Bratislava 16.októbra 2019 – Európska investičná banka (EIB) odložila rozhodnutie o zákaze financovania projektov týkajúcich sa zemného plynu pre silný nesúhlas Nemecka i ďalších členských krajín. Informovala o tom agentúra Reuters.
Predstavenstvo najväčšej svetovej multilaterálnej rozvojovej banky tak nateraz nenašlo konsenzus v zastavení financovania všetkých projektov fosílnych palív od roku 2021. O návrhu sa bude opäť rozhodovať v novembri. Viceprezident EIB Andrew McDowell povedal pre denník Financial Times, že je čoraz viac presvedčený o schválení tohto rozhodnutia v novembri. „Bude to veľká zmena v doterajšej politike EIB. Každý z 28 zástupcov členských štátov sa k tejto téme vyjadril,“ dodal McDowell.
Podľa Financial Times viacero členských štátov ako Nemecko a Poľsko majú výhrady k zmene úverovej politiky EIB, rovnako ako dosluhujúca Európska komisia. Jej hovorkyňa Annika Breidthardtová na pondelňajšom pravidelnom brífingu Európskej komisie uviedla, že zemný plyn ostáva dôležitou súčasťou energetického mixu EÚ aj pri zvyšovaní dôrazu na „čisté“ zdroje energie.
Ak by návrh prešiel, EIB by sa stala prvou bankou na svete, ktorá by vylúčila projekty spojené so zemným plynom zo svojho budúceho úverového portfólia. Už v súčasnosti zastavila financovanie všetkých projektov týkajúcich sa hnedého uhlia. Viacerí členovia EIB však minimálne žiadajú posunúť koniec financovania projektov zemného plynu za horizont roku 2021.
Kým ekologickí aktivisti jasajú a podporujú zmenu orientácie EIB, zástupcovia priemyslu upozorňujú, že zemný plyn má podstatnú úlohu v období prechodu k uhlíkovo čistejším formám energie a dokáže aj vyvažovať nerovnováhy v energetickej sieti pri produkcií elektriny zo slnka a vetra. Financial Times citoval výkonného riaditeľa BP Boba Dudleyho, ktorý upozorňuje, že zemný plyn je zbytočne „démonizovaný“ a hrá stále dôležitú úlohu v energetickom mixe.
Na to, aby návrh v EIB prešiel, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny zástupcov členských štátov EÚ. Od roku 2013 EIB úverovala projekty do energetickej infraštruktúry v hodnote 13,4 miliárd eur, z toho viac ako 9 miliárd eur smerovalo do distribúcie zemného plynu a tranzitných plynovodov.