Londýn 22. marca 2023 – S minimálnymi „fanfárami“ Európa prechádza miernym oživením pri budovaní nových elektrární na zemný plyn. Údaje zhromaždené analytikmi a bulletinom S&P Global Commodity Insights Power in Europe ukazujú takmer 10 GW výroby elektriny – s kombinovaným (CGGT) a s otvoreným cyklom (OCGT) – vo výstavbe alebo uvádzaní do prevádzky v Nemecku, Grécku, Taliansku, Írsku, Poľsku a Spojenom kráľovstve. V kontraste s týmto vývojom však ide dlhodobý trend zatvárania plynových a uhoľných elektrární v západnej Európe.

Podľa spglobal.com je aktuálny nárast porovnateľný s úrovňami pred pandémiou Covid-19, čo odráža čiastočnú reakciu krajín na odstavenie uhlia, lignitu a jadrových zariadení v posledných rokoch a ďalších 15 GW odstávok ohlásených na rok 2023.

V Grécku, kde je výroba elektriny z hnedého uhlia len na zlomkoch bývalej kapacity, sa chystá spustiť prevádzku plynová elektráreň s kombinovaným cyklom (CGGT) Agios Nikolaos spoločnosti Mytilineos (826 MW). Začala sa aj výstavba ďalšej CGGT jednotky s výkonom 840 MW v Alexandroupolise (kde je vo výstavbe aj ďalší grécky dovozný LNG terminál), ktorú vyvíjajú PPC, DEPA a Copelouzos Group.

V apríli a júni by sa malo dočkať nových plynových elektrární aj Taliansko. V uvedených mesiacoch je plánový štart prevádzky CCGT spoločnosti Edison v Presenzane (810 MW), resp. v Marghere (817 MW). Dokončenie plynovej elektrárne spoločnosti EP Produzione v Tavazzane s výkonom 850 MW je naplánované na marec budúceho roka, zatiaľ čo výstavba CCGT jednotky vo Fusine (840 MW) spoločnosti Enel sa začala koncom roka 2022.

Všetky tieto projekty by mali ťažiť z podpory kapacitných mechanizmov, rovnako ako aj veľké poľské plynové elektrárne vo výstavbe v Dolnej Odre (2 bloky po 700 MW), Ostroleke (745 MW) a Grudziadze (563 MW).

Flotila plynových elektrární sa rozširuje aj vo Veľkej Británii. Aktuálne, v polovici marca, vstúpila do komerčnej prevádzky CCGT Keadby 2 (893 MW) v North Lincolnshire. Ďalší CCGT blok, Keadby 3 (910 MW) na rovnakom mieste, ktorý počíta aj so zachytávaním uhlíka vyvíjaným spoločnosťami SSE Thermal a Equinor, získal v decembri územné rozhodnutie.

Nedávna vysoká clearingová cena v aukcii na kapacitnom trhu T-4 2026-27 zabezpečila 15-ročné zmluvy o novej výstavbe dvoch CCGT jednotiek v elektrární spoločnosti EPH v Eggborough v North Yorkshire (776 MW). Podobné alebo vyššie ceny v budúcnosti by mohli podporiť dlhý zoznam schválených CCGT v Spojenom kráľovstve, podľa spglobal.com približne 16 GW schválenej kapacity v 15 lokalitách.

Nemecko s plynovými elektrárňami počíta

Nemecko na najvyššej politickej úrovni opakovane deklarovalo, že s plynovými elektrárňami naďalej počíta. Začiatkom marca kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že krajina postaví nové plynové bloky, ktoré budú v budúcnosti využívať aj vodík.

„Cieľ dekarbonizácie nestrácame zo zreteľa: v záujme stabilizácie dodávok postavíme nové plynové elektrárne, ktoré bude možné v budúcnosti prevádzkovať s vodíkom,“ povedal Scholz. Konkretizoval, že kapacita nových plynových elektrární bude 17-21 gigawattov.

Zopakoval tak predchádzajúce vyhlásenia o podpore výstavby ďalších plynových elektrární s dodatočnou kapacitou 21 GW, ktoré majú pomôcť zabezpečiť stabilnú a spoľahlivú sieť.

Na základe pripravovaného strategického partnerstva nemeckej RWE a nórskeho Equinoru by nové zdroje mohli využívať zemný plyn, neskôr modrý vodík a nakoniec zelený vodík z Nórska.

Do roku 2030 by podľa vládnych plánov mala krajina produkovať 80 % obnoviteľnej elektriny a úplne vyradiť uhlie. Plynové elektrárne by mali pokryť zvyšných 20 % a vykrývať obdobia slabého výkonu veterných a solárnych zdrojov.

Zatiaľ čo nemecká spotreba plynu má v dôsledku elektrifikácie vykurovania klesnúť, výkon plynových elektrární by sa mal takmer zdvojnásobiť. V novembri 2022 dosahovala kapacita výroby elektriny z plynu 27,5 GW.

Pokiaľ ide o nedávne obdobie a súčasnosť, vlani na jeseň spustila prevádzku CCGT Herne-6 spoločnosti Steag (600 MW), zatiaľ čo výrobca chemikálií Evonik a automobilka Volkswagen dokončili projekty prechodu uhlia na plyn vo svojich výrobných závodoch v Marle a Wolfsburgu.

Okrem toho, štyri OCGT plynové elektrárne (po 300 MW) v južnom Nemecku, ktoré boli postavené s cieľom pomôcť stabilizovať siete, sú takmer dokončené.

Pokiaľ ide o konkrétnu podobu budúceho vývoja v Nemecku, nemecký minister energetiky Robert Habeck by mal predstaviť novú stratégiu elektrární do leta s prvou aukciou elektrární pripravených na vodík v decembri 2023. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA) odporučil v tejto súvislosti aukcie na 9 GW vodíkovej kapacity.

Bez týchto kapacít BNetzA očakáva do roku 2031 deficit v dispečerskej výrobe na úrovni 21 GW pričom existujúca podpora pre kogeneráciu a biomasu ho dokáže pokryť len čiastočne.

Trend zatvárania

Opísaný vývoj je však podľa spglobal.com v kontraste s rozsiahlym plánovaným zatváraním elektrární na plyn, uhlie a jadro a prechodom na investície do prerušovaných obnoviteľných zdrojov energie. Vo svojej najnovšej dlhodobej prognóze pre európsku elektrinu analytici S&P Global očakávajú pokles kapacity výroby z plynu, uhlia a lignitu v západnej Európe z 215 GW v roku 2020 na 199 GW v roku 2025 a 133 GW v roku 2030.

V tom istom období by mala jadrová kapacita klesnúť z 95 GW v roku 2020 na 79 GW v roku 2025 a 76 GW v roku 2030.

Západoeurópske veterné a solárne kapacity sa zároveň majú zvýšiť z 292 GW v roku 2020 na 487 GW v roku 2025 a 818 GW v roku 2030.

„Očakávame obmedzený prírastok nezmenšenej kapacity plynu do roku 2025, pričom tento rast poháňajú predovšetkým projekty podporované platbami za kapacitu,“ a tie, v prípade ktorých sa investičné rozhodnutia prijímali pred energetickou krízou, uvádza spglobal.com v prognóze z novembra 2022.

Čistý nárast kapacity plynových elektrární o 5 GW v priebehu nasledujúcich troch rokov bude nasledovaný poklesom o 20 GW v nasledujúcich troch rokoch, a do roku 2050 by malo zostať v systéme iba 15 GW so zanedbateľným výkonom, dodala správa.