Peking 17. marca 2023 – Čínski nákupcovia skvapalneného zemného plynu (LNG) obnovili spotové nákupy, motivovaní najmä znížením cien a oživením domáceho dopytu. Podľa agentúry Reuters by ich návrat na spotový trh mohol viesť k zvýšenému konkurenčnému boju s Európou o dodávky. Na druhej strane ekonomické výzvy a spomalenie čínskeho úsilia o prechod z uhlia na plyn by mohli obmedziť rast dopytu po plyne ako čistejšom palive.
Čína by tento rok mohla spotrebovať 385 až 400 miliárd kubických metrov plynu, čo je minimálne o šesť percent viac ako v roku 2022, keďže do prevádzky sa dostanú nové terminály a oživenie ekonomiky po zmiernení a zrušení protipandemických obmedzení poháňa vyšší dopyt zo strany priemyselného sektora aj z výroby elektriny, hovoria analytici.
Dochádza k tomu po minuloročnom poklese čínskeho dopytu, prvom za dve desaťročia, v dôsledku prísnych protipandemických opatrení, ktoré potlačili ekonomickú aktivitu. Čínsky nákup skvapalneného zemného plynu na spotovom trhu sa počas zimy z veľkej časti zastavil.
Teplejšia než očakávaná zima však poslala spotové ceny LNG-AS smerom nadol. V reakcii na tento vývoj spoločnosť Beijing Gas kúpila tento mesiac náklad LNG s dodávkou v apríli a po tom, ako ceny minulý týždeň dosiahli takmer dvojročné minimum 13,50 USD za milión britských tepelných jednotiek, štátna spoločnosť CNOOC kúpila ďalšie dva náklady, uviedli priemyselné zdroje.
Nárast čínskych spotových nákupov by mohol zintenzívniť konkurenciu v dodávkach LNG medzi kupujúcimi na už aj tak napätom globálnom trhu, čo by mohlo zvýšiť ceny – najmä preto, že Európa bude musieť doplniť zásoby plynu pred ďalšou zimnou sezónou.
Na tento aspekt opakovane upozorňujú odborníci zo sektora, ako aj analytici. Naposledy sa v tomto duchu vyjadrila Irene Rummelhoffová, vedúca obchodu a rafinácie nórskej spoločnosti Equinor, najväčšieho európskeho dodávateľa plynu. „Nasledujúca zima môže byť veľmi náročná. Ak bude chladné počasie a Čína sa po COVID-e vráti na trh, mohli by sme opäť vidieť veľmi vysoké ceny plynu,“ povedala vo štvrtok (16. 3.) na konferencii v Osle.
Predpokladané spustenie šiestich nových dovozných terminálov v tomto roku by tiež malo prispieť k zvýšeniu dodávok skvapalneného zemného plynu, povedal analytik poradenskej spoločnosti JLC Ricki Wang.
Nové terminály zahŕňajú zariadenie spoločnosti Beijing Gas Group v Tianjin Nangang s kapacitou spätného splynovania 5 miliónov ton ročne (mtpa) terminál Guangzhou Gas v Nansha (1 mtpa) či zariadenie Chaozhou spoločnosti Huaying Natural Gas (6 mtpa). Tieto splynovacie kapacity budú potrebovať dodávky na spustenie svojej prevádzky.
Niektorí analytici však neočakávajú prudký nárast dopytu po LNG, pretože ponukový šok, ktorý minulý rok zvýšil ceny LNG, prinútil Čínu, aby zmiernila svoje úsilie nahradiť uhlie plynom.
Zvýšenie dodávok plynu z domácej produkcie a plynovodom z Ruska by tiež mohlo obmedziť dovoz LNG, najmä pokiaľ ide o spotové nákupy, tvrdia analytici. „Očakáva sa, že veľké množstvo (dlhodobých) zmluvných objemov pokryje väčšinu čínskeho dopytu po dovoze LNG. Preto nie je potrebný veľký nákup spotového plynu,“ povedal analytička spoločnosti Rystad Energy Wei Xiong.
Dodala však, že tempo oživenia dopytu po plyne v Číne by sa malo monitorovať. „Ak sa zotaví rýchlejšie, ako sa očakávalo, zmluvné objemy už nemusia byť schopné uspokojiť dopyt a potom budú potrebné dodatočné objemy zo spotového trhu,“ ozrejmila.
Okrem toho, keďže sa očakáva nárast dodávok plynu z Ruska, analytici predpovedajú v roku 2023 dovoz plynu plynovodmi na úrovni 69 až 80 miliárd metrov kubických, čo predstavuje nárast zo 63 miliárd metrov kubických v roku 2022. Vzhľadom na očakávaný vyšší objem v rámci dlhodobých zmlúv by mali dodávky LNG vrásť na 68 až 73 miliónov ton zo 63,4 milióna ton v minulom roku.
Pomalší prechod z uhlia na plyn
Čína sa spolieha na plyn – používaný prevažne v priemyselných a rezidenčných sektoroch – ako preklenovacie palivo v snahe znížiť spotrebu uhlia, dosiahnuť maximálnu úroveň emisií uhlíka do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2060.
V minulom roku sa jej podarilo znížiť podiel uhlia na svojom energetickom mixe na 56 % oproti 70 % v roku 2010. Obmedzenie dovozu plynu pre jeho vysoké ceny však toto úsilie spomalilo. Niektoré samosprávy nainštalovali viac kapacít na distribúciu plynu, ako je možné využiť.
„Spomalenie, ktoré teraz vidíme, je spôsobené tým, že počet odberateľov, ktorí majú vo svojich obydliach plynové prípojky, v skutočnosti nemá plyn na použitie,“ povedal výkonný riaditeľ veľkého súkromného distribútora plynu.
Ďalším dôležitým faktorom je, že Čína uprednostňuje stabilitu pri ekonomickom raste, ako aj bezpečnosť dodávok energie, povedala Jenny Yang, senior riaditeľka pre výskum a analýzu plynu v Číne v S&P Global Commodity Insights.
„Politika prechodu z uhlia na plyn, ktorá je kľúčovou hnacou silou rastu čínskeho dopytu po plyne v posledných rokoch, už nie je hlavnou prioritou vzhľadom na vyššie náklady na zemný plyn v porovnaní s alternatívami,“ skonštatovala v tejto súvislosti Yang.
Čínsky štátny plánovací úrad tento mesiac tiež zdôraznil väčšiu úlohu uhlia pri dodávkach elektriny. Vyzval na zvýšenie spoľahlivej výroby, akú ponúkajú uhoľné elektrárne. Úrad tiež uviedol, že bude „prísne kontrolovať“ rozširovanie projektov nahrádzajúcich uhlie plynom.
Spomalenie prechodu z uhlia na plyn by znamenalo, že podiel uhlia v energetickom mixe Číny sa udrží dlhšie, uviedla analytička spoločnosti Kpler Ryhana Rasidi. „Nemali by sme však ignorovať skutočnosť, že dopyt po zemnom plyne a jeho produkcia budú aj popri využívaní uhlia stále rásť,“ povedala.