Brusel 21. januára 2021 – Veľkoobchodné ceny plynu v Európe pokračovali v prudkom raste aj v treťom štvrťroku 2021, keď spotové kontrakty vzrástli z 37 €/MWh na 85 €/MWh, čo sú maximá, ktoré boli predtým v európskych huboch sotva zaznamenané. Po 3. štvrťroku 2021 sa spotové kontrakty v posledných mesiacoch roku 2021 niekoľkokrát zvýšili na rekordné maximá, výrazne nad 100 €/MWh, a ceny na veľkoobchodnom trhu s plynom sa stali veľmi volatilné. Výrazne vzrástli aj forwardové kontrakty, čo signalizuje, že trh nepredpokladá rýchly návrat k cenovým hladinám z predchádzajúcich rokov. Vyplýva to zo štvrťročnej Správy Európskej komisie o európskom trhu so zemným plynom za tretí štvrťrok 2021.
Vysoké veľkoobchodné ceny plynu podľa nej mali za následok aj prudký nárast veľkoobchodných cien elektriny. Ceny uhlíka, ktoré tiež ovplyvňujú veľkoobchodný trh s plynom, pokračovali v raste v 3. štvrťroku 2021 a aj v nasledujúcich mesiacoch. Ceny uhlia sa počas jesene zvýšili na najvyššie úrovne za posledné dve dekády a ceny ropy dosiahli v októbri sedemročné maximum. „Postupom času prenikli vysoké ceny energií na maloobchodný trh a podnietili politické opatrenia vo viacerých krajinách EÚ,“ konštatuje správa.
Globálny trh s plynom naďalej zásadne ovplyvňoval európske veľkoobchodné ceny plynu a určoval dostupnosť LNG pre kontinent. Dopyt po LNG bol na ázijských trhoch v 3. štvrťroku 2021 stále silný, poháňaný miestnymi faktormi, ako sú letné horúčavy a väčšie využívanie plynu pri výrobe elektriny. Ázijské veľkoobchodné benčmarky si zachovali svoju prémiu voči európskym a cenový rozdiel bol dostatočne veľký na to, aby prilákal väčšinu nákladov LNG, a to aj pri vyšších nákladoch na prepravu do ázijských destinácií od veľkých výrobcov, čo obmedzovalo dovoz LNG do EÚ.
Ten v 3. štvrťroku 2021 opäť klesol, medziročne o 9 % na 17 bcm, po tom, čo v 2. štvrťroku 2021 zostal na rovnakej úrovni, a po výrazných poklesoch v predchádzajúcich štvrťrokoch. „V 3. štvrťroku 2021 bolo najväčším dovozcom LNG do EÚ Španielsko (4,9 bcm), za ním nasledovalo Francúzsko (3,7 bcm) a Taliansko (2,3 bcm),“ konkretizovala EK. Najväčším zdrojom LNG pre EÚ sa stal Katar, ktorý zabezpečil dovoz 4,6 bcm, nasledovaný USA (4,6 bcm) a Nigériou (2,8 bcm), čím sa Rusko vrátilo na štvrté miesto (2,5 bcm). „V prvých troch štvrťrokoch 2021 krajiny EÚ doviezli 58 bcm LNG, čo bolo menej ako v prvých deviatich mesiacoch roku 2020 (67 bcm), pričom hlavnými zdrojmi dovozu boli USA (15,9 bcm), Katar (12 bcm) a Rusko (11,3 bcm),“ uvádza správa.
Nízke úrovne skladovania plynu v EÚ podľa nej čoraz viac ovplyvňovali veľkoobchodný trh s plynom a ceny v 3. štvrťroku 2021. „Na konci septembra 2021 bola priemerná miera naplnenia zásobníkov v EÚ v priemere 74,6 %, najnižšia za posledné desaťročie v tomto období roka a bola približne o 15 percentuálnych bodov nižšia ako priemer za predchádzajúcich päť rokov,“ konštatuje EK.
