Londýn 11. novembra 2022 – Na opačných brehoch Atlantiku sa začínajú objavovať protichodné názory na cenu amerického LNG, ktorý smeruje do Európy. Zatiaľ čo niektorí európski lídri upozorňujú na zásadný rozdiel medzi cenou LNG vyrobeného v USA a predávaného v Európe, americkí predstavitelia namietajú, že cenu nahadzovaním marže zvyšujú prostredníci. Téme sa venoval portál oilprice.com.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v tejto súvislosti minulý mesiac obvinil Spojené štáty z politiky „dvojitého štandardu“. „Ekonomika Severnej Ameriky robí rozhodnutia na základe atraktívnosti, čo rešpektujem, ale vytvárajú dvojitý meter,“ povedal Macron. Dvojitý meter podľa neho vzniká tak, že USA v niektorých sektoroch umožňujú štátnu pomoc až do výšky 80 %, ktorá je v Európe zakázaná.
Macron nie je pri svojej nespokojnosti s cenami plynu osamotený, pripomína oilprice.com s poukázaním na 15 lídrov, ktorí trvali na tom, aby EÚ uvalila cenový strop na všetky dovozy zemného plynu, bez ohľadu na jeho pôvod. Táto myšlienka nasledovala po delikátnych pokusoch presvedčiť Nórsko, aby predávalo svoj plyn so zľavou, a po rovnako delikátnych pokusoch presvedčiť o tom aj amerických producentov.
USA však s obvineniami z európskej strany nesúhlasia a „vracajú úder.“ „To, čo sa deje, je, že spoločnosti, ktoré majú dlhodobé zmluvy s americkými výrobcami skvapalneného zemného plynu, si navyšujú cenu a zarábajú túto maržu na európskom trhu,“ povedal Brian Crabtree, asistent tajomníka ministerstva energetiky pre Financial Times. „Nie je to americká LNG spoločnosť, v podstate sú to medzinárodné ropné a plynárenské spoločnosti a obchodníci so sídlom v Európe,“ dodal.
Výrobcovia skvapalneného zemného plynu v skutočnosti nepredávajú svoj produkt priamo spotrebiteľovi, napríklad konkrétnej európskej krajine, ale spolupracujú s veľkými komoditnými spoločnosťami, ako sú Vitol a Trafigura, alebo so nadnárodnými ťažobnými firmami vrátane BP a Shell.
Napríklad Cheniere Energy, najväčší výrobca LNG v Spojených štátoch, začiatkom tohto roka uzavrel dlhodobú dohodu o predaji a kúpe svojho LNG so spoločnosťou Chevron. Podľa dohody bude Chevron od Cheniere kupovať 2 milióny LNG ročne a potom ho bude predávať za cenu, ktorú uzná za primeranú.
Tento rok Cheniere uzavrel aj ďalšiu predajnú a nákupnú dohodu s nórskym Equinorom, tentoraz s ročným objemom 1,75 milióna ton LNG. Týchto 1,75 milióna ton sa tiež predá za cenu, ktorú stanovuje Equinor, nie Cheniere, konštatuje oilprice.com.
To neznamená, že výrobcovia LNG nemajú prospech z oveľa silnejšieho dopytu po LNG z Európy. A to je presne dôvod, prečo z toho stavu profitujú vo forme vyšších ziskov: dopyt prudko vzrástol a ceny ho nasledujú, najmä ak ponuka nerastie tak rýchlo ako dopyt.
Začiatkom tohto mesiaca spoločnosť Cheniere Energy oznámila dvojnásobný rast tržieb a zisku za tretí štvrťrok, a to vďaka vyššiemu dopytu po jej LNG. Samostatne spoločnosť uviedla, že je pripravená podpísať ďalšie dlhodobé dodávateľské zmluvy so spoločnosťami aj vládami v Európe, ktoré by motivovali jej plánované rozšírenie kapacity.
BP zároveň oznámila mimoriadne silný výkon svojej jednotky obchodovania s plynom. To však nebol prípad spoločnosti Shell, ktorej divízia obchodovania s plynom zaznamenala za tretí štvrťrok stratu 1 miliardy dolárov v dôsledku prudkého nárastu cien plynu v Európe po zastavení exportu cez Nord Stream 1.
Macronove – a podobné – obvinenia nie sú teda presne založené na faktoch, pričom výrobcovia sú len prvou zastávkou v dodávateľskom reťazci, v ktorom sú sprostredkovatelia patriaci medzi najväčšie podniky obchodujúce s komoditami na svete.
Okrem toho, dokonca aj v najlepších časoch bol americký LNG v reálnych hodnotách drahší ako plynovodný plyn prichádzajúci z Ruska. Dôvod je čisto fyzický. Výroba skvapalneného zemného plynu je oveľa zložitejší proces ako čistenie zemného plynu a jeho posielanie potrubím. Pretože výroba LNG je zložitejšia, automaticky to znamená, že je drahšia, pretože je dosť energeticky náročná.
Po vyrobení sa tento plyn musí prepravovať na tankeroch, ktorých je aj tento rok nedostatok, čo posunulo sadzby za prepravu na rekordné hodnoty a zvýšilo náklady obchodníkov na prepravu produktu zákazníkom, pripomenul oilprice.com.
Inými slovami, zdá sa, že Európa chce, aby sa firmy nesprávali ako firmy a nevyužívali každú príležitosť na dosiahnutie zisku, o čo pri podnikaní ide. Namiesto oslovovania týchto spoločností, z ktorých mnohé majú sídlo v Európe, ako povedal Crabtree pre FT, sa obracia na americkú federálnu vládu, ktorá má len malú kontrolu nad súkromným sektorom.
Crabtree však pre FT povedal, že USA sa zaviazali pomôcť Európe získať dostatok plynu „za cenu, ktorá je pre kontinent dostupná“. Nie je prekvapením, že nešiel do podrobností o tom, ako by sa táto dostupná cena mala dosiahnuť, ani to, že jeho vyjadrenia pre FT obsahovali varovanie. „Obzvlášť nás znepokojuje, že diskusia v Európe je prezentovaná tak, že máme určitú kontrolu nad maržami, ktoré zarábame na našom LNG, pretože nemáme,“ uzavrel americký predstaviteľ.