentný rámec pre využitie vodíka v celom jeho reťazci. Bude zahŕňať výrobu vodíka, jeho prepravu, distribúciu a skladovanie, ako aj jeho využitie a výrobu produktov, technológií a komponentov pre vodíkové hospodárstvo, uvádza stratégia. Cieľom vlády SR podľa nej bude vytvorenie legislatívneho rámca a finančných podmienok pre realizáciu vodíkových technológií.
Vláda by sa podľa stratégie mala podieľať aj na zavedení opatrení pre využívanie vodíka a jeho zlúčenín v doprave, realizácii politík na využívanie vodíkových technológií v relevantných oblastiach národného hospodárstva, vypracovaní spoločnej normy pre nízke emisie CO2 v rámci realizačného reťazca vodíka, zavedení všeobecnej terminológie a kritérií na certifikáciu procesov založených na využívaní vodíka.
Farebná škála vodíka
NVS prináša definície jednotlivých druhov vodíka, pričom určujúcim je spôsob jeho výroby. Zelený vodík je podľa nej vyrobený elektrolýzou vody za pomoci elektrolyzéru, napájaného elektrickým prúdom z obnoviteľných zdrojov energie.
Sivý vodík je vyrobený v rámci procesov, ktoré využívajú ako východiskovú surovinu fosílne palivá, najmä zemný plyn a uhlie.
„Modrý vodík je vyrobený rovnakým spôsobom ako sivý vodík, no CO2, ktorý vzniká pri výrobe, je bezpečne uskladnený v podzemných ložiskách (tzv. CCS proces ) alebo použitý na výrobu užitočných chemických produktov (tzv. CCU proces),“ definuje stratégia s tým, že modrý vodík je možné vyrobiť aj elektrolýzou vody pomocou elektrolyzérov, napájaných elektrickým prúdom z nízkouhlíkových zdrojov energie. Pri jeho výrobe musia byť emisie skleníkových plynov počas životného cyklu znížené najmenej o 70 %, v porovnaní s výrobou z fosílnych zdrojov na úrovni 94 g CO2 e/MJ (ekvivalent CO2 na mernú jednotku paliva).
Využitie vodíka
„Pre dosiahnutie konečného cieľa dekarbonizácie musí SR vo svojich priemyselných odvetviach a vo verejnom živote využívať vodík ako nosič energie všade tam, kde priame využitie elektriny nie je možné alebo je nákladovo neefektívne,“ uvádza NVS s tým, že technológia výroby vodíka preto musí vychádzať prevažne z využitia OZE. Cieľom vlády SR bude podpora výroby a využitie zeleného vodíka. Podporovaná bude aj výroba modrého vodíka.
Stratégia vidí využitie vodíka najmä v chemickom a petrochemickom priemysle, oceliarstve, sklárstve či metalurgii. Pokiaľ ide o plynárenstvo, predpokladá využitie existujúcej kapacity prepravnej siete zemného plynu na prepravu a distribúciu vodíka a súčasných podzemných zásobníkov na jeho skladovanie.
„V budúcnosti sa budú hľadať riešenia pre technologickú úpravu slovenskej prepravnej siete zemného plynu na prepravu vodíka, jej rozšírenie a prepojenie na plynovodné siete v rámci európskeho priestoru. Vláda preverí možnosti prepravnej siete zemného plynu za účelom jej využitia aj na prepravu vodíka, pokiaľ sa jej kapacita nebude plne využívať pre prepravu zemného plynu,“ píše sa v dokumente.
Kvantifikácia efektívnej miery náhrady zemného plynu vodíkom pre využitie v tepelnom hospodárstve si podľa NVS vyžiada ďalšie analýzy zamerané na schopnosť elektrizačnej pokryť vyvolanú dodatočnú spotrebu elektriny a plynárenskej sústavy akumulovať a dlhodobo uskladniť potrebné objemy vodíka.