V treťom štvrťroku 2021 nižší než očakávaný prílev plynu z Ruska, ku ktorému došlo aj v dôsledku nedostatku dodatočných rezervácií kapacity na hraničných prepojovacích bodoch plynárenskej infraštruktúry, viedol k menšiemu počtu príležitostí na naplnenie zásobníkov, čo platilo najmä pre skladovacie zariadenia kontrolované ruskou plynárenskou spoločnosťou Gazprom. Keďže Rusko až do začiatku novembra 2021 uprednostňovalo napĺňanie svojich domácich zásobníkov, nízke toky ruského plynu viedli k čerpaniu zo zásobníkov Gazpromu (namiesto vtláčania v tomto období roka), čo prispelo k uvedenému výpadku v rýchlosti plnenia. K nízkym dodávkam prispel aj slabý príjem LNG, čo sťažilo vtláčanie do zásobníkov. „Pred zimou bola najvyššia priemerná miera plnenia v EÚ dosiahnutá 21. októbra (77 %), čo je približne o 14 percentuálnych bodov menej ako zvyčajne v predchádzajúcich piatich rokoch,“ uviedla správa.
Čistý dovoz plynu do EÚ podľa nej vzrástol v Q3 2021 medziročne o 5 % (4,2 bcm). „Dodávky ruských plynovodov pokryli 41 % čistého dovozu plynu, nasledovalo Nórsko (27 % – päťročné maximum), a dovoz LNG vo výške 17 %,“ vyčíslila EK s tým, že rastúci nórsky dovoz by mohol čiastočne kompenzovať nižšie než očakávané dodávky LNG a ruský dovoz. Potrubný dovoz z Alžírska sa medziročne zvýšil o polovicu a v 3. štvrťroku 2021 pokrýval 10 % celkového dovozu plynu EÚ, keďže cenové kontrakty indexované na ropu boli čoraz konkurencieschopnejšie v porovnaní s rastúcimi cenami zemného plynu. Transjadranský plynovod zabezpečil 2,7 % celkového dovozu, pričom podiel Líbye bol v Q3 iba 1 %. „Čistý dovoz plynu do EÚ dosiahol v 3. štvrťroku 2021 80,7 bcm a za tri štvrťroky 251,1 bcm, čo je nárast z 242,1 bcm v rovnakom období roku 2020,“ uvádza správa.
V 3. štvrťroku 2021 bolo podľa nej možné pozorovať výrazný medziročný pokles (-15 %) dovozu ruského plynu cez bieloruskú tranzitnú cestu (Jamal), čo okrem iného ovplyvnilo mieru plnenia zásobníkov kontrolovaných Gazpromom. Podiel bieloruskej tranzitnej trasy na celkovom dovoze ruského potrubného plynu klesol na 25 % (tranzit 8 bcm v Q3 2021), kým ukrajinská trasa sa dostala na druhé miesto (27 %, 9 bcm).
Nord Stream zostal podľa správy najdôležitejšou dodávateľskou trasou pre ruský potrubný plyn smerujúci do EÚ, na dovoze ktorého sa podieľal 40 % (13 bcm). Podiel TurkStreamu bol najvyšší od jeho uvedenia do prevádzky, 9 %, (3 bcm). V októbri až novembri 2021 klesol tok plynu cez Bielorusko na najnižšiu úroveň za posledných sedem rokov. Ešte v septembri Gazprom podpísal novú dlhodobú zmluvu s maďarským MVM, ktorá mení tradičnú dodávateľskú trasu cez Ukrajinu za TurkStream, čo má od 1. októbra 2021 vplyv na regionálne toky plynu.
„Spotreba plynu v EÚ v 3. štvrťroku 2021 medziročne výrazne klesla o 10 % (7,5 bcm) na 64,4 bcm. Dopyt po plyne pri výrobe elektriny medziročne klesol o 22 % (-32 TWh) a zvyšujúce sa ceny plynu viedli k poklesu dopytu po plyne aj v energeticky náročných odvetviach,“ konštatuje EK. Hoci HDP EÚ v 2. štvrťroku 2021 vzrástol o 2,1 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom a počasie bolo v júli a auguste v mnohých krajinách EÚ teplejšie ako zvyčajne, nedokázalo to vytvoriť dostatočne veľký dodatočný dopyt po plyne, ktorý by išiel proti klesajúcemu trendu. „Spotreba plynu v EÚ v prvých troch štvrťrokoch 2021 dosiahla 291 bcm, čo je o 6 % viac (16 bcm) v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020,“ píše sa v správe.
