Brusel 16. júla 2020 – Spotreba elektrickej energie v Európskej únii v prvom kvartáli 2020 medziročne klesla pod vplyvom šírenia koronavírusovej pandémie a teplej zimy o 3 %. Vyplýva to zo štvrťročnej správy EÚ o európskom trhu s elektrickou energiou.
Najväčší podiel na jej produkcii mali vďaka teplej a veternej zime OZE so 40 %, z fosílnych palív sa vyprodukovalo 33 %. Samotný zemný plyn si zachoval svoj podiel 20 %. Výroba elektriny z plynu v EÚ poklesla o 3 TWh, dosiahla 142 TWh v porovnaní so 145 TWh v 1. štvrťroku 2019. Najviac, o 30 % (-38 TWh), sa prepadol podiel uhlia, ktorý dosiahol 12 %.
Ceny plynu, ako aj uhlia v referenčnom období poklesli. Keďže v prípade plynu bol pokles v porovnaní s uhlím takmer dvojnásobný (na spotovej aj forwardovej krivke), posilnilo to jeho výhodu v mixe v porovnaní s uhlím a prispelo k pokračujúcemu poklesu výroby elektrickej energie z uhlia.
Spotové ceny plynu TTF sa počas väčšiny Q1 2020 nachádzali na zostupnej trajektórii vzhľadom na obmedzený dopyt pre miernu zimu, vysoký veterný výkon a blokovanie ekonomiky pre pandémiu. Trh bol počas celého referenčného obdobia dobre zásobovaný vďaka vysokým dodávkam cez plynovody, ako aj LNG a rekordne vysokým úrovniam zásob.
K úpadku produkcie elektriny z uhlia podľa správy prispeli dva faktory. „Po prvé, klesajúca spotreba elektrickej energie vytláča najmenej konkurencieschopné zdroje, teda v súčasnosti uhlie,“ uvádza správa s tým, že ak sa aj dopyt po energii zotaví, rastúca výroba z OZE zabráni uhliu získať späť svoje pozície. „Po druhé, rekordné nízke ceny plynu znamenajú, že uhlie je teraz ešte znevýhodnené v porovnaní s plynom, ktoré má nižší obsah CO2. Spotové ceny plynu boli v niektorých obdobiach občas také nízke, že aj najmenej efektívne plynové elektrárne boli vďaka nim konkurencieschopnejšie ako najúčinnejšie zariadenia na hnedé uhlie,“ tvrdí správa.
Čo sa týka ziskovosti výroby elektriny spaľovanej plynom v Nemecku, Veľkej Británii, Španielsku a Taliansku, plyn si v Q1 2020 zachoval svoju konkurenčnú výhodu v porovnaní s uhlím, ale jeho marže sa napriek klesajúcim cenám postupne znižovali, pretože dopad nižších cien energie sa ukázal byť silnejší, tvrdí správa.
Pokiaľ ide o krajiny, najvýraznejší nárast produkcie elektriny z plynu zaznamenalo Portugalsko (+1,5 TWh), a to na úkor uhlia (-2,1 TWh).
V regióne strednej a východnej Európy (okrem Poľska) v Q1 2020 zvýšila výroba jadrovej energie svoj podiel na 35 % (oproti 34 % pred rokom). Znížená konkurencieschopnosť výroby hnedého uhlia v dôsledku stále relatívne vysokých cien CO2 spôsobila, že kombinovaný podiel hnedého a čierneho uhlia v referenčnom štvrťroku medziročne klesol z 29 % na 25 %, zatiaľ čo plynu sa podarilo zvýšiť jeho podiel z 13 % na 16 % medziročne, čím zaujal z väčšej časti pozície, ktoré opustilo práve uhlie.
OZE (veterná, solárna, vodná a biomasa) predstavovali 22% z celkovej výroby elektrickej energie v referenčnom štvrťroku, kým v 1. kvartáli 2019 to bolo 21 %.
V Poľsku klesol podiel uhlia zo 72 na 67 %, pričom podiel plynu sa zvýšil z 9 na 10 %, čo podľa správy ukazuje istý potenciál prechodu z uhlia plyn v tejto krajine. Mohla by tomu napomôcť aj nová jednotka 450 MW CCGT v Stalowej Woli, dokončená v marci.