Brusel 21. februára 2022 – Ceny plynu a elektriny zostanú vysoké a nestále minimálne do roku 2023. Vyplýva to z dlhodobých predikcií v uniknutom návrhu oznámenia Európskej komisie o cenách energií, ktorý má byť zverejnený budúci mesiac. Téme sa venoval portál euractiv.com, podľa ktorého dokument pre nasledujúce roky načrtáva pochmúrny obraz vysokých a nestabilných cien energií ťahajúcich infláciu, ovplyvňujúcich domácnosti a zvyšujúcich náklady pre podniky.
„Ceny energií naďalej vyvolávajú veľké obavy v celej EÚ. Vysoké a nestále ceny plynu, silne ovplyvnené vysokým globálnym dopytom a narastajúcim geopolitickým napätím, vedú k vysokým cenám elektriny,“ píše sa v dokumente, v ktorom môže pred zverejnením dôjsť k zmenám.
EK varuje, že energetická kríza – vyvolaná vysokými cenami plynu a zhoršená zhoršujúcimi sa vzťahmi s hlavným európskym dodávateľom plynu, Ruskom – sa od jesene zhoršila a bude trvať dlhšie, ako sa očakávalo, až do roku 2023. „So zásobami plynu v EÚ, ktoré sú na historicky nízkej úrovni a obavami o bezpečnosť dodávok spojenými s nízkym zaťažením plynovodov z východu sme svedkami rastúcej plynovej krízy v porovnaní so situáciou v čase oznámenia Komisie z minulého októbra,“ varuje dokument.
Veľkoobchodné ceny plynu sú približne o 400 % vyššie ako pred rokom a veľkoobchodné ceny elektriny sa riadili rovnakým rámcom, pričom vzrástli o 260 %. To viedlo k zvýšeniu maloobchodných cien plynu a elektriny, ktoré vzrástli o 51 % a 30 % v porovnaní s minulým rokom, uvádza EK.
Tieto „trvalo vysoké ceny energií poškodzujú celé hospodárstvo“ a očakáva sa, že „zostanú kľúčovou hnacou silou inflácie v roku 2022“. Zasiahli už energeticky náročné odvetvia s vysokými výrobnými nákladmi a pravdepodobne zvýšia ceny iných komodít vrátane potravín.
Kríza „v čoraz väčšej miere postihuje aj európske domácnosti a zraniteľných spotrebiteľov, ktorí míňajú vyšší podiel zo svojich celkových príjmov na účty za energiu, a tým aj prehlbujú rozdiely a nerovnosti v EÚ,“ píše sa uniknutom dokumente.
Skladovanie a diverzifikácia dodávok plynu
Návrh obsahuje 12 opatrení, ktoré môže EÚ prijať na zmiernenie pokračujúcej energetickej krízy. To zahŕňa budovanie kapacity obnoviteľnej energie, implementáciu úspor energie a pokračujúcu podporu pre dotknuté domácnosti a podniky.
Opatrenia sa týkajú aj zlepšenia odolnosti európskych dodávok plynu.
Exekutíva EÚ navrhuje právnu požiadavku pre krajiny EÚ, aby každý rok do 30. septembra zabezpečili minimálnu úroveň skladovania plynu. Na zabezpečenie nepretržitých dodávok a lepšej prípravy na budúcu zimu bude existovať plán „Plyn na zimu“ na podporu bezpečnosti dodávok „so stimulmi a povinnosťami pre strategické skladovanie“.
Okrem toho EK tento rok spustí pilotný projekt na podporu krajín EÚ a prevádzkovateľov pri vykonávaní spoločného obstarávania na naplnenie zásobníkov na minimálnu požadovanú strategickú úroveň.
Hoci skladovanie plynu pomáha zmierniť nárast cien, nebude mať žiadny vplyv na túto zimu, keď úrovne skladovania dosiahli neočakávané minimá. Dokument preto hovorí aj o diverzifikácii dodávok smerom k skvapalnenému zemnému plynu (LNG), ktorého väčšina sa v súčasnosti dováža zo Spojených štátov a Kataru.
