Brusel 23. marca 2022 – Európska komisia chce členským krajinám EÚ uložiť povinnosť naplniť svoje plynové zásobníky pred nasledujúcou zimnou sezónou aspoň na 80 % a v ďalších rokoch na 90 % a zaviesť novú certifikačnú schému, ktorá zabráni manipulácii so skladovaním plynu zo strany zahraničných operátorov. Vyplýva to z legislatívneho návrhu, ktorý EK predložila v stredu. Informovali o tom agentúry Reuters, TASR a portál euractiv.com.
Členským krajinám sa podľa neho ukladá povinnosť zabezpečiť minimálnu úroveň skladovania plynu na 80 % kapacity ich zásobníkov do 1. novembra 2022. V nasledujúcich rokoch by to malo byť 90 %. Prevádzkovatelia zásobníkov by mali nahlasovať úrovne plnenia vnútroštátnym orgánom, ktoré budú mesačne reportovať Komisii, informovala TASR.
„Súčasná geopolitická situácia si vyžaduje dodatočné krátkodobé opatrenia na riešenie nerovnováhy na trhu s energiou a na zabezpečenie dodávok v nasledujúcich rokoch,“ uvádza sa v návrhu nariadenia o bezpečnosti dodávok (nariadenie SoS), ktoré bol naposledy zmenené a doplnené v roku 2017. „Navrhovaná miera naplnenia na 90 % je nevyhnutnou a primeranou úrovňou na zaistenie bezpečnosti dodávok počas zimy v prípade vážnych prerušení,“ uviedla Komisia.
Ceny plynu na európskych trhoch od jesene prudko vzrástli, čo bolo spôsobené obmedzením dodávok potrubného plynu prichádzajúceho z Ruska a nedostatočnou úrovňou skladovania počas letných mesiacov, ktorá bola o 10 % nižšia ako v ostatných rokoch, uviedla Komisia. Zásobníky dodávajú 25 – 30 % plynu spotrebovaného v zime a poskytujú rezervu v prípade prerušenia dodávok, dodala exekutíva EÚ.
„Keďže k prerušeniu dodávok potrubného plynu môže dôjsť kedykoľvek, opatrenia zavádzajú poistku týkajúcu sa úrovne naplnenia zásobníkov EÚ. Dobre naplnené zásobníky plynu prispejú k bezpečnejším dodávkam počas zimy 2022/2023,“ konštatovala podľa portálu euractiv.com EK.
Jej návrh hľadá riešenia aj pre krajiny EÚ, ktoré nemajú zásobníky plynu. „Členské štáty bez zásobníkov zabezpečia, aby účastníci domáceho trhu uzavreli dohody s prevádzkovateľmi zásobníkov z členských štátov, ktoré majú zásobníky zriadené“, čím sa zabezpečí, že budú mať prístup k cezhraničnej prepravnej kapacite zodpovedajúcej 15 % ročnej spotreby krajiny.
Certifikácia prevádzkovateľov zásobníkov
Podzemné plynové zásobníky považuje Komisia za kritickú infraštruktúru. Možným rizikám pre ňu má zabrániť nová povinná certifikácia pre všetkých prevádzkovateľov zásobníkov. Znamená to, že necertifikovaní prevádzkovatelia sa budú musieť vzdať vlastníctva alebo kontroly nad zásobníkmi plynu v EÚ. Okrem toho EK navrhuje zaviesť systém certifikácie pre prevádzkovateľov zásobníkov, vylučujúci akúkoľvek osobu alebo subjekt, ktorý by mohol ohroziť energetickú bezpečnosť EÚ, uviedla TASR.
Podľa tohto navrhovaného nového pravidla národné regulačné orgány „odmietnu certifikáciu, ak sa preukáže, že osoba, ktorá priamo alebo nepriamo kontroluje alebo vykonáva akékoľvek právo voči prevádzkovateľovi zásobníka… môže ohroziť bezpečnosť dodávok energie alebo základné bezpečnostné záujmy ktoréhokoľvek členského štátu alebo Únie“.
