Brusel 18. mája 2022 – Vytvorenie platformy pre spoločný nákup zemného plynu, LNG a vodíka z neruských zdrojov, vyššie ciele na rozšírenie obnoviteľnej energie, ako aj pri znižovaní spotreby energie sú hlavnými bodmi plánu na ukončenie závislosti Európskej únie (EÚ) od ruských energií do roku 2027, REPowerEU, ktorý v stredu predstavila Európska komisia. Dokument odhaduje, že na dosiahnutie cieľa budú potrebné investície na úrovni takmer 300 miliárd eur, z toho 225 miliárd eur vo forme pôžičiek.
Plán je podľa EK reakciou na ťažkosti a narušenie globálneho trhu s energiou spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu. „Transformácia európskeho energetického systému je dvojaká: ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, ktoré sa používajú ako ekonomická a politická zbraň a stoja európskych daňových poplatníkov takmer 100 miliárd eur ročne, a riešenie klimatickej krízy,“ uviedla Komisia s tým, že ak bude Európa konať ako Únia, môže sa rýchlejšie zbaviť svojej závislosti od ruských fosílnych palív.
Opatrenia v pláne REPowerEU môžu podľa Komisie čo najskôr znížiť závislosť EÚ od ruského plynu a ropy prostredníctvom úspor energie, diverzifikácie dodávok energií a zrýchleného zavádzania obnoviteľnej energie s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle a výrobe energie.
EK tvrdí, že zelená transformácia posilní hospodársky rast, bezpečnosť a opatrenia v oblasti klímy pre Európu a jej partnerov. „Nástroj na obnovu a odolnosť (RRF) je jadrom plánu REPowerEU, ktorý podporuje koordinované plánovanie a financovanie cezhraničnej a národnej infraštruktúry, ako aj energetických projektov a reforiem,“ uvádza návrh Komisie.
Tá navrhuje vykonať cielené zmeny a doplnenia nariadenia o RRF s cieľom začleniť do existujúcich plánov obnovy a odolnosti členských štátov okrem veľkého počtu príslušných reforiem a investícií, ktoré sú už v Pláne obnovy a odolnosti (RRP), aj osobitné kapitoly REPowerEU. Do tohto procesu vstúpia odporúčania pre jednotlivé krajiny v cykle európskeho semestra 2022.
Úspora energie
Prvý pilierom plánu sú úspory energie, podľa EK najrýchlejší a najlacnejší spôsob riešenia súčasnej energetickej krízy a zníženia účtov. Komisia navrhuje posilniť dlhodobé opatrenia v oblasti energetickej účinnosti vrátane zvýšenia záväzného Cieľa energetickej účinnosti z 9 % na 13 % v balíku „Fit for 55“, ktorý je súčasťou legislatívy Európskej zelenej dohody.
Úspora energie má podľa EK pomôcť pripraviť sa na potenciálne výzvy budúcej zimy. Komisia preto zverejnila aj „Oznámenie EÚ o úspore energie“, v ktorom podrobne uvádza krátkodobé zmeny správania, ktoré by mohli znížiť dopyt po plyne a rope o 5 %, a nabáda členské štáty, aby začali konkrétne komunikačné kampane zamerané na domácnosti a priemysel.
Členské štáty tiež vyzvala, aby využívali fiškálne opatrenia na podporu úspor energie, ako sú znížené sadzby DPH na energeticky účinné vykurovacie systémy, zateplenie budov a spotrebiče a výrobky. Komisia rovnako stanovuje pohotovostné opatrenia v prípade vážneho prerušenia dodávok. Vydá aj usmernenia o kritériách stanovenia priorít pre zákazníkov a uľahčí koordinovaný plán EÚ na zníženie dopytu.
Diverzifikácia dodávok a podpora našich medzinárodných partnerov
Druhým pilierom plánu REPowerEU je diverzifikácia dodávok. EÚ podľa Komisie už niekoľko mesiacov spolupracuje s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok a zaistila rekordné úrovne dovozu LNG a vyššie dodávky zemného plynu cez plynovody.
„Novovytvorená energetická platforma EÚ podporovaná regionálnymi pracovnými skupinami umožní dobrovoľné spoločné nákupy plynu, LNG a vodíka združovaním dopytu, optimalizáciou využívania infraštruktúry a koordináciou dosahu na dodávateľov,“ uvádza návrh.
Ako ďalší krok, ktorý opakuje ambíciu spoločného programu nákupu vakcín, Komisia zváži vytvorenie „mechanizmu spoločného nákupu“, v rámci ktorého bude rokovať a uzatvárať zmluvy o nákupoch plynu v mene zúčastnených členských štátov. Rovnako zváži legislatívne opatrenia, ktoré budú časom vyžadovať diverzifikáciu dodávok plynu zo strany členských štátov. Platforma umožní aj spoločný nákup obnoviteľného vodíka.
