Brusel 19. februára 2021 – Európska komisia bude presadzovať 10-ročné postupné ukončenie ochrany fosílnych palív na základe Zmluvy o energetickej charte (ECT). Niektoré členské štáty tvrdia, že zmluva podkopáva klimatické ciele EÚ tým, že umožňuje zahraničným investorom podávať žaloby za politiky ovplyvňujúce investície do fosílnych palív. Na rozdiel od ropy, uhlia a energie z fosílnych palív by investície do plynárenskej infraštruktúry a plynových elektrární, za istých podmienok, mali byť chránené až do roku 2040. Informuje o tom portál euractiv.com.
EKa predložila svoj aktualizovaný návrh reformy zmluvy v pondelok (15. februára), pred marcovými rokovaniami 53 signatárov, ktoré budú podľa luxemburského ministerstva energetiky poslednou šancou na dohodu.
Začiatkom tohto mesiaca nemecký uhoľný gigant RWE požiadal holandskú vládu o kompenzáciu za plány na postupné ukončenie výroby energie z uhlia do roku 2030 práve na základe ECT. Podľa nedávnej štúdie think-tanku OpenExp by daňoví poplatníci na celom svete mohli zaplatiť pri podobných arbitrážach až 1,3 bilióna eur, z toho občania EÚ niečo menej ako polovicu tejto sumy.
Ako riešenie Komisia navrhuje okamžité ukončenie ochrany nových investícií do uhlia a ropy, ako aj energie vyrábanej z fosílnych palív. „EÚ zdôrazňuje naliehavú potrebu pokroku v rokovaniach o aktualizácii Zmluvy o energetickej charte s cieľom dosiahnuť inkluzívny globálny energetický prechod v súlade s cieľmi Parížskej dohody,“ uvádza sa v návrhu.
Nové investície do výroby elektriny z plynu by zostali chránené až do roku 2030 za predpokladu, že emitujú menej ako 380 gCO2/kWh a umožňujú použitie nízkouhlíkových plynov. Táto hranica je prísnejšia ako 550 gCO2/kWh v pôvodnom návrhu EÚ, ale stále vyššia ako limit 100 gCO2/Kwh v zelenej taxonómii EÚ.
Ak takéto plynové elektrárne dokážu nahradiť uhlie, boli by chránené ďalších 10 rokov po nadobudnutí účinnosti zmeny zmluvy alebo do roku 2040. Tento časový rozvrh by sa vzťahoval aj na ochranu existujúcich investícií do fosílnych palív.
Podobná ochrana je k dispozícii aj pre plynovody schopné prepravovať obnoviteľný a nízkouhlíkový plyn vrátane vodíka. Zmluva by tiež chránila vodík vyrobený z fosílnych palív, ak sa na obmedzenie emisií použije technológia zachytávania uhlíka, teda tzv. modrý vodík.
Zmluva podľa euractiv.com čelí čoraz väčšej kritike, a to aj zo strany európskych vlád, ktoré sa však v súvislosti s reformou rozchádzajú. Španielsko, Francúzsko a Luxembursko presadzujú prísnejšie opatrenia, zatiaľ čo východoeurópske štáty sa bránia zmenám.
„Podporujeme súčasný návrh Komisie“, ale „nepodporujeme žiadne prísnejšie kritériá termínov alebo prahových hodnôt“, ktoré by oslabili investície do plynovej infraštruktúry, uviedol slovenský predstaviteľ.
Rakúsko v utorok (16. 2.) vyhlásilo, že podporuje desaťročné vyraďovanie ochrany fosílnych palív, pokiaľ sa akákoľvek nová ochrana pre vodík zameriava na obnoviteľný vodík.
Francúzsko a Španielsko presadzujú, aby EÚ zmluvu opustila. Štyria francúzski ministri v decembri písomne zaslali Európskej komisii žiadosť o vystúpenie EÚ. „Ak v roku 2021 nedôjde k rozhodujúcemu pokroku v reforme Zmluvy o energetickej charte, mali by sa vyvodiť všetky dôsledky,“ uviedli v liste.
S reformou ECT bude musieť jednomyseľne súhlasiť 53 signatárov, čo znamená, že EÚ bude potrebovať hlasy z Japonska a Kazachstanu, ktoré zablokovali predchádzajúce návrhy Komisie.
Prosté odstúpenie od zmluvy podľa euractiv.com nezbavuje signatára záväzkov, pretože klauzula o ukončení platnosti znamená, že krajiny sa ich musia držať ďalších dvadsať rokov. Tak to bolo napríklad v prípade Talianska, ktoré odstúpilo v roku 2016, ale čelilo množstvu následných arbitráží.
Foto: Stadtwerke Kiel AG