Bratislava, 8. júna 2020 – Slovensko má dlhodobo problém so zlou kvalitou ovzdušia. Potvrdil to na ostatnej Hodine otázok v NR SR aj minister životného prostredia Ján Budaj, podľa ktorého majú na znečisťovanie ovzdušia vplyv najmä vykurovanie domácností vlastnými kotlami a sprísňovanie odpadového hospodárstva. Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) v tejto súvislosti uvádza, že zemný plyn je cenovo dostupným riešením pre vyčistenie ovzdušia vo viacerých regiónoch Slovenska.
Pevnými palivami v súčasnosti na Slovensku vykuruje približne 350 tisíc domácností, pričom viac ako tretina kotlov je starších ako 30 rokov. Investícia do náhrady starých kotlov tepelnými čerpadlá v súčasnosti vychádza trikrát drahšie v porovnaní s ich náhradou za nízkoemisné plynové kotly. Nepriaznivá smogová situácia z lokálneho vykurovania pevnými palivami trápi hlavne obyvateľov na vidieku a v menších mestách. Ovzdušie vo veľkých mestách, kde sa na prípravu tepla využíva prevažne zemný plyn, je znečisťované dopravou.
Najväčším problémom znečistenia ovzdušia na Slovensku sú práve tuhé znečisťujúce látky – prachové častice, ktoré sa najviac uvoľňujú pri spaľovaní pevných palív (vrátane biomasy) a tiež pri doprave. Tento problém býva na Slovensku akútny najmä v zimnom období počas vykurovacej sezóny, keď sa najmä v kotlinách drží znečistenie z vykurovacích telies. Výhodou Slovenska je, že tento problém je možné riešiť rýchlo a efektívne využitím existujúcej plynárenskej infraštruktúry. Pri využívaní zemného plynu sa dostáva do atmosféry o 99,9 percenta menej škodlivých pevných častíc v porovnaní s pevnými palivami. V porovnaní s uhlím sa uvoľňuje do atmosféry o 60 percent menej oxidu uhličitého.
Čistejšie ovzdušie aj v oblastiach, kde je prirodzene horšia cirkulácia vzduchu, môže byť prevenciou aj pred možnou druhou vlnou rozšírenia koronavírusu spôsobujúceho ochorenie Covid-19. Nedávno zverejnená štúdia vedcov z Harvardskej univerzity upriamuje pozornosť na vplyv znečistenia ovzdušia na šírenie nového koronavírusu.
Podľa celoštátnej štúdie je pravdepodobnosť úmrtia pacientov s ochorením COVID-19 v oblastiach s vysokou úrovňou znečistenia ovzdušia oveľa vyššia ako v menej znečistených regiónoch.
Štúdia sa zamerala na 3080 amerických okresov s rôznou úrovňou znečistenia ovzdušia jemnými prachovými časticami, ktoré vznikajú spaľovaním paliva v automobiloch, rafinériách a elektrárňach, a porovnala ich s mortalitou na koronavírus. Vedci zistili, že aj malé zvýšenie znečistenia ovzdušia – jeden mikrogram na meter kubický – vedie pri dlhodobom vystavení tuhým znečisťujúcim látkam až k 15 % nárastu úmrtnosti na COVID-19.
SPNZ zdôrazňuje, že zemný plyn ponúka najrýchlejší spôsob zásadného znižovania emisií nebezpečných prachových častíc i skleníkových plynov z vykurovania, energetiky i dopravy. Energetická chudoba veľkej časti slovenskej populácie je viditeľná a citeľná na pretrvávajúcej kritickej smogovej situácii. Najmä vykurovanie slovenských domácností uhlím a drevom má za následok zvýšený výskyt respiračných ochorení a predčasných úmrtí približne 5 000 ľudí ročne. Usádzanie prachových častíc v pľúcach a dýchacích cestách spôsobuje práve spaľovanie najlacnejších zdrojov energie – uhlia a dreva.
Slovensko je stále druhou najplynofikovanejšou európskou krajinou po Holandsku, čo sa týka miery plynofikácie obytných sídiel. Zemný plyn tak prúdi do viac ako 1,5 milióna odberných miest v 77 % slovenských miest a obcí, v ktorých žije viac ako 94 % populácie Slovenska. Na rýchle a účinné zlepšenie kvality ovzdušia by stačilo, keby plynom vykurovali všetci, ktorí ho majú v dosahu. Aj preto SPNZ oceňuje, že nové vedenie MŽP SR pokračuje v projektoch na vyčistenie ovzdušia, vrátane dotácií na výmenu starých kotlov na pevné palivá za plynové. Zároveň podporuje zámer rezortu životného prostredia, aby sa zvýšil počet monitorovacích staníc, mapujúcich kvalitu ovzdušia v slovenských mestách.