Brusel 13. októbra 2020 – Návrh metánovej stratégie Európskej únie, ktorá má byť zverejnená v stredu (14. 10.), nestanovuje limity emisií metánu z fosílnych palív. Vytvára však podmienky, aby sa tak stalo od roku 2025. Informuje o tom portál euractiv.com s odvolaním sa na uniknutý návrh.
Nedostatok údajov a dohodnuté metodiky merania v súčasnosti brzdia politické iniciatívy zamerané na znižovanie emisií metánu v odvetviach, ako sú poľnohospodárstvo a energetika, uvádza Európska komisia (EK) vo svojom návrhu.
„Stratégia podporuje dobrovoľné a podnikateľské iniciatívy zamerané na okamžité odstránenie rozdielov v oblasti overovania a podávania správ o monitorovaní emisií a na znižovanie emisií metánu vo všetkých odvetviach,“ uvádza sa v stratégii. „Na základe toho sa bude uvažovať o legislatívnych iniciatívach v roku 2021 a ďalších rokoch, s cieľom poskytnúť silný, spoľahlivý a komplexný rámec pre znižovanie emisií metánu,“ konštatuje dokument.
Stratégia Komisie ďalej uvádza, že asi 41 % globálnych metánových emisií pochádza z prírodných zdrojov, ako sú mokrade a lesné požiare. Zvyšných 59 % produkuje človek, pričom leví podiel predstavuje poľnohospodárstvo (40 – 53 %), po ktorom nasledujú fosílne palivá ako uhlie, ropa a plyn (19 – 30 %).
Veľké ropné spoločnosti ako Shell – spolu s BP, Eni a Equinor – verejne vyjadrili podporu „silným metánovým reguláciám“ a zdôraznili, že v zásobovacom reťazci ropného a plynárenského priemyslu už sú k dispozícii nákladovo efektívne technológie na odhaľovanie metánových únikov a ich odstraňovanie.
Spoločne s Fondom na ochranu životného prostredia vyzvali tieto spoločnosti na zavedenie „rozsiahleho štandardu pre monitorovanie, vykazovanie a overovanie týchto emisií“ do roku 2023.
Pokiaľ ide o EK, podľa euractiv.com sa zdá, že sa chce zamerať v prvom rade na zodpovedné reportovanie, keďže uviedla, že pre pochopenie, odkiaľ emisie metánu pochádzajú a ako je možné ich znížiť, sú najdôležitejšie spoľahlivé údaje. Vzhľadom na skutočnosť, že EÚ je zodpovedná iba za 5 % globálnych metánových emisií, bude kľúčová medzinárodná spolupráca, tvrdí EK.
„Úroveň monitorovania a podávania správ medzi sektormi a medzi členskými štátmi sa v súčasnosti značne líši,“ pripomína Komisia s tým, že veľmi málo krajín EÚ spĺňa takzvaný štandard úrovne 3 schválený Rámcovým dohovorom OSN o zmene podnebia.
Úroveň 1 predstavuje najzákladnejší prístup zahŕňajúci jednoduché odhady, zatiaľ čo úroveň 3 zahŕňa konkrétne individuálne merania, ktoré sú v súčasnosti najnáročnejšie, vysvetľuje EK.
„Jedným z kľúčových cieľov tejto stratégie je dosiahnuť, aby úroveň 3 stala novým referenčným štandardom v celej EÚ,“ uvádza sa v dokumente, ktorý dodáva, že „nevylučuje uplatnenie určitej úrovne flexibility“ v rôznych odvetviach.
Združenie Eurogas vyhlásilo, že podporuje podávanie správ na úrovni 3, ale trvá na tom, že pred uplatnením v celom hodnotovom reťazci plynu je ešte potrebné vykonať „značnú prácu“.
„Ustanovenie úrovne 3 za referenčný štandard si bude ako nevyhnutný predpoklad vyžadovať lepšiu dostupnosť a presnosť údajov, čo znamená, že každý štandard musí najskôr zabezpečiť, že existuje harmonizovaný prístup k zberu údajov v celej EÚ, aby sa zabezpečila ich porovnateľnosť,“ uviedol Eurogas. „Až potom budeme vedieť, ktorý spôsob je najlepší na dosiahnutie nákladovo efektívneho zníženia metánových emisií,“ dodalo združenie.
Environmentalisti z Fondu ochrany životného prostredia podporujú zavedenie úrovne 3 ako referenčnej hodnoty a súčasne žiadajú rozvoj „solídnej a dynamickej politiky zmierňovania emisií“ a zlepšenie zberu údajov pomocou satelitov v rámci programu Copernicus. „Veda a technika v tejto oblasti postupujú mimoriadne rýchlo a Copernicus už oznámil, že monitorovacia služba CO2 a CH4 bude v roku 2025 schopná „vidieť“ globálne metánové emisie s dostatočnou presnosťou,“ povedala Poppy Kalesi z fondu.
Stratégia Komisie odporúča ako prvý krok podporiť vytvorenie nezávislého medzinárodného mechanizmu emisií metánu, ktorý by sa vzťahoval na energetický sektor. Tento mechanizmus by sa potom v neskoršej fáze rozšíril na odpady a poľnohospodárstvo.
S využitím satelitov Copernicus navrhuje exekutíva EÚ globálny systém dohľadu nad takzvanými „super emitentmi“ – ropnými a plynárenskými zariadeniami s „neprimerane vysokými emisiami“ metánovými únikmi zo zariadení.
EK v rámci stratégie zároveň vyzýva spoločnosti v ropnom, plynárenskom a uhoľnom priemysle, aby „pripravili dôkladnejšie programy zisťovania a opráv netesností v rámci prípravy na budúcu legislatívu, ktorá by zaviedla povinné programy“.