Londýn 12. mája 2023 – Európsky sektor obnoviteľných plynov si bude vyžadovať cezhraničnú „obchodovateľnosť“, ak má dosiahnuť ambiciózne ciele EÚ v oblasti produkcie biometánu do roku 2030, keďže priemysel ašpiruje na takmer desaťnásobný nárast oproti súčasnej úrovni produkcie. Pre portál spglobal.com to povedal Harmen Dekker, generálny riaditeľ Európskej bioplynovej asociácie (EBA). Napriek rýchlej expanzii v sektore obnoviteľných plynov v posledných rokoch a začleneniu biometánu do iniciatívy EÚ REPowerEU čelia perspektívy rastu bioplynu – a najmä biometánu – množstvu výziev, ktoré si budú vyžadovať koordinovaný prístup, zdôrazňuje šéf EBA.
„Vo všeobecnosti si myslím, že popri cieľoch je potrebná súdržnosť,“ povedal Dekker. „Odvetvie potrebuje obchodovateľnosť. Musíme sa uistiť, že môžeme obchodovať cez hranice a podľa rovnakých noriem pre všetky európske krajiny,“ vysvetlil.
Zo strategického hľadiska je úloha bioplynu a konkrétne biometánu v schéme EÚ REPowerEU, ktorej cieľom je zabezpečiť energetickú bezpečnosť, čistejšie zdroje energie a pokračujúcu diverzifikáciu dodávok, významná.
Bioplyn sa vyrába anaeróbnou digesciou organického materiálu, pričom výslednú surovinu môžu mikroorganizmy ďalej rozložiť na výrobu bioplynu, využiteľný v kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie, alebo upraviť na biometán schopný nahradiť fosílny metán v plynových rozvodoch – a digestát, ktorý možno použiť na hnojivo.
Cieľom EÚ je dosiahnuť, aby produkcia biometánu do roku 2030 dosiahla 35 bcm, čo Dekker označil za vysoký, ale stále dosiahnuteľný cieľ. „Je to výzva, ale nie nezvládnuteľná. Ak nie sú stanovené ambiciózne ciele, môže dôjsť k uspokojeniu,“ dodal.
Produkcia biometánu v Európe v minulom roku bola celkovo menej ako 4 bcm, pričom Nemecko vyrobilo viac ako 1 bcm, vyplýva z údajov S&P Global. Podľa najnovších údajov EBA mala Európa ku koncu roka 2021 približne 20.000 bioplynových staníc vrátane viac ako 1000 biometánových staníc. Celková produkcia bioplynu predstavuje energetický ekvivalent približne 18 bcm, vyčíslil Dekker s tým, že väčšina sa v súčasnosti využíva na vykurovanie a výrobu elektriny.
Rast bol pozoruhodne rýchly najmä v Nemecku, ktoré v priebehu deviatich rokov postavilo okolo 6000 závodov. To podľa Dekkera dokazuje, čo je dosiahnuteľné. EBA odhaduje, že Európa bude do roku 2030 potrebovať ďalších 5000 zariadení na výrobu bioplynu, aj keď tieto zariadenia budú musieť byť väčšie ako mnohé z existujúcich zariadení.
Plány na zvýšenie výrobnej základne tohto sektora budú zahŕňať uvoľnenie udržateľných surovín, ktoré zahŕňajú potravinový a živočíšny odpad, modernizáciu existujúcej plynárenskej infraštruktúry, rýchle udeľovanie povolení, integráciu výroby mimo siete, zhodnocovanie vedľajších produktov a znižovanie nákladov pre výrobcov. ktoré si vyžadujú komplexný a integrovaný prístup.
Politické rámce
Zvyšovanie objemu obnoviteľných plynov v Európe má však svoje osobitné výzvy, keďže sektor sa snaží štandardizovať jednotný a integrovaný politický rámec pre bioplyn a biometán. „Bioplyn má mnoho podôb a niekedy závidím iným zeleným technológiám, ktoré sú aktívne len v jednej oblasti,“ povedal Dekker.
„Týka sa nás klimatický zákon, energetický zákon, zákon o poľnohospodárstve, zákon o odpadovom hospodárstve, na čo si len spomeniete. Toto odvetvie ovplyvňuje veľa vecí a čoraz viac vidíme, že špecifické nariadenia predstavujú na jednej strane hnacie mechanizmy, ale súčasne prinášajú aj administratívnu záťaž,“ dodal.
Povoľovanie obnoviteľných plynov musí prebehnúť rýchlejšie a „k uznaniu biometánu musí dôjsť v každom sektore konečného použitia“, zdôraznil šéf EBA. „Biometán je často zabalený do témy klesajúceho využívania fosílnych plynov, ale naším cieľom do roku 2050 je, aby bioplyn predstavoval aspoň 40 – 60 % celkovej spotreby plynu, pričom zvyšok by mal pokrývať vodík,“ poznamenal.
