Brusel 2. februára 2022 – Európska komisia definitívne zaradila niektoré plynové a jadrové elektrárne do taxonómie udržateľných financií. Oproti návrhu predloženému koncom minulého roka prinieslo pripomienkovanie zo strany členských štátov, odborných poradcov a ďalších subjektov určité zmeny v prísne nastavených technických kritériách a časových termínoch. Informuje o tom web ec.europa.eu.

Komisia zopakovala, že určité činnosti v oblasti jadrovej energie a plynu môžu byť pridané ako prechodné činnosti k tým, na ktoré sa už vzťahuje prvý delegovaný akt o zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa jej platný od 1. januára 2022. Medzi podmienky patrí, že plyn aj jadrová energia musia prispieť k prechodu na klimatickú neutralitu. Plyn musí prispieť k prechodu od uhlia k obnoviteľným zdrojom energie.

Definitívny návrh pravidiel hovorí, že plynové elektrárne budú v tomto desaťročí označené ako „zelené“, ak splnia emisný limit 270 g ekvivalentu CO2 na kWh, alebo ak budú ich ročné emisie nižšie ako 550 kg CO2e na kW počas 20 rokov.

To by mohlo zahŕňať plynové elektrárne so súčasnými, relatívne vysokými emisiami CO2 za predpokladu, že v ďalšom období prejdú na nízkouhlíkový plyn alebo znížia počet svojich prevádzkových hodín.

Elektrinu, ktorá sa má nahradiť, nesmie byť možné vyrábať z OZE na základe porovnávacieho hodnotenia s nákladovo najefektívnejšou a technicky uskutočniteľnou obnoviteľnou alternatívou pre rovnakú identifikovanú kapacitu; výsledok tohto porovnávacieho hodnotenia sa zverejní a bude predmetom konzultácie so zainteresovanými stranami.

Novoinštalovaná výrobná kapacita nesmie presiahnuť kapacitu nahradeného zariadenia o viac ako 15 %.

Konečný návrh pravidiel zahŕňa aj požiadavku na 100-percentný podiel nízkouhlíkových plynov do roku 2035. Požiadavka na podiel 30-percentný podiel do roku 2026 a 55 % do roku 2030 z návrhu EK vypadla.

Ďalšou zmenou je požiadavka na úsporu energií nových zdrojov, ktoré nahradia viac znečisťujúce elektrárne. Kým podľa pôvodného návrhu mali priniesť úsporu energií najmenej o 55 % kWh na výstupe energie, v definitívnom texte sa požaduje 55-percentné zníženie počas celého životného cyklu novo inštalovanej elektrárne.

Kogenerácia

V prípade vysokoúčinnej kogenerácie tepla/chladu a elektriny musia byť emisie skleníkových plynov počas životného cyklu nižšie ako 100 g CO2e na 1 kWh energetického výkonu kogenerácie.

Zariadenia, na ktoré bude vydané stavebné povolenie do 31. decembra 2030, musia spĺňať nasledovné požiadavky.

Činnosťou sa dosahuje úspora primárnej energie minimálne 10 % v porovnaní s referenciami na oddelenú výrobu tepla a elektriny; úspory primárnej energie sa vypočítajú na základe vzorca uvedeného v smernici 2012/27/EÚ.

Priame emisie skleníkových plynov z činnosti sú nižšie ako 270 g CO2e/kWh výstupnej energie.

Elektrinu a/alebo teplo/chlad, ktoré sa majú nahradiť, nemožno vyrábať z OZE na základe porovnávacieho posúdenia s nákladovo najefektívnejšou a technicky uskutočniteľnou obnoviteľnou alternatívou pre rovnakú identifikovanú kapacitu; výsledok tohto porovnávacieho hodnotenia sa zverejní a je predmetom konzultácie so zainteresovanými stranami.

Činnosť musí nahrádzať existujúcu činnosť kombinovanej výroby tepla/chladu a elektriny s vysokými emisiami, samostatnú činnosť výroby tepla/chladu alebo samostatnú činnosť výroby elektriny, ktorá využíva tuhé alebo kvapalné fosílne palivá.

Novoinštalovaná výrobná kapacita nesmie presiahnuť kapacitu nahradeného zariadenia.

Zariadenie má byť navrhnuté a skonštruované tak, aby využívalo obnoviteľné a/alebo nízkouhlíkové plynné palivá a prechod na plné využívanie obnoviteľných a/alebo nízkouhlíkových plynných palív sa uskutoční do 31. decembra 2035 so schváleným záväzkom a overiteľným plánom riadiacim orgánom podniku.

Nahradenie musí viesť k zníženiu emisií aspoň o 55 % skleníkových plynov na kWh výstupnej energie a renovácia zariadenia nezvýši nesmie zvýšiť jeho výrobnú kapacitu.

Ďalší postup

 Po preložení do všetkých úradných jazykov EÚ sa doplnkový delegovaný akt formálne odošle spoluzákonodarcom na preskúmanie.

Pokiaľ ide o ostatné delegované akty podľa nariadenia o taxonómii, Európsky parlament a Rada (ktoré delegovali na Komisiu právomoc prijímať delegované akty podľa nariadenia o taxonómii) budú mať štyri mesiace na to, aby dokument preskúmali, a ak to budú považovať za nevyhnutné, namietať ho.

Obe inštitúcie môžu požiadať o ďalšie dva mesiace času na skúmanie. Rada bude mať právo namietať proti aktu posilnenou kvalifikovanou väčšinou, čo znamená, že najmenej 72 % členských štátov (20 členských štátov) zastupujúcich minimálne 65 % obyvateľstva EÚ musí vzniesť námietky proti delegovanému aktu. Európsky parlament môže vzniesť námietku väčšinou poslancov hlasujúcich v pléne proti (najmenej 353 poslancov EP).

Po skončení štvormesačného obdobia, v prípade, že žiadny zo spoluzákonodarcov nevznesie námietku, doplňujúci delegovaný akt nadobudne účinnosť a bude sa uplatňovať od 1. januára 2023.