Rím 30. januára 2023 – Minulotýždňové návštevy talianskej premiérky Giorgia Meloniovej a šéfa spoločnosti Eni Claudia Descalziho v Alžírsku a Líbyi potvrdili, že Taliansko vidí budúcnosť svojich dodávok zemného plynu v severnej Afrike. Svedčia o tom aj vyjadrenia talianskej strany a najmä podpísané dohody v oboch severoafrických krajinách. Téme sa venoval portál france24.com a agentúra Reuters.

Meloniová bola v Alžírsku (23.-24.1.) na svojej prvej bilaterálnej návšteve v zahraničí od vlaňajšieho zvolenia, čím zdôraznila význam, ktorý pripisuje Rím vzťahu s Alžírskom bohatým na plyn v čase, keď sa európske národy predháňajú v odstavení svojich ekonomík od ruského plynu. Premiérka dokonca označila Alžírsko za „najstabilnejšieho, strategického a dlhodobého“ partnera Ríma v severnej Afrike.

Talianska politička začala svoju cestu položením venca k Pamätníku mučeníkov, Alžírčanov, ktorí zomreli v boji za nezávislosť od Francúzska. Príspevok Talianska k tomuto boju bol predmetom neskoršej zastávky v centrálnom Alžíri, v záhrade venovanej Enricovi Matteimu, legendárnemu zakladateľovi talianskej energetickej spoločnosti Eni, ktorý presadzoval – a financoval – boj za nezávislosť Alžírska v 50. rokoch a na začiatku 60. rokov.

Od nástupu do úradu Meloniová opakovane hovorila o „Matteiho pláne“ pre Afriku, ktorý počas návštevy predstavila ako obojstranne výhodné partnerstvo, zaručujúce energetickú bezpečnosť Európy a zároveň riešiace základné príčiny migračných tokov z Afriky – konkrétne chudobu a džihádistické nepokoje.

Meloniovú sprevádzal súčasný šéf firmy Claudio Descalzi, hlavný architekt pokračujúceho talianskeho obratu od ruského plynu k alžírskemu. Ich návšteva v Matteiho záhradách bola symbolom zblíženia diktovaného súčasným záujmom aj historickou blízkosťou.

„V alžírskych očiach je ENI oveľa viac ako len spoločnosť. Je to symbol taliansko-alžírskeho priateľstva a vzťahu, ktorý sa začala už pred nezávislosťou,“ povedal alžírsky novinár Akram Kharief. „Alžírsko je vždy vďačné svojim spojencom. Nezabudlo sa, že Eni bola jednou z mála spoločností, ktoré neodišli z krajiny počas občianskej vojny v 90. rokoch,“ dodal Kharief. „V dôsledku toho má spoločnosť privilegovaný prístup k alžírskym kontraktom a zdrojom.“

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zohrali rozsiahle zásoby zemného plynu v Alžírsku kľúčovú úlohu pri znižovaní energetickej závislosti Talianska od Moskvy, ktorá pred vojnou pokrývala 40 % talianskeho dovozu plynu. Meloniovej cesta sa uskutočnila po dvoch návštevách jej predchodcu Maria Draghiho, ktorý získal alžírsky prísľub rýchlo zvýšiť vývoz plynu.

Odvtedy Alžírsko nahradilo Rusko na pozícii hlavného dodávateľa plynu do Talianska a Rím presadzuje ďalšie zvyšovanie dodávok v nádeji, že bude v nadchádzajúcich rokoch pôsobiť ako centrum dodávok medzi Afrikou a severnou Európou. Chce tiež záruky, že Alžírsko splní svoje sľuby, pričom sa obáva, že energetická infraštruktúra v krajine nebude schopná uspokojiť rastúci dopyt.

„Toky plynu z Alžírska minulý rok vzrástli, ale nie v súlade s prísľubmi. V januári dokonca klesli, čo prinútilo Taliansko nakupovať viac plynu pochádzajúceho z Ruska,“ povedal Francesco Sassi, výskumník špecializujúci sa na energetickú geopolitiku v talianskej poradenskej spoločnosti RIE. „Alžírsko potrebuje obrovské investície, aby pri prudkom náraste domácej spotreby dokázalo zvýšiť svoje výrobné aj exportné kapacity,“ dodal.

Podpísané zmluvy a Taliansko ako plynárenský uzol

Descalzi podpísal počas návštevy sériu dohôd s alžírskym energetickým gigantom Sonatrach zameraných na zvýšenie vývozu alžírskeho plynu do Talianska. Obe spoločnosti sa tiež dohodli na vývoji projektov zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov aj na vybudovanie potrubia na prepravu vodíka do Talianska. Alžírsky prezident Abdal Madžíd Tabbún uviedol, že by malo ísť o „špeciálny plynovod“, ktorý bude zahŕňať vodík a elektrinu. „Ide o veľmi dôležitý projekt, vďaka ktorému bude Taliansko distribútorom týchto energií pre celú Európu,“ povedal.