Časť ruského plynu podľa EK nahradia nákupy LNG zo Spojených štátov, Kataru a ďalších krajín. Plán konštatuje, že na dovoz dostatočného množstva LNG a plynovodného plynu od iných dodávateľov budú potrebné investície odhadované na 10 miliárd eur do roku 2030, s cieľom dosiahnuť dostatočnú úroveň plynárenskej infraštruktúry vrátane dovozných terminálov LNG, potrubí, na prepojenie nedostatočne využívaných dovozných terminálov LNG a siete EÚ a spätný tok kapacity.
V stredu prijatá Externá energetická stratégia EÚ má uľahčiť energetickú diverzifikáciu a budovanie dlhodobých partnerstiev s dodávateľmi vrátane spolupráce v oblasti vodíka alebo iných ekologických technológií. V súlade s Globálnou bránou predstavená stratégia uprednostňuje záväzok EÚ ku globálnej ekologickej a spravodlivej energetickej transformácii, zvyšovaniu úspor energie a efektívnosti s cieľom znížiť tlak na ceny, podpore rozvoja OZE a vodíka a zintenzívneniu energetickej diplomacie.
V Stredozemnom mori a Severnom mori majú byť vybudované hlavné koridory pre vodík. EÚ deklaruje aj podporu Ukrajine, Moldavsku, krajinám západného Balkánu a Východného partnerstva, a jej najzraniteľnejších partnerov. „S Ukrajinou budeme naďalej spolupracovať na zaistení bezpečnosti dodávok a fungujúceho energetického sektora a zároveň pripraviť pôdu pre budúci obchod s elektrinou a obnoviteľným vodíkom, ako aj prebudovať energetický systém v rámci iniciatívy REPowerUkraine,“ uvádza Komisia.
Urýchlenie zavádzania OZE
Masívne rozšírenie a zrýchlenie obnoviteľnej energie vo výrobe energie, priemysle, budovách a doprave podľa EK urýchli nezávislosť Únie, podporí ekologický prechod a časom zníži ceny. Komisia navrhuje zvýšiť hlavný cieľ pre OZE do roku 2030 zo 40 % na 45 % v rámci balíka Fit for 55. Stanovením tejto celkovej zvýšenej ambície sa podľa EK vytvorí rámec pre ďalšie iniciatívy vrátane:
– Vyhradenej solárnej stratégie EÚ na zdvojnásobenie solárnej fotovoltickej kapacity do roku 2025 a inštaláciu 600 GW do roku 2030,
– iniciatívy Solárna strecha so zavedenou zákonnou povinnosťou inštalovať solárne panely na nové verejné a komerčné budovy a nové obytné budovy,
– zdvojnásobenia miery nasadenia tepelných čerpadiel a opatrenia na integráciu geotermálnej a solárnej tepelnej energie do modernizovaných systémov diaľkového a komunálneho vykurovania.
– odporúčania Komisie na riešenie pomalého a zložitého povoľovania veľkých projektov v oblasti OZE a cielená zmena a doplnenie smernice o energii z OZE s cieľom uznať energiu z obnoviteľných zdrojov ako prvoradý verejný záujem. Členské štáty by mali zaviesť vyhradené oblasti pre OZE so skrátenými a zjednodušenými povoľovacími procesmi v oblastiach s nižšími environmentálnymi rizikami. S cieľom pomôcť rýchlo identifikovať takéto „prechodné“ oblasti sprístupňuje Komisia súbory údajov o environmentálne citlivých oblastiach ako súčasť svojho nástroja digitálneho mapovania geografických údajov týkajúcich sa energetiky, priemyslu a infraštruktúry.
– stanovenia cieľa 10 miliónov ton domácej výroby obnoviteľného vodíka a 10 miliónov ton dovozu do roku 2030 s cieľom nahradiť zemný plyn, uhlie a ropu v odvetviach, ktoré sa ťažko dekarbonizujú a v dopravných sektoroch. Na urýchlenie trhu s vodíkom by museli spoluzákonodarcovia schváliť zvýšené čiastkové ciele pre konkrétne sektory.
Komisia uverejňuje aj dva delegované akty o definícii a výrobe obnoviteľného vodíka s cieľom zabezpečiť, aby výroba viedla k čistej dekarbonizácii. Na urýchlenie vodíkových projektov sú na výskum vyčlenené dodatočné finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur a Komisia sa zaväzuje dokončiť hodnotenie prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu do leta.