Každý región EÚ má teraz priame alebo nepriame pripojenie k terminálu LNG a „toto prepojenie prostredníctvom LNG sa v posledných mesiacoch ukázalo ako cenné, pretože prinieslo likviditu na trh a spoľahlivé dodávky plynu pre zákazníkov z EÚ,“ poznamenáva Komisia. V januári podľa nej došlo k historicky najvyššej úrovni dovozu LNG a EK tvrdí, že je to „vďaka rozsiahlemu diplomatickému vplyvu EÚ v oblasti energetiky“.
Exekutíva EÚ bude podľa materiálu pokračovať v úsilí v oblasti energetickej diplomacie a dialógu s krajinami, ktoré produkujú, spotrebúvajú a tranzitujú zemný plyn, ako sú USA, Katar, Japonsko, Egypt, Azerbajdžan a Turecko.
Avšak predpoklad, že vyššia ponuka LNG v Európe v posledných týždňoch zabezpečila diplomacia, ignoruje úlohu trhu, povedal pre euractiv.com Thierry Bros, profesor na univerzite Science Po v Paríži. „Takto to nefunguje, je to trh. LNG bol v decembri presmerovaný do Európy, pretože sme mali extrémne vysoké ceny a teraz je ich presmerovaných menej, pretože ceny nie sú také vysoké ako v decembri,“ povedal Bros, ktorý nie je dokumentom nadšený, pretože sa podľa neho vyhýba rozsiahlym trhovým reformám, ako je oddelenie cien elektriny od cien plynu navrhované Francúzskom a Španielskom.
Aj keď EK uznáva, že kríza bude pokračovať aj v roku 2023, jej materiál sa nezaoberá jadrom krízy: ako Európa získa dostatok energie na uspokojenie svojich potrieb, podotkol Bros. „Potrebujeme oveľa viac obnoviteľných zdrojov, potrebujeme oveľa viac plynu, potrebujeme oveľa viac jadra. Pokiaľ nechceme riešiť túto základnú otázku krízy, budeme ju posúvať dopredu ešte jeden rok,“ myslí si. Okrem toho budú producenti plynu potrebovať stimuly na zvýšenie dodávok vrátane záruk zo strany EÚ, že nebude brániť dlhodobým zmluvám, čo sa EK nepáči, uzavrel expert.
Vyšetrovanie Gazpromu
Podľa dokumentu exekutíva EÚ tiež vyšetruje obavy z „možného narušenia hospodárskej súťaže zo strany spoločností pôsobiacich na európskych trhoch s plynom a najmä zo strany ruského dodávateľa plynu Gazprom“.
Gazprom vykazuje „nezvyčajné obchodné správanie“ s priemerným naplnením skladovacích priestorov Gazpromu na 16 % v porovnaní so 44-percentnou naplnenosťou ostatných zásobníkov, uvádza sa v návrhu dokumentu. „Komisia v súčasnosti prednostne vyšetruje všetky obvinenia z možného protisúťažného obchodného správania zo strany Gazpromu. V tejto súvislosti zhromažďuje aj ďalšie informácie od relevantných hráčov na trhu,“ dodáva.
OZE ako riešenie a vplyv ceny uhlíka
EK podľa návrhu dokumentu považuje za najlepšie riešenie na zníženie závislosti od dovážaného plynu a zníženie cien z dlhodobého hľadiska urýchlenie implementácie Európskej zelenej dohody vrátane zavádzania obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov.
Aktuálne vysoká cena uhlíka v systéme ETS EU podľa exekutívy Únie nie je na vine, hoci v januári sa cena CO2 pohybovala medzi 80 a 90 eurami za tonu a z návrh dokumentu vyplýva, že Komisie naznačuje, že úroveň 100 eur bude prekonaná tento mesiac. EK tvrdí, že cena uhlíka nemá veľa spoločného s rastúcimi cenami energie a „vplyv rastúcich cien plynu na ceny elektriny je približne osemkrát väčší ako vplyv ceny uhlíka.“
Foto: GIE Brussels