V porovnaní s celkovou spotrebou plynu sa dnes členské štáty EÚ značne líšia aj vo výrobe. Napríklad Dánsko už vykompenzovalo viac ako 30 % svojej spotreby fosílneho plynu výrobou biometánu a jeho cieľom je dosiahnuť 100 % približne do roku 2030. Naproti tomu v Holandsku biometán a bioplyn predstavujú len 1 % spotreby plynu, vyplýva z údajov EBA.
„Pokiaľ ide o politiku, úroveň EK je jedna vec, ale ciele stanovené na európskej úrovni môžu byť dosiahnuté len s individuálnym prispením rôznych členských štátov. Musíme sa uistiť, že všetky členské štáty si stanovia ciele, ktoré spolu môžu predstavovať 35 bcm,“ zdôraznil Dekker.
Pluralizmus v politike EÚ voči biometánu a bioplynu mal podľa neho stimulačný efekt, pokiaľ ide o výrobné náklady, dodal Dekker. Napríklad Francúzsko vykazuje väčšiu podporu pre menších farmárov, ktorí vyrábajú biometán z menších rastlín. Dánsko, naopak, uprednostňuje priemyselnejšiu výrobu.
EBA uvádza, že súčasné náklady na výrobu biometánu sa pohybujú od 55 eur/MWh do 110 eur/MWh, v závislosti od suroviny, miesta a veľkosti závodu.
Náklady na výrobu biometánu sa v roku 2022 pohybovali v priemere okolo 80 eur/MWh, čo je výrazne pod priemernou cenou TTF na mesiac dopredu, ktorá bola v minulom roku 132,30 eur/MWh, podľa hodnotenia cien od spoločnosti Platts, ktorá je súčasťou S&P Global Commodity Insights.
Rozvoj infraštruktúry
Škálovateľnosť si tiež vyžaduje investície, čo je oblasť, v ktorej EBA už teraz vidí veľký pokrok. Začiatkom tohto roka spoločnosť Goldman Sachs Asset Management odhadla, že na dosiahnutie cieľa EÚ 35 bcm do roku 2030 budú potrebné investície vo výške približne 64 až 73 miliárd eur.
Veľká časť z nich bude popri technologickom pokroku v sektore musieť smerovať do rozvoja infraštruktúry, tvrdí EBA. „Druhou vecou sú doplnky, ktoré zabezpečia, že budete môcť používať rovnakú infraštruktúru ako pre ďalšie komponenty,“ povedal Dekker. „Napríklad, použitím biogénneho CO2 v kombinácii s vyrovnávaním špičkovej záťaže vytvoríte zelený syntetický metán, o ktorý sa v súčasnosti zaujímajú tvorcovia politiky, pretože umožní ukladať prebytočnú energiu bezpečným a zeleným spôsobom,“ vysvetlil.
Biometán môže podľa Dekkera využívať existujúcu plynárenskú infraštruktúru, a hoci na jej prispôsobenie môžu byť potrebné určité úpravy, sú oveľa menej nákladné ako ich adaptácia na iné obnoviteľné energie. „Fosílny plyn putuje cez centralizované siete a presúva sa do distribúcie, kde máme najväčší potenciál na to, aby biometán prúdil späť do siete. To sa však môže stať len vtedy, ak je nainštalovaný spätný tok. Prevádzkovatelia ho už implementujú a my pracujeme spolu s inštitúciami EK na zabezpečení podpory a urýchlenia týchto opatrení,“ povedal Dekker.
Začiatkom tohto mesiaca EBA spoločne spustila Biomethaverse, projekt v oblasti biometánu financovaný EÚ, ktorého cieľom je rozšíriť priemysel a znížiť výrobné náklady a zároveň optimalizovať anaeróbnu digesciu a splyňovanie, ako aj obnoviteľný vodík a elektrinu.
Približne 22 partnerov z deviatich európskych krajín súhlasilo s účasťou na projekte v priebehu nasledujúcich piatich rokov, uviedla asociácia, pričom cieľom projektu je vytvoriť päť spôsobov výroby biometánu vo Francúzsku, Grécku, Taliansku, Švédsku a na Ukrajine. „Vodík odviedol ohromne dobrú prácu v tom, že vyzerá sľubne a je v centre pozornosti. Je na nás, aby sme ukázali, že už dnes sme najlacnejším a najviac škálovateľným obnoviteľným plynom a že už dnes dokážeme škálovať,“ uzavrel Dekker pre spglobal.com.