Brusel 6. februára 2023 – Deväť členských štátov EÚ – Francúzsko, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Slovinsko, Chorvátsko, Slovensko, Maďarsko a Česko – vyzvalo Európsku komisiu, aby zahrnula nízkouhlíkový vodík vyrobený z jadrovej elektriny do cieľov EÚ pre obnoviteľný vodík. Urobili tak v liste exekutíve Európskej únie, zaslanom minulý týždeň (1. 2.). Téme sa venoval portál euractiv.com.
Požiadavka uvedených krajín sa podľa neho opiera o princípy „technologickej neutrality“ a „suverenity členských štátov a kompetenciách rozhodovať o ich energetických mixoch“, tak ako sú definované v zmluvách EÚ.
Platnosť týchto princípov opätovne potvrdili francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz počas bilaterálneho summitu v Paríži (22. januára).
Obe krajiny sa pritom ešte koncom minulého roka dostali do konfliktu práve pre nemecký odpor k budúcnosti vodíka produkovaného z jadra, ktoré je pilierom francúzskej energetiky. Francúzska ministerka pre energetickú transformáciu Agnès Pannier-Runacherová obvinila svojho nemeckého kolegu Roberta Habecka z „pokryteckého“ odmietnutia začlenenia nízkouhlíkového vodíka do rozvojových cieľov pre obnoviteľný vodík počas stretnutia ministrov energetiky EÚ 19. decembra 2022.
Januárové stretnutie francúzsko-nemeckej ministerskej rady, na ktorom si oba štáty slávnostne pripomenuli 60. výročie Elyzejskej zmluvy, alebo Zmluva o nemecko-francúzskej spolupráci z 22. januára 1963, však prinieslo dohodu o spornej otázke.
„Pri rešpektovaní zásady technologickej neutrality s ohľadom na národný výber energetického mixu sa zaväzujeme zintenzívniť naše investície do technológií zajtrajška, najmä obnoviteľných a nízkouhlíkových energií [ako aj] vodíka, pre ktoré vyvinieme spoločnú cestovnú mapu,“ uvádza sa vo vyhlásení susedných štátov zverejnenom po stretnutí.
Existujúca „spoločná pracovná skupina pre vodík“ sa koncom apríla zameria na prijatie „záverov a odporúčaní o našich strategických rozhodnutiach týkajúcich sa vývoja vodíka“, dodáva spoločný dokument. „Zabezpečíme tiež, aby sa v rámci európskych cieľov v oblasti dekarbonizácie mohol brať do úvahy obnoviteľný aj nízkouhlíkový vodík, pričom uznávame ich rozdiely a chránime celkovú úroveň ambícií cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov,“ deklarovali partneri vo vyhlásení.
Ďalší posun v súvislosti s vodíkovou budúcnosťou Európskej únie by mohla predstavovať francúzsko-nemecká spolupráca pri preprave vodíka. Svedčí o tom vyhlásenie oboch krajín, že projekt francúzsko-španielskeho plynovodu H2Med sa rozšíri do Nemecka. Cieľom plynovodu známeho pôvodne ako BarMar (Barcelona-Marseille), ktorý nahradil Francúzskom odmietnuté prepojenie so Španielskom cez Pyreneje (MidCat) presadzované aj Portugalskom a Nemeckom, je prepravovať 10 % dekarbonizovaného vodíka v EÚ do roku 2030.
Nízkouhlíkový vodík
Reflektujúc výsledky nemecko-francúzskeho summitu, ministri energetiky a priemyslu deviatich členských štátov vo svojom liste žiadajú, aby sa tento „posun v myslení“ premietol do smernice EÚ o obnoviteľnej energii (RED), ktorá je v súčasnosti už tretíkrát revidovaná.
Skupina tiež požaduje, aby sa podobné zmeny zaviedli do takzvaného „plynárenského balíčka“, ktorý okrem iného upravuje výrobu a prepravu vodíka.
