Berlín 24. januára 2022 – Nemecko vo svojej spätnej väzbe na predstavený návrh taxonómie udržateľných financií vyzvalo Európsku komisiu na zmiernenie obmedzení týkajúcich sa zemného plynu pri prechode na nízkouhlíkový energetický systém. V liste zaslanom Európskej komisii Berlín okrem iného exekutívu Európskej únie žiada, aby zo svojho návrhu vypustila požiadavky zamerané na podporu prechodu na nízkouhlíkové plyny, ako sú biometán alebo vodík.

Zemný plyn používaný ako „palivo v ultramoderných a účinných plynových elektrárňach predstavuje most na obmedzené prechodné obdobie“, ktoré umožňuje Nemecku „rýchlo vyradiť uhlie a tým dosiahnuť úspory CO2 v krátkodobom horizonte,“ píše sa v liste.

Berlín tvrdí, že na dosiahnutie tohto prechodu potrebuje viac času na nahradenie zemného plynu nízkouhlíkovými a obnoviteľnými plynmi, ako sa navrhuje v návrhu taxonómie z dielne Komisie, ktorý bol rozoslaný 31. decembra.

„Priebežné ciele požadované pri palivovom prechode, s mierou primiešavania dekarbonizovaných plynov 30 % do roku 2026 a 55 % do roku 2030, nie sú reálne dosiahnuteľné,“ varuje Nemecko vo svojom stanovisku.

Keďže čistý vodík je stále vo vývojovej fáze, minister hospodárstva Robert Habeck sa v liste obáva, že podpora tohto zeleného paliva pri výrobe elektriny pripraví nemecký priemysel o veľmi potrebný nízkouhlíkový zdroj energie.

To je podľa euractiv.com dôvod, prečo Nemecko žiada Brusel, aby odstránil všetky prechodné ciele pre vodík, pričom tvrdí, že palivový prechod by mal byť „umožnený flexibilným spôsobom po roku 2036“. V každom prípade by sa k cieľom tohto prechodu malo pristupovať skôr ako k usmerneniam, než k pevným cieľom, „na základe hodnotenia s ohľadom na dostupné palivá,“ tvrdí list nemeckej vlády, ktorý vyjadril aj podporu „rozšíreniu sietí diaľkového vykurovania“ s cieľom dekarbonizovať európsky vykurovací systém. „Preto by sa malo vypustiť pravidlo o náhrade diaľkového vykurovania alebo by sa malo zabezpečiť aspoň primerané zvýšenie kapacity, pretože porovnanie s existujúcimi zariadeniami nie je adekvátne,“ uvádza sa v liste.

Väčšina systémov diaľkového vykurovania v súčasnosti využíva uhlie alebo zemný plyn, ktorých využívanie sa má postupne ukončiť v súvislosti s podporou cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050.

Európska komisia vo svojej predstave taxonómie navrhla udelenie označenia udržateľnej investície len plynovým elektrárňam, ktoré nahrádzajú viac znečisťujúce uhoľné elektrárne. Aby sa na takéto označenie kvalifikovali, Brusel tiež požaduje, aby nové zariadenia dosiahli 55-percentné zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s ich predchodcami.

Nemecko však tvrdí, že požiadavka je príliš prísna. „Záväzok znížiť skleníkové plyny o 55 % je tu nereálny,“ uvádza Habeckov list, ktorý vyzýva Komisiu, aby namiesto toho „stanovila realistické hodnoty“. V nemeckej spätnej väzbe sa tiež navrhuje, že zelenú značku by mali dostať najmodernejšie plynové elektrárne po nahradení starých elektrární.

Česká reakcia

V piatok (21. januára) vypršala lehota, v ktorej majú členské štáty EÚ poskytnúť Bruselu spätnú väzbu k návrhu na udelenie značky pre plyn a jadrovú energiu. Nemecko nie je jedinou členskou krajinou, ktorá vyjadrila nesúhlas s podmienkami na zaradenie plynu medzi udržateľné investície.

Česko podľa portálu hn.cz tiež žiada voľnejšie termíny pre zaradenie plynových elektrární do taxonómie. Podľa EÚ nimi môžu byť len zariadenia, ktoré budú od 1. januára 2026 využívať aspoň 30 %  a od 1. januára 2030 aspoň 55 % obnoviteľných alebo nízkouhlíkových plynov, na ktoré majú úplne prejsť do 31. decembra 2035.

ČR chce do návrhu doplniť vetu, že tento harmonogram platí, iba ak „existujú účinné plány alebo záväzky schválené riadiacim orgánom, ktoré odrážajú možnosti miestneho trhu a dostupnosť technológií,“ uviedol portál hn.cz. „Obávame sa tiež, že v nasledujúcich piatich rokoch môžeme mať nedostatok vodíka alebo biometánu,“ uvádzajú české úrady v pripomienkach.

Česká vláda tiež píše Komisii, že jeden z požadovaných limitov na vypúšťanie emisií neumožňuje v Česku stavať plynové elektrárne na vykrývanie stability siete. Ide o limit 550 kilogramov CO2/kW inštalovaného výkonu za rok. ČR navrhuje zvýšenie limitu na 750 až 1350 kilogramov.