Brusel 25. októbra 2022 – Znečistené ovzdušie negatívne vplýva na zdravie a životné prostredie. Myslí si to väčšina Európanov aj Slovákov, podľa ktorých priemysel, verejné orgány a zamestnávatelia musia urobiť viac pre zlepšenie kvality ovzdušia. Vyplýva to z nového prieskumu Eurobarometra, o ktorom informuje spravodajca TASR.
Prieskum sa uskutočnil medzi 21. marcom a 20. aprílom 2022 na vzorke 26.509 respondentov v členských krajinách EÚ. Podľa neho sa 62 percent Slovákov necíti dostatočne dobre informovaných o kvalite ovzdušia v ich krajine.
Väčšina Európanov aj obyvateľov SR si myslí, že zdravotné problémy, ako sú choroby dýchacích ciest (89 percent), astma (88 percent) a kardiovaskulárne choroby (83 percent), sú v ich krajinách spôsobené znečistením ovzdušia. Obávajú sa aj environmentálnych problémov spôsobených znečistením ovzdušia na vodné plochy, ako sú acidifikácia (voda sa stáva kyslejšou) a eutrofizácia (nadmerné množstvá živín vo vode vedúce k premnoženiu rias).
Na úrovni EÚ 47 percent respondentov zastáva názor, že kvalita ovzdušia sa za posledných desať rokov zhoršila, čo si myslí aj 43 percent Slovákov.
Prieskum odhalil, že občanom chýbajú informácie o problémoch s kvalitou ovzdušia v ich krajine. Väčšina Európanov je nedostatočne informovaná o existujúcich normách EÚ pre kvalitu ovzdušia, keďže o nich počula len 27 percent a na Slovensku iba 23 percent respondentov.
Napriek tomu veľká väčšina respondentov (67 percent), ktorí poznajú normy EÚ pre kvalitu ovzdušia, tvrdí, že by sa mali posilniť. Najviac ľudí zastáva tento názor v Grécku, na Malte a na Slovensku (cez 82 percent).
Až 65 percent Európanov si myslí, že znečistenie ovzdušia by sa malo riešiť najmä na medzinárodnej úrovni.
Väčšina Európanov si tiež myslí, že veľké priemyselné zariadenia, výrobcovia energie z fosílnych palív, verejné orgány a zamestnávatelia nerobia dosť pre podporu dobrej kvality ovzdušia.
Prieskum naznačil, že respondenti tento rok s väčšou pravdepodobnosťou sami podnikli nejaké kroky na zníženie emisií ako v roku 2019. Najčastejšou metódou bolo používanie verejnej dopravy, cyklistika, chôdza a výmena domácich prístrojov za energeticky účinnejšie.
Zemný plyn ako jedno z riešení
Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) dlhodobo upozorňuje na problematiku kvality ovzdušia na Slovensku, ktoré v minulom roku Európska komisia zažalovala na Európskom súdnom dvore za prekročenie limitnej hodnoty pre tuhé znečisťujúce látky a pre neprijatie primeraných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia.
Najväčším problémom znečistenia ovzdušia na Slovensku sú práve tuhé znečisťujúce látky – prachové častice, ktoré sa najviac uvoľňujú pri spaľovaní pevných palív (vrátane biomasy), a tiež pri doprave. Tento problém býva na Slovensku akútny najmä v zimnom období počas vykurovacej sezóny, keď sa najmä v kotlinách drží znečistenie z vykurovacích telies.
Špeciálne vykurovanie slovenských domácností uhlím a drevom má za následok zvýšený výskyt respiračných ochorení a predčasných úmrtí približne 4000 až 5000 ľudí ročne. Usádzanie prachových častíc v pľúcach a dýchacích cestách spôsobuje práve spaľovanie najlacnejších zdrojov energie – uhlia a dreva.
SPNZ v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že zemný plyn ponúka najrýchlejší spôsob zásadného znižovania emisií nebezpečných prachových častíc i skleníkových plynov z vykurovania, energetiky i dopravy. Pri využívaní zemného plynu sa dostáva do atmosféry o 99,9 percenta menej škodlivých pevných častíc v porovnaní s pevnými palivami. V porovnaní s uhlím sa uvoľňuje do atmosféry o 60 percent menej oxidu uhličitého.
Výhodou Slovenska je, že problém kvality ovzdušia je možné riešiť rýchlo a efektívne využitím existujúcej plynárenskej infraštruktúry. Slovensko je stále druhou najplynofikovanejšou európskou krajinou po Holandsku, čo sa týka miery plynofikácie obytných sídiel. Zemný plyn tak prúdi do viac ako 1,5 milióna odberných miest v 77 % slovenských miest a obcí, v ktorých žije viac ako 94 % populácie Slovenska. K rýchlemu a účinnému zlepšeniu kvality ovzdušia by prispelo aj vykurovanie plynom v prípade všetkých obyvateľov, ktorí ho majú v dosahu.