Šéf Eni tvrdí, že Taliansko môže výrazne zvýšiť dovoz plynu z Afriky a presunúť časť dodávok do severnej Európy, ak v najbližších rokoch posilní svoju vlastnú infraštruktúru. Rím už môže počítať s mnohými prepojeniami s Afrikou vrátane plynovodu TransMed spájajúceho Alžírsko so Sicíliou. „Sme jediní, ktorí máme spojenie s Alžírskom s kapacitou asi 36 bcm plynu, ktoré je stále nedostatočne využívané,“ povedal Descalzi s tým, že do Talianska by mohlo tiecť ešte ďalších viac ako 10 bcm plynu.

„Naším cieľom je mať prebytok plynu, aby sme mohli priviesť energiu do severnej Európy,“ uviedol šéf Eni a dodal, že Taliansko potrebuje rozšíriť svoju domácu plynárenskú sieť a tiež vybudovať energetické koridory do Nemecka, Rakúska a Švajčiarska.

Zine Ghebouli, odborník na európsko-stredomorskú spoluprácu a alžírsku politiku na University of Glasgow, uviedol, že Taliansko „využilo európsku plynovú krízu na to, aby sa stalo energetickým uzlom“, čo Rímu poskytlo pevnú základňu na posilnenie svojho vplyvu v regióne Stredomoria.

Dohoda s Líbyou

Po návšteve Alžírska Descalzi upozornil aj na ďalšie možné africké zdroje plynu pre Taliansko. Okrem dovozu LNG z Egypta, Angoly, Konga a Mozambiku vyzdvihol najmä potenciál prepojenia s Líbyou s aktuálnou kapacitou 12 až 14 bcm, ktorá môže po technických úpravách vzrásť „o niekoľko miliárd“.

O pár dní na to, v sobotu (28. 1.) počas návštevy Meloniovej v Tripolise, Eni a líbyjská národná ropná korporácia (NOC) podpísali dohodu o produkcii plynu, ktorej cieľom je zvýšiť dodávky energie do Európy napriek neistote a politickému chaosu v tejto severoafrickej krajine. Investícia v hodnote 8 miliárd dolárov by podľa Reuters mala umožniť zvýšenie produkcie plynu pre líbyjský domáci trh, ako aj jeho exportu, a to prostredníctvom rozvoja dvoch morských plynových polí s predpokladanými zásobami 6 biliónov kubických stôp. Produkcia by sa mala začať v roku 2026 a dosiahnuť vrchol na úrovni 750 miliónov kubických stôp za deň, uviedla Eni.

„Táto dohoda umožní dôležité investície do líbyjského energetického sektora, prispeje k miestnemu rozvoju a vytváraniu pracovných miest a zároveň posilní úlohu Eni ako popredného operátora v krajine,“ povedal Descalzi s tým, že dohoda bude zahŕňať aj zariadenie na zachytávanie uhlíka a projekty solárnej energie.

Šéf NOC Farhat Bengdara na spoločnej tlačovej konferencii s Descalzim uviedol, že dohoda o plyne by mala trvať 25 rokov a označil ju za najdôležitejšiu novú investíciu v líbyjskom energetickom sektore za štvrťstoročie. NOC predpokladá, že Líbya by z projektu mohla mať čistý zisk na úrovni až 13 miliárd dolárov.

Politické riziká

Dohody uzavreté v Tripolise však môže podkopať vnútorný konflikt v Líbyi, pri ktorom súperiace frakcie, reprezentované vládou na jednej strane a parlamentom na druhej, spochybňujú vzájomné nároky na politickú legitimitu, upozornil Reuters. Meloniová sa počas svojej návštevy stretla s premiérom medzinárodne uznávanej vlády národnej jednoty Abdalom Hamídom Dubajbom.

Jeho vlastný minister pre ropu Mohamed Oun zdôraznil neistotu a odmietol akúkoľvek dohodu, ktorú by NOC mohla uzavrieť s Talianskom, pričom na webovej stránke ministerstva uviedol, že takéto dohody by malo uzavrieť ministerstvo. Šéf NOC Bengdara bol pritom vymenovaný minulý rok Dubajbom.

Parlament a frakcie, ktoré ho podporujú, začiatkom minulého roka uviedli, že vláda už nie je legitímna, pričom odmietli vymenovanie Bengdaru aj dohody, ktoré Tripolis uzavrel so zahraničnými štátmi.

Odvolací súd krajiny medzitým pozastavil aj snahy vlády o uzavretie bilaterálnej energetickej dohody s Tureckom, čo vyvolalo ďalšie otázky týkajúce sa využívania líbyjskej energie, uzavrel Reuters.