Brusel 14. októbra 2020 –  Vnútorný trh Európskej únie so zemným plynom dosiahol pri svojej finalizácii dobrý pokrok a spolu s trhom s elektrinou sa vďaka dôležitým iniciatívam posilnil. Rast obchodovaných objemov v plynárenských uzloch pokračoval aj v roku 2020, pričom na európskych huboch tieto objemy dosiahli v 1. štvrťroku 2020 medziročný nárast o 32 % (až 5010 TWh). Vyplýva to zo Správy o stave energetickej únie za rok 2020, ktorú v stredu zverejnila Európska komisia v Bruseli.

„Plne integrovaný a dobre fungujúci vnútorný trh s energiou je najúčinnejším prostriedkom na zabezpečenie prijateľných cien energie, potrebných cenových signálov pre investície do zelenej energie, zabezpečenia dodávok energie a umožnenia cesty najmenších nákladov ku klimatickej neutralite,“ konštatuje EK v časti správy, ktorá sa venuje vnútorným energetickým trhom EÚ.

V Únii sa podľa nej stále zlepšuje konektivita a prístup k  rôznym zdrojom zemného plynu. „Iba tri trhy –  Írsko, Dánsko/Švédsko a Estónsko/Lotyšsko – v EÚ mali prístup k menej ako trom zdrojom dodávok. Cenová konvergencia sa za posledné roky zlepšila a bola najvyššia v severozápadnej Európe. Na európskej úrovni sa však v roku 2019 znížila, pričom vyššie cenové rozdiely medzi trhmi boli badateľné počas viacerých dní v priebehu roka,“ uvádza EK.

Pokiaľ ide o maloobchodné ceny plynu, v roku 2019 sa v porovnaní s rokom 2018 zvýšili. „Pretože však sledujú vývoj veľkoobchodných cien s miernym časovým oneskorením, je pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti opäť poklesnú. Ceny plynu pre spotrebiteľov v domácnostiach sa pohybovali od 33 eur/MWh v Maďarsku do 116 eur/MWh vo Švédsku. Priemerná cena v EÚ bola 68 eur/MWh,“ konkretizuje správa. Spotrebitelia v Luxemburgu minuli najmenej na dane a odvody súvisiace s výrobou a dodávkou plynu. V Dánsku bol podiel nákladov na výrobu a dodávku najnižší, zatiaľ čo podiel zdaňovania bol najvyšší.

„Pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok zemného plynu, členské štáty pripravili preventívne opatrenia a núdzové plány. Obsahujú opatrenia na zmiernenie dopadov prerušenia dodávok plynu a rizík identifikovaných na vnútroštátnej a regionálnej úrovni,“ pripomína EK. Členským štátom naďalej pomáha pri implementácii princípu solidarity, ktorý tiež prispieva k zabezpečeniu nepretržitých dodávok plynu najzraniteľnejším spotrebiteľom aj v ťažkých plynových krízových situáciách.

„Medzinárodná angažovanosť EÚ prispela k diverzifikácii európskych zdrojov energie a zabezpečeniu energetickej bezpečnosti,“ konštatuje ďalej správa, podľa ktorej EÚ udržiava pravidelný dialóg o energetických otázkach s kľúčovými dodávateľmi a partnermi na bilaterálnej úrovni a prostredníctvom multilaterálnych platforiem. Ich cieľom je tiež zabezpečiť likvidný a flexibilný globálny trh so skvapalneným zemným plynom. „Na konci roku 2019 EK prispela k úspešnému ukončeniu rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou, ktoré umožnilo pokračovanie tranzitu zemného plynu z Ruska cez Ukrajinu,“ pripomína Komisia.

Európsky energetický trh si podľa EK zachoval bezpečnosť a stabilitu dodávok aj počas bezprecedentnej krízy spôsobenej šírením ochorenia Covid-19. Z ekonomického hľadiska je ešte príliš skoro na odhady celkového dosahu krízy na trh s energiou v EÚ. Prijaté obmedzujúce opatrenia podľa Komisie radikálne zmenili správanie stoviek miliónov Európanov.

„Nedávno zverejnené údaje za druhý štvrťrok 2020 ukazujú, že hospodárska činnosť v EÚ zaznamenala nebývalý pokles (- 14 % v porovnaní s 2. štvrťrokom 2019). Vplyv na dopyt po energiách bol tiež bezprecedentný. Medziročné porovnanie za druhý štvrťrok ukazuje, že spotreba plynu klesla o 10 % a elektriny o 11 %,“ dodáva Správa EK o stave energetickej únie za rok 2020.