Brusel 1. júla 2020 – Rozsiahle využívanie plynu pri snahe o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 by v porovnaní s plánom Európskej komisie mohlo ušetriť 4,1 bilióna eur. Vyplýva to zo štúdie, ktorú v utorok (30. 6.) predstavila plynárenská asociácia Eurogas. Informoval o tom portál euractiv.de

Štúdia sa zaoberá jedným z ôsmich scenárov stratégie EÚ „Čistá planéta pre všetkých“ z roku 2018, tzv. „1,5 Tech-scenára“. V ňom Komisia predpokladá dosiahnutie klimatickej neutrality s pomocou celého radu opatrení a rozsiahleho využívania technológií na ukladanie CO2.

Na rozdiel od návrhu Komisie sa Eurogas oveľa menej spolieha na elektrifikáciu a rozširovanie obnoviteľných energií. Namiesto toho by sa mal do roku 2050 viac využívať plyn. V sektoroch, ktoré nespadajú pod ETS, konkrétne o 16 percent viac ako v roku 2017. Aj Komisia počíta s využitím rôznych druhov plynu, plánuje však jeho zníženie v primárnej spotrebe o 32 percent.

Hlavným argumentom Eurogasu je, že používanie plynu je výrazne lacnejšie ako konverzia na elektrickú energiu. Šéf asociácie James Watson vidí veľký potenciál úspor najmä v stavebníctve. „Pri použití plynu značne ušetríme na rozširovaní miestnych energetických sietí. Najmä náklady na renovácie domov by boli výrazne nižšie: Namiesto veľmi drahej inštalácie elektrického tepelného čerpadla alebo tepelného akumulátora by sa plynový kotol mohol jednoducho vymeniť tak, aby mohol využívať vodík,“ hovorí Watson. Na to je potrebné zlepšenie energetickej účinnosti budov do roku 2030 približne o 30 percent.

Odborníčka na dekarbonizáciu Eike Veltenová to považuje za krátkozraké. Ak sa berie do úvahy celý dodávateľský reťazec modrého vodíka – ťažba zemného plynu, preprava, reformácia a následné ukladanie CO2 – plyn má podľa nej veľké energetické straty. „Táto technológia je preto užitočná v určitých oblastiach, ako je priemysel, ťažká preprava, voliteľné dlhodobé skladovanie, ale nie – ako predpokladá štúdia – ako zdroj energie na zásobovanie budov,“ uviedla s tým, že elektrifikácia stavebníctva je preto z dlhodobého hľadiska rozumnejšia a lacnejšia.

Celkovo však podľa Veltenovej nie je vhodné zaviazať sa k jednej stratégii. Politici by mali ponechať čo najviac otvorených možností a podporovať inovácie a spôsob života, ktoré sú priaznivé pre klímu.

Európska komisia aj Eurogas predpokladajú, že v energetickej sieti bude fosílny plyn aj v roku 2050. Zatiaľ čo v scenári EÚ sa podiel zemného plynu v energetickom mixe do roku 2050 zníži približne o polovicu, Eurogas ho takmer neznižuje a počíta s jeho tretinovým podielom v plynovej zmesi.

Na druhej strane by sa malo využívať podstatne viac vodíka, ako EÚ predpokladala v roku 2018. V roku 2050 sa očakáva, že zelený vodík z OZE a uhlíkovo neutrálny vodík z fosílnych plynov využívajúci ukladanie uhlíka pokryjú 29 % celkovej potreby plynu. Na biometán by pripadlo 16 %, zemný plyn pokryje zostávajúcich 55 percent.

Biometán však je do istej miery kontroverzný, pretože pestovanie potrebných rastlín zaberá veľa pôdy. Pre Eurogas je však spolu s využívaním technológií CCS kľúčom k dosiahnutiu negatívnych emisií, pretože biomasa sa po spálení považuje za CO2 neutrálnu.

Podľa euractiv.de je však zatiaľ separácia a ukladanie uhlíka „čistou fantáziou“, pričom v EÚ stále neexistujú veľké zariadenia na CCS. Aj Európska komisia však v neoficiálnom návrhu vodíkovej stratégie, ktorý by chcela predstaviť 8. júla, hovorí, že do roku 2024 by chcela postaviť zariadenia na CCS s kapacitou 100 megawattov a investovať do nich od jednej do šiestich miliárd eur. Podľa dokumentu je výroba nefosílneho vodíka „jasnou prioritou“.