Ruský štátny monopol Gazprom prevádzkuje zásobníky plynu v Nemecku, Holandsku a ďalších krajinách EÚ. Existuje podozrenie, že počas leta, ktoré predchádzalo invázii na Ukrajinu, zámerne udržiavalo svoje zásoby na nízkej úrovni. V októbri sa EK začala zaoberať tvrdeniami, že Rusko využíva svoju pozíciu najväčšieho európskeho dodávateľa plynu na zvyšovanie cien paliva.
Spoločný nákup
Lídri krajín EÚ sa na tohtotýždňovom summite dohodnú aj na spoločnom nákupe plynu, skvapalneného zemného plynu a vodíka pred budúcou zimou, uvádza sa podľa agentúry Reuters v návrhu záverov summitu, ktorý sa bude konať 24. – 25. marca.
EK v stredu vo svojich návrhoch uviedla, že partnerstvá EÚ s tretími krajinami pri spoločnom nákupe plynu a vodíka môžu zlepšiť odolnosť Únie a znížiť ceny energií, Komisia je preto pripravená vytvoriť pracovnú skupinu pre spoločné nákupy plynu na úrovni EÚ. Spoločný dopyt pracovnej skupine uľahčí prácu a posilní medzinárodné kontakty EÚ s dodávateľmi, čo pomôže zabezpečiť dovoz za dobré ceny ešte pred budúcou zimou, tvrdí exekutíva EÚ.
Spoločný vyjednávací tím pod jej vedením by mal viesť rokovania s dodávateľmi plynu a pripraviť by pôdu pre budúce partnerstvá v oblasti energetiky s kľúčovými dodávateľmi aj iných typov energie, okrem LNG a zemného plynu, informovala TASR.
Invázia Ruska, hlavného európskeho dodávateľa plynu, na Ukrajinu, spôsobila rekordný nárast cien energií a prinútila EÚ tento rok znížiť spotrebu ruského plynu. Tento krok si bude vyžadovať skokový nárast dovozu od iných dodávateľov, ako sú Katar a USA.
„S výhľadom na budúcu zimu budú členské štáty a Komisia urýchlene… spolupracovať na spoločnom nákupe plynu, LNG a vodíka,“ uvádza sa podľa Reuters v návrhu záverov summitu.
EK minulý rok navrhla pre krajiny EÚ systém spoločného nákupu strategických zásob plynu, po ktorom niektorí členovia volali s cieľom poskytnúť „vankúš“ proti potenciálnym prerušeniam dodávok. Obavy z dodávkových šokov vzrástli po spustení ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko pokrýva 40 % spotreby plynu v EÚ.
V návrhu vyhlásenia summitu sa uvádza, že krajiny súhlasia s koordináciou opatrení na naplnenie zásobníkov a začnú s ním „čo najskôr“.
Lídri zvážia aj nové opatrenia na zmiernenie rastu cien energií pre spotrebiteľov a budú diskutovať o tom, ako potenciálne „optimalizovať“ fungovanie trhov s energiou. Podľa návrhu vyhlásenia požiadajú Komisiu, aby na tento účel podnikla „nevyhnutné iniciatívy“.
Členské štáty EÚ predložili niekoľko možností núdzových opatrení na obmedzenie vplyvu vysokých cien elektrickej energie, všetky však podľa EK prinášajú náklady a nevýhody. Navyše situácia, pokiaľ ide o energetický mix, štruktúru trhu a úrovne prepojenia sa líši od jedného štátu k druhému.
Komisia preto pripravila porovnanie kladov a záporov rôznych riešení a po debate lídrov je pripravená pokračovať v ďalšej práci na tejto agende. V máji chce predložiť podrobný plán programu s názvom REPowerEU, posúdi možnosti optimalizácie dizajnu trhu s elektrickou energiou a je pripravená navrhnúť plán na úrovni EÚ na úsporu energie, uviedla TASR.
Španielsko, Belgicko, Portugalsko, Taliansko a Grécko patria medzi krajiny, ktoré požadujú zásah na európskych trhoch s energiou s cieľom obmedziť ceny alebo oddeliť cenu elektriny od prudko stúpajúcej ceny plynu.
Nemecko, Holandsko a Dánsko sú medzi štátmi, ktoré sú proti zásahom do trhu a varujú pred narušením energetických trhov, ktoré by mohlo podkopať investície do „čistej“ energie.