– Akčného plánu pre biometán, ktorý stanovuje nástroje vrátane novej priemyselnej aliancie biometánu a finančných stimulov na zvýšenie produkcie na 35 miliárd m3 do roku 2030, a to aj prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Znižovanie spotreby fosílnych palív v priemysle a doprave
Nahradením uhlia, ropy a zemného plynu v priemyselných procesoch sa znížia emisie skleníkových plynov a posilní sa bezpečnosť a konkurencieschopnosť, tvrdí EK. „Úspory energií, efektívnosť, náhrada paliva, elektrifikácia a zvýšený odber obnoviteľného vodíka, bioplynu a biometánu v priemysle by mohli do roku 2030 ušetriť až 35 miliárd m3 zemného plynu nad rámec toho, čo sa predpokladá v návrhoch Fit for 55,“ očakáva návrh plánu.
Komisia ďalej deklaruje, že zavedie uhlíkové contracts for difference na podporu využívania zeleného vodíka priemyslom a osobitného financovania pre REPowerEU v rámci Inovačného fondu, pričom použije príjmy z obchodovania s emisiami na ďalšiu podporu odklonu od ruskej závislosti od fosílnych palív.
EK tiež poskytne usmernenia týkajúce sa dohôd o nákupe obnoviteľnej energie a elektriny a poskytne nástroj technického poradenstva s Európskou investičnou bankou. Na udržanie a opätovné získanie vedúceho postavenia v oblasti technológií a priemyslu v oblastiach, ako je solárna a vodíková energia, a na podporu pracovnej sily Komisia navrhuje založiť Alianciu EÚ pre solárny priemysel a rozsiahle partnerstvo v oblasti zručností. Komisia tiež zintenzívni prácu na dodávkach kritických surovín a pripraví legislatívny návrh.
S cieľom zvýšiť úspory energie a efektívnosť v sektore dopravy a urýchliť prechod na vozidlá s nulovými emisiami Komisia predstaví balík ozelenenia nákladnej dopravy, ktorého cieľom je výrazne zvýšiť energetickú účinnosť v sektore. Zváži aj legislatívnu iniciatívu na zvýšenie podielu vozidiel s nulovými emisiami vo verejných a firemných vozových parkoch nad určitú veľkosť. Oznámenie EÚ o úsporách energií obsahuje aj mnohé odporúčania pre mestá, regióny a národné orgány, ktoré môžu účinne prispieť k nahradeniu fosílnych palív v sektore dopravy, dodáva Komisia.
Inteligentné investovanie
Dosiahnutie cieľov REPowerEU si podľa Komisie vyžaduje dodatočné investície vo výške 210 miliárd eur do roku 2027. Zníženie dovozu ruských fosílnych palív má pomôcť ušetriť takmer 100 miliárd eur ročne. Tieto investície musí podľa pokryť súkromný a verejný sektor, a to na vnútroštátnej, cezhraničnej a európskej úrovni.
Na podporu REPowerEU je už k dispozícii 225 miliárd eur vo forme pôžičiek v rámci Fondu obnovy a odolnosti (RRF). Komisia prijala právne predpisy a usmernenia pre členské štáty o tom, ako upraviť a doplniť ich RRP v kontexte REPowerEU.
Okrem toho navrhuje zvýšiť finančný balík RRF o 20 miliárd eur vo forme grantov z predaja kvót systému EÚ ETS, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v rezerve trhovej stability. S tými sa má obchodovať formou aukcie spôsobom, ktorý nenaruší trh. ETS podľa Komisie nielen znižuje emisie a využívanie fosílnych palív, ale tiež zhromažďuje potrebné finančné prostriedky na dosiahnutie energetickej nezávislosti.
V rámci súčasného viacročného finančného rámca bude kohézna politika už podporovať projekty dekarbonizácie a ekologickej transformácie až do výšky 100 miliárd eur investíciami do obnoviteľnej energie, vodíka a infraštruktúry. Ďalších 26,9 miliardy eur z kohéznych fondov by sa mohlo poskytnúť dobrovoľným prevodom do RRF. Zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky je prostredníctvom dobrovoľných prevodov do RRF sprístupnených ďalších 7,5 miliardy eur. Komisia túto jeseň zdvojnásobí finančné prostriedky dostupné pre veľkú výzvu Fondu pre inovácie na rok 2022 na približne 3 miliardy eur.
„Transeurópske energetické siete (TEN-E) pomohli vytvoriť odolnú a prepojenú plynárenskú infraštruktúru EÚ,“ pripomína EK. Na doplnenie existujúceho zoznamu projektov spoločného záujmu (PCI) a úplné vyrovnanie budúcej straty dovozu ruského plynu je podľa Komisie potrebná dodatočná plynárenská infraštruktúra s odhadovanými investíciami vo výške približne 10 miliárd eur.