„Vyzývame Komisiu, aby navrhla zmenu a doplnenie návrhu RED3 s cieľom zosúladiť ciele v oblasti vodíka a palív v doprave a priemysle s takýmto technologicky neutrálnym prístupom,“ píše deväť krajín v spoločnom liste.
Zameranie sa na ciele „výhradne obnoviteľných zdrojov“ by podľa ich názoru by mohlo brzdiť hlavný cieľ EÚ znížiť emisie s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Zdroje z okolia ministerky Agnès Pannier-Runacherovej v tejto súvislosti pripomenul, že uvedených deväť krajín tvorí v Rade ministrov EÚ blokujúcu menšinu.
Nízkouhlíkový vodík by sa teda mal vyvíjať „bez akéhokoľvek oneskorenia alebo zbytočného obmedzenia,“ uvádzajú v dokumente krajiny a žiadajú, aby sa stanovili „ambiciózne ciele“ a „rovnaké stimuly“ pre obnoviteľný aj nízkouhlíkový vodík.
Riziko presunu výroby do USA
Ďalším dôležitým aspektom je podľa signatárov listu konkurencieschopnosť vznikajúceho vodíkového priemyslu EÚ. Ponechanie nízkouhlíkového vodíka bokom by „obmedzilo rýchlosť rozvoja našej vodíkovej ekonomiky“, čo by „nevyhnutne zvýšilo náklady na výrobu vodíka“ a následne rezultovalo do „zníženia globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu“, píše sa v liste.
Ministri v ňom ďalej uviedli, že spoliehanie sa výlučne na prerušované zdroje energie, ako je solár či vietor, „obmedzuje používanie elektrolyzérov a úmerne zvyšuje náklady na výrobu vodíka“.
Bez stimulov dostupných pre všetky typy čistého vodíka by priemysel z EÚ mohol tiež byť v pokušení umiestniť výrobu za Atlantik, kde by profitoval z miliardových dotácií, ktoré ponúka americký zákon o znižovaní inflácie.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti predstavila „priemyselný plán Green Deal“, ktorého cieľom je urýchliť rozvoj dekarbonizovaného priemyslu EÚ.
Deväť členských štátov v liste tvrdí, že vodík s nízkym obsahom uhlíka by pomohol „dekarbonizovať kľúčové priemyselné hodnotové reťazce“, ako je oceliarsky či hliníkový priemysel, ako aj sektor výroby hnojív.
Dal by sa použiť aj ako palivo, pričom „trenice alebo oneskorenia pri zavádzaní týchto nových nízkoemisných palív ohrozili buď európsku dekarbonizačnú agendu, alebo jej ekonomický rast,“ doplnili ministri v spoločnom dokumente.
Energetická bezpečnosť
Ten sa venuje aj otázke energetickej bezpečnosti. Signatári v tejto súvislosti zdôrazňujú, že „stratégia spoliehajúca sa najmä na obnoviteľný vodík môže viesť k novým závislostiam“ a predstavuje riziko pre energetickú bezpečnosť EÚ. „Členské štáty, ktoré si želajú dosiahnuť viac sebestačné dodávky nízkoemisného vodíka z domácich zdrojov, by tiež mali mať možnosť nasledovať tento prístup,“ dodáva list.
Regulačné zosúladenie medzi nízkouhlíkovým a obnoviteľným vodíkom je podľa ministrov potrebné aj na podporu rozvoja transeurópskej prepravnej infraštruktúry. Týmto spôsobom už Portugalsko, Španielsko, Francúzsko a Nemecko súhlasili s rozšírením budúceho vodíkového plynovodu H2Med do Nemecka.
„Akýkoľvek kompromis týkajúci sa plynárenského balíčka a smernice RED III musí preto zahŕňať uznanie príspevku všetkých nízkouhlíkových zdrojov vodíka k dekarbonizácii,“ uzatvára deväť členských štátov v liste Európskej komisii.