Brusel 23. marca 2021 – Európska únia plánuje v rámci zelenej taxonómie označiť niektoré plynové elektrárne, ktoré okrem elektriny produkujú aj teplo alebo chlad, za udržateľné investície v prípade, že nahradia vysokoemisné zdroje na fosílne palivá, povedú k zníženiu emisií skleníkových plynov najmenej o 50 % na kilowatthodinu (kWh) vyrobenej energie. Ďalšími podmienkami sú prevádzka do roku 2025, potenciál v budúcnosti využívať nízkouhlíkové palivá a emitovanie najviac 270 gramov ekvivalentu CO2 na kWh energie. Vyplýva to z uniknutého návrhu, ktorý Európska komisia predložila členským štátom cez víkend. Informovala o tom agentúra Reuters.
V prípade zariadení, ktoré vyrábajú iba elektrinu, alebo takých, ktoré poskytujú aj vykurovanie alebo chladenie, ale nenahrádzajú viac znečisťujúce zariadenie, zostala Komisia pri pôvodnom pláne považovať ich za udržateľné investície len pri dodržaní emisného limitu počas životného cyklu menej ako 100 g ekvivalentu CO2 na kWh. To znamená, že v súčasnosti prevádzkované plynové elektrárne by museli pridať technológiu na zachytávanie emisií, aby sa kvalifikovali.
James Watson, generálny tajomník plynárenskej skupiny Eurogas, odmietol návrh komentovať, uviedol však, že hranica 100 g predstavuje prekážku prechodu z uhlia na plyn. „Taxonómia musí využívať všetky životaschopné technológie vrátane vysoko efektívnych riešení spaľujúcich plyn a obnoviteľných a nízkouhlíkových plynových jednotiek,“ uviedol Watson.
Exekutíva EÚ zverejnila návrh vykonávacích pravidiel – alebo delegovaných aktov – 20. novembra a označila tento návrh za „prvý zelený zoznam“ hospodárskych aktivít na svete, ktorý by mohol viesť k súkromnému investovaniu miliárd eur do zelenej ekonomiky“.
Návrh zoznamu definuje prahové hodnoty emisií CO2 pre širokú škálu technológií na zmiernenie dosahov na klímu – od elektrických automobilov po stavebné izolačné materiály – a stanovuje, čo je udržateľné a čo nie.
Prijatie pravidiel bolo odložené po tom, ako skupina desiatich štátov EÚ vrátane Slovenska pohrozila vetovaním návrhu a uviedla, že navrhované emisné limity pre plyn sú príliš prísne.
V spoločnom dokumente desať krajín zdôraznilo „potrebu zachovať možnosť použitia plynu ako prechodného paliva“ a vyrábať vodík aj z iných ako obnoviteľných zdrojov.
Podľa minulotýždňového uniknutého materiálu, o ktorom informoval portál euractiv.com, EK prehodnocuje pozíciu plynu vo svojej zelenej taxonómii s poukázaním na jeho úlohu pri zabezpečovaní dostatku energie počas špičkového dopytu po elektrine, najmä vzhľadom na rastúci objem prerušovaných obnoviteľných zdrojov.
„Spätná väzba zainteresovaných strán zdôraznila, že výroba elektriny z plynu hrá dôležitú úlohu pri zaručení spoľahlivosti dodávok elektriny kompenzáciou v čase nízkej výroby prerušovaných obnoviteľných (veterných, slnečných) zdrojov a prispievaním k stabilite siete,“ uvádza sa v uniknutom návrhu, ktorý na uznanie tejto skutočnosti ponúka dve možnosti.
Prvá uznáva úlohu „plynných a kvapalných palív“ pri zabezpečovaní záložnej úlohy pri výrobe elektriny za predpokladu, že „priame emisie skleníkových plynov z činnosti sú nižšie ako 244 gCO2e / kWh“ alebo emisie počas životného cyklu sú „nižšie ako 820 kgCO2e na kW čistej inštalovanej kapacity.“
Druhá možnosť predstavuje vytvorenie novej kategórie uznávajúcej „úlohu výroby elektriny spaľovaním plynu“ pri stabilizácii siete za predpokladu, že „táto činnosť je spojená s emisiami skleníkových plynov počas životného cyklu, ktoré sú nižšie ako 820 kgCO2e na kW čistého inštalovaného výkonu na rok.“