Stratégia počíta aj s využitím vodíka v doprave, kde zavedenie palivových článkov umožňuje vytvoriť nový trh pre nové pohony. „Ich využitie je efektívne pre prostriedky verejnej hromadnej dopravy, nákladné a úžitkové automobily pre diaľkovú dopravu, ale aj vlaky a ďalšiu techniku v stavebníctve, poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve či obrannom a bezpečnostnom priemysle,“ konštatuje dokument, podľa ktorého vývoja v oblasti pohonov osobných automobilov naznačuje, že aplikácie palivových článkov sa pre niektoré typy použitia stávajú možnou alternatívou k spaľovacím motorom a batériovej elektromobilite. Pre využite vodíka v doprave sa na území SR vybuduje sieť čerpacích staníc. Kritériom bude koncentrácia dopravy v regióne a s tým súvisiaca očakávaná spotreba vodíka.
Vývoj spotreby vodíka
Najvýznamnejší podiel na rast spotreby vodíka v SR podľa NVS bude mať sektor energetiky, priemyslu a dopravy. „Na základe existujúceho využitia vodíka možno predpokladať, že sa v SR do roku 2030 spotrebuje 178 kT vodíka ročne. Intenzívne využívanie vodíka predpokladá do roku 2050 nárast jeho celkovej spotreby na hodnotu 400 až 1 470 kT, teda 18 – 66,2 TWh,“ vyčíslil dokument.
V prípade zmeny procesu výroby ocele v SR na nízkoemisný s využitím vodíka, by stúpla spotreba vodíka v priemysle 2,8-násobne. S využitím medzinárodnej metodiky McKinsey by si ročná výroba 4,5 milióna ton nízkoemisnej ocele vyžiadala 324 kT vodíka, odhaduje NVS. „Za predpokladu, že segment ľahkých vozidiel kategórií M1 a N1 bude v roku 2050 dekarbonizovaný na 15 % použitím vodíkových pohonov a segment autobusov, nákladných vozidiel a vlakov na 35 %, spotreba vodíka dosiahne 150 kT ročne,“ dodáva.
Financovanie
Finančnými nástrojmi na podporu realizácie cieľov NVS sú Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Recovery and Resilience Facility),Európske štrukturálne a investičné fondy pre programové obdobie rokov 2021-2027, Fond pre spravodlivú transformáciu, Nástroj pre strategické investície mobilizujúci súkromné investície za pomoci Európskej investičnej banky a národných podporných bánk,, Nástroj na prepájanie Európy, Inovačný fond ETS naviazaný na obchodovanie s emisiami, štátna pomoc pre IPCEI projekty, Fond InvestEU či Mechanizmus EÚ na financovanie spoločných projektov využitia energie z obnoviteľných zdrojov.
NVS sa zaoberá aj úlohami vedy a výskumu ako hnacích motorov vodíkového sektora a hovorí aj o založení centra výskumu vodíkových technológii ako celonárodnej platformy a otvorenej inštitúcie. Jej dôležitou časťou je ochrana duševného vlastníctva.
V pracovnej verzii je pripravený aj Akčný plán, členený zatiaľ na kapitoly ako napríklad Vodíkový ekosystém, Legislatívne a normatívne prostredie, Výroba vodíka, Výroba, tepla, Priemysel, atď. Zatiaľ je nadefinovaných 34 opatrení. Ich štruktúru tvorí text , cieľ, termín a zodpovedné spolupracujúce inštitúcie.
„Vláda SR poveruje Ministerstvo hospodárstva SR vypracovaním a následne koordináciou Akčného plánu. Opatrenia definované v Akčnom pláne vytvoria podmienky, ciele, časový harmonogram a ukazovatele plnenia jednotlivých opatrení na zavedenie do praxe NVS,“ uzatvára dokument, ktoré autormi sú profesor Juraj Sinay z TUKE, analytik Martin Jesný, Ján Weiterschütz z Národnej vodíkovej asociácie Slovenska, generálny riaditeľ Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Peter Blaškovitš, a minister hospodárstva SR Richard Sulík. Koordinátor prípravy NVS Juraj Sinay minulý týždeň uviedol, že dokument je pripravený na medzirezortné pripomienkové konanie.