Brusel 28. novembra 2022 – Dve aliancie krajín Európskej únie sa stále sporia o uznanie jadrovej energie v rámci cieľov EÚ v oblasti obnoviteľnej energie. Jedenásť krajín vrátane Rakúska, Nemecka a Španielska chce naďalej tlačiť na to, aby jadrová energia nespadala do cieľov pre obnoviteľné zdroje energie. Naopak, projadrová skupina 13 krajín vedená Francúzskom, do ktorej patria aj stredoeurópske krajiny vrátane Slovenska žiada priaznivý priemyselný a finančný rámec pre jadrové projekty a väčšina z nich aj započítanie „nízkouhlíkového vodíka“ z jadra do cieľov EÚ pre OZE. Informovali o tom portál euractiv.com a agentúra Reuters.

Úrad francúzskej ministerky energetiky Agnès Pannier-Runacherovej kritizoval nedávne vyjadrenia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o tom, že jadro nie je „strategické“ pre dekarbonizáciu Európskej únie a ohlásil v tomto smere „protiofenzívu“.

Jadrové zdroje, či už existujúce alebo rozvíjané, nefigurujú v zozname „strategických“ technológií uvedených v prílohe tzv. Net-Zero Industry Act (NZIA) zo 16. marca.

Pred minulotýždňovým summitom EÚ úrad francúzskeho prezidenta podľa euractiv.com vyzval k objasneniu tejto záležitosti a požiadal členské štáty, aby sa „raz a navždy“ rozhodli, či je jadrová energia prínosom pre dekarbonizáciu bloku alebo nie.

Von der Leyenová reagovala po prvom dni summitu slovami: „Prístup ku všetkým výhodám a benefitom budú mať iba klimaticky neutrálne technológie, ktoré považujeme za strategické pre budúcnosť – ako napríklad solárne panely, batérie a elektrolyzéry. Nie je to prípad jadrovej energie.“

Tieto vyhlásenia len podnietili ďalšie napätie s Parížom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron na piatkovej (24. 3.) tlačovej konferencii po summite Európskej únie pripomenul právne záväzný cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

„Je zrejmé, že existujú obnoviteľné energie a Francúzsko masívne investuje do ich zavádzania,“ povedal francúzsky prezident. „Vieme však, že obnoviteľné energie nemôžu stačiť a že jadrová energia je nevyhnutnou súčasťou riešenia na európskej úrovni,“ dodal. „Toto zodpovedá samotnému duchu našich zmlúv – rešpektovať vzájomné energetické mixy, ale zachovať princíp technologickej neutrality zakotvený v európskych zmluvách.

Nekonzistentnosť EÚ v otázke technologickej neutrality

Úrad Pannier-Runacherovej v pondelok (27.3.) sa pred zasadnutím Rady EÚ pre energetiku v Bruseli vyjadril ešte tvrdším spôsobom, poznamenal euractiv.com. Vyhlásenia šéfky EK označil za „nešťastné“ a „zjavne nie v súlade s klimatickými výzvami, na ktoré majú jadrová energia a obnoviteľné zdroje energie reagovať. Dodal, že  uviedla kancelária ministra a pripomenula, že strategická povaha jadrovej energie je „bez dvojznačnosti“ uznaná v preambule zmluvy o Euratome.

Podľa Paríža ide o dôslednosť pri implementácii princípu technologickej neutrality, ktorý Európska komisia uplatňuje na e-palivá, na žiadosť Nemecka. Uplatňovanie tohto princípu na e-palivá „na základe technologickej neutrality, ale odmietnutie tak urobiť s už existujúcou jadrovou energiou je nekonzistentné“, uviedol úrad francúzskej ministerky.

Tvárou v tvár výhradám Bruselu k jadrovej energii Pannier-Runacher spojil pôvodne 11 a neskôr 13 členských štátov v „jadrovej aliancii“. Stretli sa aj v utorok (28. 3.) v Bruseli v rámci prípravy na širšie stretnutie ministrov energetiky EÚ v Bruseli. Taliansko, ktoré sa nezúčastnilo prvého stretnutia aliancie, sa k tejto iniciatíve rozhodlo pripojiť, informoval portál euractiv.com.

Tieto krajiny spolu tvoria blokujúcu menšinu v smernici o plyne a smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, o ktorých sa v súčasnosti rokuje na úrovni EÚ. V stredu sa zákonodarcovia EÚ pokúsia dosiahnuť konečnú dohodu o obnoviteľných zdrojoch energie vrátane chúlostivej otázky, či zahrnúť vodík z jadra do výpočtu cieľov EÚ v oblasti ekologickej dopravy.

Otázka jadra naďalej rozdeľuje

Švédsko, aktuálne predsedajúce Európskej únii, uviedlo, že v tejto otázke pripravilo kompromis, ktorý majú veľvyslanci krajín zvážiť na stredajšom stretnutí, ešte pred začiatkom rokovaní o obnoviteľnej energii.

V utorok boli krajiny v tejto otázke stále rozdelené. „Protijadrová“ skupina tvrdí, že zaradenie jadrovej energie do zákona o obnoviteľnej energii by odvrátilo pozornosť od úsilia o masívne rozšírenie veternej a solárnej energie. „Skupina požaduje ambiciózne ciele v (zákone o obnoviteľnej energii), aby mala jasný mandát pre investorov a spotrebiteľov,“ uviedla rakúska ministerka energetiky Leonore Gewessler.

Na druhej strane „jadrová aliancia“ po svojom stretnutí v spoločnom vyhlásení uviedla, že sa „dohodla na potrebe priaznivého priemyselného a finančného rámca pre jadrové projekty. Deväť z týchto krajín tiež presadzuje započítanie „nízkouhlíkového vodíka“ – vodíka vyrobeného z jadrovej elektriny – do cieľov EÚ v oblasti obnoviteľnej energie.

Projadroví členovia EÚ sa domnievajú, že krajiny by mali byť povzbudzované, aby používali vodík na báze jadrovej energie, ako aj vodík na báze obnoviteľnej energie, pretože oba neobsahujú CO2, a preto môžu pomôcť krajinám rýchlejšie prestať využívať fosílne palivá.

„V stávke nie je postaviť sa proti jadrovým a obnoviteľným zdrojom energie, v stávke je vziať do úvahy všetko, čo nám umožní stať sa uhlíkovo neutrálnymi a znížiť naše emisie CO2 do roku 2030,“ vyhlásila Pannier-Runacherová.