Londýn 10. mája 2022 – Náhle zastavenie exportu ruského zemného plynu by mohlo spôsobiť, že HDP ekonomík v rozvíjajúcej sa Európe, strednej Ázii a severnej Afrike klesnú späť na úroveň pred pandémiou, varovala v utorok Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Medzi najviac zasiahnutými krajinami by bolo aj Slovensko. Informovala o tom agentúra Reuters.
Mnohé krajiny v regióne pôsobenia EBOR, ktorý pokrýva približne 40 ekonomík od Mongolska po Slovinsko a Tunisko, sú závislé od ruského plynu a náhle zastavenie dodávok by podľa najnovšej správy banky znížilo produkciu na obyvateľa o 2,3 % v tomto roku a o 2 % v roku 2023.
„Európa diskutuje o zastavení nákupov uhľovodíkov z Ruska,“ povedala pre Reuters hlavná ekonómka Beata Javorčíková. „Je tu tiež možnosť, že Rusko prestane dodávať svoj plyn,“ pripomenula.
Banka odhaduje, že ekonomiky naprieč regiónmi, v ktorých pôsobí, vzrástli minulý rok o 6,7 % po 2,5 % poklese v roku 2020, keď COVID otriasol svetovou ekonomikou a finančnými trhmi.
Moskva však už zastavila toky plynu do Poľska a Bulharska a trhy sa sústreďujú na vplyv embarga EÚ na ruskú ropu, ako aj na to, ako bude plyn zaplatený štátmi, ktorých úhrady majú splatnosť koncom tohto mesiaca. Otázkou zostáva, či pristúpia na ruský platobný mechanizmus, ktorý požaduje zámenu zložených eur alebo dolárov na ruble, čo práve Bulharsko a Poľsko odmietli.
Zastavenie tokov plynu by zasadilo najväčšiu ranu členským ekonomikám EÚ s výrazným dovozom plynu z Ruska a veľkou závislosťou od plynu v ich energetickom mixe, ako je Česká republika, Maďarsko a Slovensko, varovala EBOR.
Náhle zastavenie nie je základným scenárom EBOR, ktorá pri svojich kalkuláciách počíta s pokračujúcimi dodávkami ruského zemného plynu. Aktuálne očakáva, že expanzia bude pomalšia, než odhadovala banka v marci, s prognózami rastu zníženými na 1,1 % z 1,7 %, najmä v dôsledku väčšieho poklesu na Ukrajine, než sa pôvodne očakávalo.
Cenové tlaky
Ekonómovia EBOR tiež znížili svoj výhľad na rok 2023 z marcového odhadu 5 % na 4,7 %, pričom sa odvolávali na cenové tlaky. „Nedávne zvýšenie cien potravín a energií prispelo k inflačným tlakom, ktoré už boli vysoké v dôsledku oživenia globálneho dopytu, keď sa obmedzenia COVID-19 postupne rušili,“ tvrdí správa EBOR.
Prudká inflácia zvýšila tlak na chudobnejšie ekonomiky ako Severné Macedónsko, Maroko, Egypt a Jordánsko, kde potraviny predstavujú viac ako 25 % indexu spotrebiteľských cien. Priemerná inflácia v regiónoch EBOR dosiahla v marci 2022 11,9 %, čím sa priblížila k úrovniam naposledy zaznamenaným na konci roka 2008.
Banka tiež predpokladá, že HDP Ukrajiny sa v roku 2022 zníži o 30 % namiesto 20-percentného ročného poklesu očakávaného pred dvoma mesiacmi.
Pokiaľ ide o Rusko, jeho ekonomika by mala klesnúť o 10 % a v roku 2023 stagnovať. „Deväť rokov rastu by bolo zničených,“ dodala Javorčíková a zdôraznila, že veľký vplyv sankcií na Rusko v súvislosti s Ukrajinou sa prejaví v strednodobom a dlhodobom horizonte. „Rusko je odrezané od globálneho zdroja vedomostí a to je najväčšia cena,“ uzavrela.
Rast Turecka, najväčšej prijímateľskej krajiny fondov EBOR, má „zostať utlmený“ na úrovni 2 % v roku 2022 a 3,5 % v budúcom roku, čiastočne vďaka vládnym výdavkom pred voľbami v júni 2023.