Brusel 24. novembra 2021 – Návrh plynárenského balíka z dielne Európskej komisie zavádza nové práva pre spotrebiteľov na výber dodávateľa, ale nestanovuje ciele na zvýšenie spotreby obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, ktoré požaduje priemysel. Od októbra 2025 by malo v plynárenských sieťach prúdiť do 5 % vodíka. Tvrdí to portál euractiv.com, ktorý videl pracovný návrh balíka.

Uniknutý dokument pozostáva zo smernice stanovujúcej celoeurópske pravidlá pre vnútorný trh so zemným plynom a reguláciu prístupu do plynárenských prepravných sietí.

Cieľom návrhu, ktorý sa ešte pred jeho predložením 14. decembra môže zmeniť, je nasmerovať trh k nízkouhlíkovým a obnoviteľným alternatívam fosílneho plynu, ktorý má byť do roku 2050 postupne odstavený, aby sa dosiahol cieľ EÚ v oblasti klimatickej neutrality.

„Európska zelená dohoda privádza EÚ na cestu ku klimatickej neutralite do roku 2050, čo si vyžaduje výrazne vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie v integrovanom energetickom systéme,“ uvádza sa v analýze nákladov a prínosov návrhu, ktorú pripravila Európska komisia. „Zatiaľ čo podiel zemného plynu bude postupne klesať, očakáva sa, že biometán, syntetický metán a vodík budú čoraz relevantnejšie,“ dodáva dokument.

Komisia však tvrdí, že tieto alternatívy ešte nie sú dostupné v potrebnom rozsahu a čelia regulačným prekážkam, ktoré bránia ich zavádzaniu obchodovaniu cez hranice EÚ. Dokument dodáva, že spotrebitelia tiež nemajú „potrebné práva a nástroje na výber nákladovo najefektívnejších možností dekarbonizácie na trhu“.

Cieľom balíka o plyne je vyriešiť tento problém zavedením nových práv pre spotrebiteľov a „vytvorením nového rámca pre vnútorný trh s vodíkom s cieľom dosiahnuť nákladovo efektívne hospodárstvo s čistým vodíkom“.

Trh s vodíkom

Návrh tvrdí, že potreba dekarbonizovať dodávky plynu v Európe je naliehavá. Zatiaľ čo sa očakáva, že podiel elektriny na dopyte po energii sa zdvojnásobí a do roku 2050 dosiahne 53 % celkovej spotreby energie, „plynné palivá budú naďalej zohrávať dôležitú úlohu v energetickom systéme“ pre zvyšok spotreby energie, píše Komisia.

Preto je kľúčovým cieľom návrhu „uľahčiť vznik otvoreného a konkurencieschopného trhu EÚ s vodíkom“ a „zabezpečiť prístup k obnoviteľným plynom“ na základe celoeurópskeho certifikačného systému na zistenie obsahu uhlíka v týchto plynoch.

Napríklad „nízkouhlíkový vodík“ musí podľa navrhovanej smernice spĺňať prah zníženia emisií skleníkových plynov aspoň o 70 %.

„Prevádzkovatelia prenosových sústav akceptujú cezhraničné toky plynov s obsahom vodíka do 5 % objemu,“ uvádza sa v návrhu, ktorý podľa euractiv.com naznačuje, že k tomu dôjde od 1. októbra 2025.

Okrem toho balík navrhuje nový orgán, „Európsku sieť prevádzkovateľov vodíkovej siete“ (ENNOH), ktorá bude spájať spoločnosti prepravujúce vodík.

Aktívni zákazníci

Podľa návrhu Komisie budú nové práva pre spotrebiteľov zahŕňať možnosť výberu aspoň z dvoch dodávateľov s možnosťou mať súčasne samostatné zmluvy na zemný plyn alebo vodík.

Po prvýkrát budú spotrebitelia tiež povzbudzovaní, aby sa stali aktívnymi účastníkmi trhu a spojili svoje sily v „občianskych energetických komunitách pre zemný plyn“, čo im umožní „kupovať alebo prenajímať distribučné siete a autonómne ich riadiť“ vďaka inteligentným meracím systémom.

Keďže ceny plynu sú v súčasnosti na historicky najvyššej úrovni, krajiny EÚ stanovia ceny plynu pre zraniteľných spotrebiteľov na základe spoločnej celoeurópskej definície energetickej chudoby.

Vlády budú tiež povzbudzované, aby užšie spolupracovali s cieľom uľahčiť vznik regionálnych trhov cez hranice EÚ.

Žiadne ciele pre priemysel

Priemyselné subjekty však budú sklamané, že návrh nezavádza ciele pre výrobu alebo spotrebu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov – tento krok je podľa nich potrebný na urýchlenie zmien v sektore a zabezpečenie dostatočného množstva dekarbonizovaných plynov pre spotrebiteľov.

James Watson, generálny tajomník obchodnej asociácie Eurogas, hovorí, že potreba dekarbonizácie plynu „je uznávaná aj mimo plynárenského priemyslu“ medzi užívateľmi v sektoroch mobility, výroby elektriny a budov.

„S 15 ďalšími združeniami z týchto sektorov žiadame záväzné ciele EÚ na zníženie intenzity skleníkových plynov spotrebovaného plynu o 20 % a zvýšenie dodávok plynu z obnoviteľných zdrojov na 11 % do roku 2030,“ povedal Watson.

Tieto ciele „treba podporiť aj opatreniami pre obchodovateľný trh, vrátane záruk pôvodu, aj pre plyny s nízkym obsahom uhlíka,“ dodal.