Berlín 6. júla 2021 – Nemecká vodíková stratégia, ktorá inšpirovala podobný dokument EÚ, sa v domácom prostredí dostala pod paľbu kritiky pre prílišné zdôrazňovanie úlohy „zeleného“ vodíka a ohrozenie procesu priemyselnej dekarbonizácie v krajine. Téme sa venoval portál euractiv.com.
Nemecká vodíková stratégia bola predstavená vo februári minulého roku, iba pár mesiacov predtým, ako Európska komisia predstavila svoj vlastný vodíkový plán. Rada pre vodík, ktorej úlohou je monitorovať nemeckú stratégiu, však teraz bije na poplach a varuje, že zameranie vlády na zelený vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie ohrozuje program dekarbonizácie krajiny, píše euractiv.com.
„V nasledujúcich rokoch nepôjde o alternatívu zelený alebo modrý vodík, ale modrý vodík alebo uhlie,“ uviedla Katharina Reichenová, generálna riaditeľka nemeckej energetickej spoločnosti, ktorá predsedá vodíkovej rade v krajine.
Takzvaný „modrý“ vodík sa vyrába z zemného plynu, ale považuje sa za nízkouhlíkový, pretože na zachytenie súvisiacich emisií CO2 v podzemí využíva technológiu zachytávania a ukladania uhlíka (CCS).
Stratégia Komisie, ktorá bola predstavená v júli minulého roku, uznala úlohu modrého vodíka a uviedla, že bude potrebné rozšíriť trh a pripraviť cestu k vodíkovému hospodárstvu, ktoré sa bude výlučne spoliehať na obnoviteľné zdroje energie.
Nemecko je uprostred intenzívnej debaty o úlohe „modrého“ vodíka pri prechode na systém plne obnoviteľnej energie.
Odvetvia od chemického priemyslu cez výrobu cementu a ocele dúfajú, že budú využívať vodík ako zdroj energie s nízkym obsahom uhlíka a vyčistia svoje prevádzky. Stále viac sa ale obávajú, že trhy s vodíkom nebudú schopné dostatočne rýchlo sa rozšíriť, ak budú obmedzené iba na zelený vodík.
Podľa Reichenovej je nepravdepodobné, že by Nemecko raz dokázalo dodávať všetok svoj vodík výlučne z obnoviteľných zdrojov. Tvrdí, že obmedzenie trhu na jediný zdroj od samého začiatku spôsobí viac škody ako úžitku.
Samotný nemecký oceliarsky priemysel by si vyžadoval 12.000 veterných turbín na to, aby previedol svoju výrobu na zelený vodík, zdôraznila. Súčasne považuje za nepravdepodobné skoré vytvorenie ekonomiky založenej na 100-percentne obnoviteľnom vodíku.
Modrý a tyrkysový vodík
V správe predloženej nemeckej vláde v piatok (2. júla) sa nemecká vodíková rada výrazne zasadzuje za podporu modrého vodíka a tlačí na Berlín, aby zabezpečil jeho náležité zastúpenie v právnom rámci EÚ.
Správa, ktorú videl euractiv.com, tiež požaduje, aby EÚ uznala takzvaný „tyrkysový“ vodík, ktorý sa vyrába pyrolýzou zemného plynu, čo je proces, pri ktorom sa namiesto CO2 vytvára ako vedľajší produkt tuhý uhlík.
Materiál ďalej uvádza, že samotný zelený vodík nebude stačiť na dekarbonizáciu nemeckého priemyslu, a vjadruje obavy z cieľa Nemecka stať sa uzlom čistého vodíka.
„Nemecké a európske spoločnosti majú vynikajúcu pozíciu pre produkciu kľúčových komponentov pre hodnotové reťazce vodíkovej ekonomiky, vozidlá, dopravné riešenia, elektrolyzéry, palivové články,“ uviedla ekonómka Veronika Grimmová, ktorá je členkou nemeckej vodíkovej rady.
Zmeranie sa výlučne na zelený vodík ohrozí vedúce postavenie Nemecka a Európy pri vývoji tejto technológie, varovala a dodala, že to v konečnom dôsledku ohrozí aj globálne klimatické ciele. Európa sa v súčasnosti usiluje o pozíciu svetového lídra v hodnotovom reťazci výroby vodíka.
Na urýchlenie vodíkových riešení Grimmová požadovala, aby boli vodíkové projekty označené ako dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI) – klasifikácia, ktorá by národným vládam umožnila financovať projekty bez toho, aby museli dodržiavať prísne pravidlá EÚ týkajúce sa štátnej pomoci.
Diskusie na európskej úrovni
Diskusia o vodíku v Nemecku rezonuje aj v Bruseli. „Je to národná stratégia, ktorá mala možno najväčší vplyv na diskusie o vodíku v Bruseli,“ uviedla Eleonora Moro z klimatického think-tanku E3G.
V minulom roku sa členské štáty EÚ preli o to, ktorý typ vodíka podporovať, pričom proti sebe stáli dva tábory – jeden podporoval zelený vodík vyrobený výlučne z obnoviteľnej elektriny, druhý sa prikláňal k širšej „nízkouhlíkovej“ definícii, ktorá zahŕňa aj jadrovú energetiku a dekarbonizované plyny.
Členské štáty nakoniec svoj spor odložili a zamerali sa na úsilie „rýchlo rozšíriť trh s vodíkom na úrovni EÚ“. Diskusie o tejto téme sa preniesli aj na pôdu Európskeho parlamentu (EP), ktorý 19. mája podporil návrh k vodíkovej stratégii EÚ presadzujúci využitie „nízkouhlíkového vodíka“ zo zemného plynu ako premosťovacej technológie k 100-percentne obnoviteľnej produkcii.
Parlamentná správa, ktorá predstavuje nezáväzný návrh bez právnych následkov, uznáva potrebu čo najrýchlejšieho rastu európskeho trhu, ktorý si podľa nej bude vyžadovať „nízkouhlíkový vodík“ ako prechodnú technológiu k stopercentne obnoviteľnej produkcii.
Podľa názoru EP je nízkouhlíkovým takzvaný „modrý“ vodík vyrobený zo zemného plynu v kombinácii s technológiou zachytávania a ukladania uhlíka (CCS). Aj keď správa výslovne nehovorí o jadrovej energii, má sa za to, že nízkouhlíková definícia zahŕňa aj vodík vyrobený z jadrovej energie.
Hoci správa nemá právne dôsledky, vysiela dôležitý politický signál pred budúcim legislatívnym balíkom energetických a klimatických zákonov, ktorý Európska komisia predloží 14. júla.