Bratislava 11.februára 2020- Napriek očakávaniam, emisie skleníkových plynov r oku 2019 nerástli, ale stagnovali na úrovni 33 gigaton. Globálny hospodársky rast dosiahol v tomto období 2,9%. Vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnila  Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Dôvodom bolo nahradzovanie uhlia v energetike zemným plynom, expanzia veterných a solárnych elektrární a vyššie využitie jadra pri výrobe elektriny. Medzi ďalšími faktormi IEA uvádza miernejšie počasie a nižší hospodársky rast v rozvíjajúcich sa krajinách. „Čaká nás veľa práce, aby sa potvrdilo, že rok 2019 bol definitívny obrat vo vývoji globálnych emisií a nie iba prestávkou v rastovom trende,“ povedal výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol. Najväčší pokles emisií skleníkových plynov, 160 miliónov ton, dosiahla EÚ. Podľa IEA dôvodom boli zmeny v energetikom sektore. Plynárenstvo po prvý raz produkovalo viac energie ako uhoľné zdroje. Rast zaznamenalo aj výroba elektrickej energie z vetra. V USA klesla produkcia skleníkových plynov o 140 miliónov ton. Od roku 2000 Spojené štáty znížili emisie kumulatívne o jednu gigatonu. Japonsko prispelo k poklesu emisií 45 miliónmi ton. Celkový pokles produkcie skleníkových plynov vo vyspelých krajinách kompenzovala nárast vo zvyšku sveta. IEA uvádza, že v pozadí je najmä produkcie uhoľných elektrární v Ázií. „Zastavenie rastu emisií skleníkových plynov mi dodáva optimizmus v tom, že dokážeme čeliť v tomto desaťročí klimatickej výzve. Zároveň je to dôkaz, že transformácia smerom k čistej energií funguje,“ dodal Birol.