Domáca produkcia plynu v EÚ v 3. štvrťroku 2021 predstavovala 11,7 bcm, čo je mierne zvýšenie o 4 % (0,4 bcm) v porovnaní s Q3 2020. „V medziročnom porovnaní to bol prvý nárast od tretieho štvrťroka 2017 a mohol súvisieť so zvyšovaním veľkoobchodných cien plynu, vďaka čomu bola reaktivácia určitých plynových polí zisková,“ poznamenala EK. Najväčší producent, Holandsko, vyprodukoval v Q3 4,8 bcm (+14 % medziročne), kým Rumunsko vyprodukovalo 2,1 bcm (+3 %). Za prvých deväť mesiacov roku 2021 dosiahla produkcia plynu v EÚ 38,5 bcm, čo je pokles zo 40,7 bcm (-6 %) oproti minulému roku.
Zobchodované objemy plynu na európskych huboch v Q3 2021 opäť medziročne vzrástli o 27 % (o 3590 TWh), po poklese o 4 % v predchádzajúcom štvrťroku. Bolo to spôsobené najmä rastúcim obchodom na devízových trhoch, zatiaľ čo mimoburzové (OTC) obchody klesli o 8 %, v dôsledku toho, že menší obchodníci s nižším finančným krytím proti riziku nesplácania sa uprostred rastu veľkoobchodných cien plynu rýchlo presúvali z OTC na devízové trhy. Podiel burzovo realizovaných kontraktov na celkovom obchode vzrástol prvýkrát za posledných sedem rokov nad 50 %.
Spotové ceny v európskych plynárenských huboch v Q3 2021 podľa správy vzrástli o približne 85 – 95 % v porovnaní s druhým kvartálom, pohybovali sa v štvrťročnom rozmedzí 47 – 49 €/MWh, pričom boli približne šesťkrát vyššie ako v 3. štvrťroku 2020. Diskont forwardových kontraktov na spotový trh sa v 3. štvrťroku 2021 ďalej rozšíril, pričom medziročný diskont vzrástol z 9 €/MWh na 26 €/MWh, čo ukazuje, že trh očakáva korekciu vysokých spotových cien v budúcnosti. Ako však naznačuje predstihová krivka holandského TTF, cenové úrovne zaznamenané v posledných rokoch (15-25 €/MWh) sa v blízkej budúcnosti nevrátia. Okrem toho, zimno-letný TTF spread v 3. štvrťroku 2021 klesal a v októbri až novembri bol záporný v dôsledku silného spätného pohybu na trhu, ktorý neposkytuje silné stimuly na doplnenie zásobníkov plynu pred ďalšou zimou v roku 2022, uviedla EK.
Maloobchodné ceny plynu pre domácnosti v hlavných mestách EÚ vzrástli v novembri 2021 medziročne takmer o polovicu. S výnimkou jednej krajiny boli ceny plynu pre domácnosti v európskych hlavných mestách v novembri 2021 vyššie v porovnaní s rovnakým mesiacom roku 2020 a v štyroch hlavných mestách sa viac ako zdvojnásobili. To znamená, že nedávne zvýšenia cien na veľkoobchodných trhoch s plynom boli už badateľné v maloobchodných zmluvách. „V nasledujúcich mesiacoch možno očakávať ďalšie zvyšovanie maloobchodných cien plynu, ak vývoj na veľkoobchodných trhoch ešte nie je plne zahrnutý,“ očakáva EK. Maloobchodné ceny plynu pre priemyselných odberateľov vzrástli v 3. štvrťroku 2021 medziročne o 24 % pre spotrebiteľov s priemernou ročnou spotrebou.
Hodnotenia založené na nákladoch na vodík ukázali, že v Holandsku boli v septembri 2021 výrobné náklady vodíka (vrátane investičných nákladov) s technológiou alkalického elektrolyzéra 248 €/MWh, v prípade palivových článkov na báze polymérového elektrolytu boli odhadnuté na 300 €/MWh a pri metóde parnej reformácie na úrovni približne 133 €/MWh, čo ukazuje, že nedávny prudký nárast veľkoobchodných cien plynu a elektriny možno sledovať aj v odhadoch rastúcich cien vodíka, uzavrela štvrťročná Správa Európskej komisie o európskom trhu so zemným plynom za tretí štvrťrok 2021.