Brusel 14. júla 2021 – Európska komisia (EK) v stredu predstavila legislatívny balík „Fit for 55“, v ktorom navrhuje zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, aby sa dosiahol cieľ klimatickej neutrality EÚ v roku 2050. Tomuto cieľu sa majú prispôsobiť politiky EÚ v oblastiach klímy, energetiky, pôdohospodárstva, dopravy či daní. Informovala o tom agentúra Reuters.
V oblasti energetiky Komisia navrhla v smernici o OZE zvýšenie ich podielu v energetickom mixe do roku 2030 na 40 % a nahradila tak doteraz navrhovaný podiel 32 %. K tomuto cieľu majú prispieť všetky členské štáty. Navrhujú sa pritom špecifické ciele pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy, vykurovania a chladenia, v budovách a priemysle.
V záujme splnenia našich klimatických a environmentálnych cieľov sa sprísnia kritériá udržateľnosti využívania bioenergie. Členské štáty zároveň musia pri navrhovaní systémov na podporu bioenergie zabezpečiť, aby bola dodržaná zásada kaskádového využívania drevnej biomasy.
V snahe znížiť celkovú spotrebu energie, znížiť emisie a odstrániť energetickú chudobu sa v smernici o energetickej efektívnosti zvýši záväzný ročný cieľ zníženia spotreby energie na úrovni EÚ. Podľa neho sa určia vnútroštátne príspevky a ročný záväzok k úspore energie pre jednotlivé členské štáty sa takmer zdvojnásobí. Verejný sektor bude musieť každoročne obnoviť 3 % svojich budov s cieľom rozprúdiť vlnu obnovy, vytvoriť pracovné miesta a znížiť spotrebu energie a náklady pre daňových poplatníkov.
Daňový systém pre energetické výrobky musí podľa EK chrániť a zdokonaľovať jednotný trh a podporovať zelenú transformáciu poskytovaním tých správnych stimulov.
V rámci revízie smernice o zdaňovaní energie sa navrhuje zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy. Revízia zároveň podporuje čisté technológie a odstraňuje zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú používanie fosílnych palív. Nové pravidlá majú znížiť škodlivé účinky súťaže v oblasti daní z energie a pomôcť členským štátom zabezpečiť si príjmy zo zelených daní, ktoré škodia rastu menej než dane z práce.
Systém obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS) by sa mal rozšíriť aj na cestnú a lodnú dopravu, ako aj na vykurovanie budov. Lodná doprava by sa do systému zavádzala počas troch rokov.
Emisie z cestnej dopravy a z vykurovacích systémov v budovách by od roku 2026 mali spadať pod nový, samostatný ETS.
V tejto súvislosti by mal byť vytvorený fond na kompenzáciu predpokladaného zdraženie tepla a dopravných palív pre domácnosti. EK navrhuje, aby do neho išlo 25 % z výnosov z predaja povoleniek v novom ETS na ochranu nízkopríjmových domácností.
EK v rámci balíka predložila plány na prvé uhlíkové clo na svete, ktoré by sa malo uplatňovať na dovoz uhlíkovo náročných tovarov vrátane ocele, cementu, hnojív a hliníka.
Clo by sa malo zaviesť postupne od roku 2026, uviedla Komisia. Cieľom opatrenia je ochrana európskeho priemyslu pred zahraničnou konkurenciou, ktorá nepodlieha rovnakým poplatkom za uhlík ako európske spoločnosti.
V prechodnej fáze od roku 2023 do 2025 by dovozcovia mali monitorovať a vykazovať svoje emisie, uvádza sa v dokumente Komisie. Podľa jej návrhu sa od importérov bude požadovať, aby kupovali digitálne certifikáty predstavujúce tonáž emisií CO2 obsiahnutého v dovážanom tovare.
Európska komisia v rámci balíka tiež navrhuje, aby nové vozidlá od roku 2035 nesmeli produkovať žiadne emisie oxidu uhličitého. EK chce súčasne výrazne podporiť predaj elektromobilov a budovanie oveľa väčšieho množstva dobíjacích staníc.