Peking 3. marca 2023 – Čína signalizuje snahu o pokrok projektu stredoázijského plynovodu, o ktorom sa diskutuje už desaťročia. Otázkou v tejto súvislosti je, či má Stredná Ázia dostatok plyn na naplnenie plynovodu, známeho ako línia D. Región totiž čelí nepopierateľnému nedostatku plynu, ako aj konkurencii zo strany Ruska a dodávateľov LNG. Takže dlho plánovaná výstavba plynovodu D zo Strednej Ázie do Číny, hoci je stále pravdepodobnejšia, ešte nie je zaručená. Téme sa venoval portál eurasianet.org.

Celková spotreba zemného plynu v Číne vyskočila v prvých dvoch dekádach 21. storočia o viac ako 1000 %, keď sa krajina stala najväčším svetovým dovozcom. V roku 2021 doviezla približne 42 % svojej celkovej spotreby plynu, pričom dodávky dostávala vo forme LNG, cez plynovody zo Strednej Ázie, Ruska a Mjanmarska. Toky z Turkménska predstavovali približne 75 % všetkých objemov dovozu zo Strednej Ázie v roku 2021 (Čína nezverejnila objemy dovozu na rok 2022).

Tento plyn prúdil cez sieť plynovodov zo Strednej Ázie do Číny, ktorá začala prevádzku s Líniou A v roku 2009, pričom Línia B bola online v nasledujúcom roku. Obe majú kombinovanú kapacitu 30 bcm ročne a sú napojené na turkménske plynové pole Bagtyyarlyk. Línia C s kapacitou 25 bcm/rok bola uvedená do prevádzky v roku 2014, pričom Turkménsko a Uzbekistan poskytli po 10 bcm a Kazachstan prispel 5 bcm. Existujú náznaky, že Peking plánuje tieto prepojenia rozšíriť, poznamenal eurasianet.org.

Línia D a jej riziká

Po spustení nového plynového poľa v Turkménsku minulý rok v lete Peking oznámil, že do svojej domácej siete West-East Pipeline (WEP) pridá štvrtý plynovod. Zatiaľ čo štátna PipeChina tvrdila, že má zabezpečiť domáce dodávky plynu zo západnej provincie Xinjiang, zdá sa, že namiesto toho sa Peking snaží prispôsobiť viac prílevom zemného plynu cez Líniu D. Je to preto, že hoci Čína rozvíja domácu produkciu v povodí Tarim v Xinjiangu, tamojší plyn je v ultrahlbokých nádržiach, ktoré predstavujú technické a ekonomické výzvy. Analytici sú preto skeptickí, že expanzia WEP má slúžiť len na dodávku domáceho plynu.

Skutočne, vzhľadom na relatívne konkurenčné výrobné náklady Turkménska, Peking pokračoval v „dvorení“ sa Ašchabadu. Obe strany vydali začiatkom januára spoločné vyhlásenie, v ktorom sa výslovne zaviazali urýchliť „výstavbu Línie D“ a „zintenzívniť spoluprácu v plynárenskom priemysle“.

Peking by išiel do určitého rizika prijatím väčšieho množstva plynu zo Strednej Ázie, keďže región často zápasí s plnením svojich záväzkov, čo vyvolalo energetickú „minikrízu“ v Číne, keď počas zimy 2017/2018 viedli produkčné výpadky v Turkménsku k výpadkom dodávok v Číne.

Nespoľahlivosť exportu plynu zo Strednej Ázie pokračovala aj počas posledných dvoch zím. V januári 2022 Uzbekistan počas nepokojov v Kazachstane pozastavil vývoz do Číny. Taškent tiež údajne pozastavil vývoz v novembri 2022 v dôsledku rastúceho domáceho dopytu, hoci podľa niektorých zdrojov uzbecké úrady v tichosti pokračovali v (politicky nepopulárnom) vývoze. Aj v novembri 2022 sa Čína snažila získať ubezpečenie, že Kazachstan zachová dodávky plynu. Minulý týždeň Kazachstan vyhlásil, že ukončí export počas zimy ukončí.

Turkménsko zas v januári pozastavilo vývoz plynu pre extrémne chladné počasie. Navyše v závere januára  krajina zrealizovala ďalšiu „ústavnú“ revíziu, ktorá priviedla bývalého prezidenta Gurbangulya Berdymukhamedova späť do čela krajiny, degradovala jeho syna a vyvolala ešte viac pochybností o stabilite v uzavretej krajine.

„Takmer konkurent“ Rusko

Našťastie pre Ašchabad, jeho najväčší konkurent v regióne, Rusko, má svoje vlastné problémy so zásobovaním Číny. V októbri ruský vicepremiér Alexander Novak povedal, že plynovod Power of Siberia 1 medzi Ruskom a Čínou spustený v roku 2019, dosiahne svoju plnú kapacitu až v roku 2027, nie v roku 2025, ako bolo pôvodne dohodnuté.

Okrem toho, Moskvou navrhovaný plynovod Power of Siberia 2 (PoS-2) stále viazne v rokovaniach, napriek snahe Gazpromu nahradiť objemy pôvodne smerujúce do Európy.

Zatiaľ čo navrhované plynovody linky D a PoS-2 sa orientujú na čínske trhy, navzájom si nevyhnutne nemusia konkurovať. PoS-2 by mal zásobovať severnú Čínu, najmä Peking, čím by dopĺňal toky existujúceho plynovodu Gazpromu. Naopak, Línia D by podľa čínskej strany mala obsluhovať južnú a strednú Čínu.

Realita bude pravdepodobne horšia, tvrdí eurasianet.org. Stredoázijský plyn v súčasnosti zásobuje aj severočínske trhy, takže väčšia produkcia z Turkménska by mohla vyvíjať tlak na ruský export.

Čínska námorná dovozná kapacita LNG navyše konkuruje plynovodným trasám a tento rok sa tiež rozširuje, vďaka čomu má Peking väčšiu páku na Ašchabad aj Moskvu. Inými slovami, Peking sedí na mieste vodiča: Môže využiť konkurenciu dodávateľov na zabezpečenie výhodných podmienok zo Strednej Ázie, Ruska a výrobcov LNG zo zahraničia, konštatuje portál.

Všetko závisí od Turkménska

Aj keď by Západ mohol uprednostňovať, aby sa Čína zaviazala k väčším nákupom LNG, keďže tieto dohody by boli prospešné pre západných vývozcov a poskytovali by energetickú páku voči Pekingu, bude sa tiež snažiť znížiť príjmy Moskvy – vrátane podpory exportu zo Strednej Ázie, ak to bude vhodné.

Kazachstan by mohol stimulovať produkciu zemného plynu obmedzením úlohy štátnych monopolov a predovšetkým racionalizáciou trhových cien. Krajina postupne a opatrne dvíha spotrebiteľské ceny, no tieto reformy by sa mohli ľahko dostať do rozporu s náladou verejnosti – a Astana zrušila poslednú liberalizačnú iniciatívu, keď vyvolala masívne protesty. Sektor zemného plynu v Uzbekistane zase trpí prekvapivou mierou korupcie.

Väčší regionálny vývoz zemného plynu do Číny bude preto pravdepodobne závisieť od ďalšej produkcie v Turkménsku. Otvorenou otázkou zostáva, či má Ašchabad dostatočné riadiace kapacity, uzavrel portál eurasianet.org.

Foto: azernews.az