Brusel 13. októbra 2021 – Núdzová podpora domácnostiam, štátna pomoc spoločnostiam a cielené zníženie daní patria medzi krátkodobé národné opatrenia, ktoré môžu prijať členské štáty EÚ pri riešení bezprostredného vplyvu zvýšenia súčasných cien energií a ďalšieho posilnenia odolnosti voči budúcim šokom. Vyplýva to zo stanoviska Európskej komisie, ktoré obsahuje tzv. toolbox – súbor nástrojov na riešenie aktuálnej energetickej krízy. EK bude podporovať aj investície do obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti. Preskúma tiež možné opatrenia týkajúce sa skladovania energie a nákupu plynových rezerv a posúdi aj súčasnú podobu trhu s elektrickou energiou. Informuje o tom web ec.europa.eu.

„Rastúce globálne ceny energií sú pre EÚ vážnym problémom. V čase, keď sa dostávame z pandémie a začíname s ekonomickým oživením, je dôležité chrániť zraniteľných spotrebiteľov a podporovať európske spoločnosti,“ povedala eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.

EK podľa nej pomáha členským štátom prijať počas nastávajúcej zimy okamžité opatrenia na zníženie vplyvu na domácnosti a podniky. „Súčasne identifikujeme ďalšie strednodobé opatrenia, ktoré zaistia, aby bol náš energetický systém odolnejší a flexibilnejší, aby odolal akejkoľvek budúcej volatilite počas celého prechodu,“ dodala. Súčasná situácia je podľa nej výnimočná a vnútorný trh s energiou za posledných 20 rokov dobre slúžil. „Musíme si však byť istí, že to tak bude pokračovať aj v budúcnosti, a to v súlade s európskou zelenou dohodou, posilnením našej energetickej nezávislosti a splnením našich klimatických cieľov,“ uzavrela.

Krátkodobé a strednodobé opatrenia

Súčasný nárast cien si podľa EK vyžaduje rýchlu a koordinovanú reakciu. Existujúci právny rámec umožňuje EÚ a jej členským štátom prijať opatrenia na riešenie bezprostredných vplyvov na spotrebiteľov a podniky.

„Prednosť by mali mať cielené opatrenia, ktoré môžu rýchlo zmierniť vplyv zvýšenia cien na zraniteľných spotrebiteľov a malé podniky,“ zdôraznila exekutíva EÚ. Tieto opatrenia by mali byť ľahko nastaviteľné na jar, keď sa očakáva stabilizácia situácie. Dlhodobý prechod a investície do čistejších zdrojov energie by nemali byť narušené, uvádza EK.

Medzi okamžité opatrenia na ochranu spotrebiteľov a podnikov podľa nej patria:

– poskytovanie núdzovej podpory príjmu pre energeticky chudobných spotrebiteľov, napríklad prostredníctvom poukážok alebo čiastočných platieb za účty, ktoré je možné podporiť príjmami systému EU ETS;

– umožnenie dočasných odkladov platieb za energie;

– zavedenie ochranných opatrení na zabránenie odpájania od siete;

– zabezpečenie dočasného, cieleného zníženie sadzieb daní pre zraniteľné domácnosti;

– poskytovanie pomoci spoločnostiam alebo odvetviam v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci;

– posilnenie medzinárodného dosahu v oblasti energetiky s cieľom zaistiť transparentnosť, likviditu a flexibilitu medzinárodných trhov;

– preskúmanie možného správania narúšajúceho hospodársku súťaž na trhu s energiou a požiadanie Európskeho úradu pre cenné papiere a trhy (ESMA) o ďalšie zlepšenie monitorovania vývoja na trhu s uhlíkom;

– uľahčenie širšieho prístupu k zmluvám o nákupe energie z OZE zdrojov a ich podpora sprievodnými opatreniami.

Podľa Komisie je prechod na čistú energiu najlepšou poistkou proti cenovým šokom v budúcnosti a je potrebné ho urýchliť. EÚ bude aj naďalej vyvíjať účinný energetický systém s vysokým podielom obnoviteľnej energie.

„Aj keď pri zásobovaní elektrickou sieťou a určovaní ceny zohrávajú čoraz väčšiu úlohu lacnejšie OZE, v čase vyššieho dopytu sú stále potrebné ďalšie zdroje energie vrátane plynu,“ uviedla EK. Podľa súčasného usporiadania trhu plyn stále určuje celkovú cenu elektriny, pretože všetci výrobcovia dostávajú rovnakú cenu za rovnaký produkt vstupujúci do siete – elektrinu.

Podľa EK existuje všeobecná zhoda, že súčasný model založený na marginálnych nákladoch je najefektívnejší, ale je potrebná ďalšia analýza. „Kríza tiež upozornila na dôležitosť skladovania pre fungovanie trhu s plynom v EÚ,“ zdôraznila Komisia s tým, že EÚ má v súčasnosti skladovaciu kapacitu pre viac ako 20 % svojej ročnej spotreby plynu, ale nie všetky členské štáty majú skladovacie zariadenia a ich používanie a povinnosti ich údržby sa líšia.

Strednodobé opatrenia pre dekarbonizovaný a odolný energetický systém

EK za také považuje:

– zintenzívnenie investícií do OZE, obnovy a energetickej účinnosti a urýchlenie aukcií a povoľovacích procesov v oblasti OZE;

– rozvoj kapacity skladovania energie na podporu vyvíjajúceho sa podielu OZE vrátane batérií a vodíka;

– žiadosť Európskemu regulačnému orgánu pre energetiku (ACER), aby preštudoval výhody a nevýhody súčasného usporiadania trhu s elektrickou energiou a v prípade potreby navrhol Komisii odporúčania;

– zváženie revízie regulácie bezpečnosti dodávok s cieľom zaistiť lepšie využitie a fungovanie skladovania plynu v Európe;

– preskúmanie potenciálnych výhod dobrovoľného spoločného obstarávania zásob plynu členskými štátmi;

– zriadenie nových cezhraničných regionálnych skupín pre plynové riziká, ktoré budú analyzovať riziká a poskytovať poradenstvo členským štátom pri navrhovaní ich národných preventívnych a núdzových akčných plánov;

– posilnenie úlohy spotrebiteľov na trhu s energiou tým, že sa im umožní si vyberať a meniť dodávateľov, vyrábať vlastnú elektrinu a spájať sa s energetickými komunitami.

„Opatrenia uvedené v súbore nástrojov pomôžu včasne reagovať na súčasné prudké nárasty cien energií, ktoré sú dôsledkom výnimočnej globálnej situácie. Prispejú tiež k cenovo dostupnej, spravodlivej a udržateľnej energetickej transformácii pre Európu a k väčšej energetickej nezávislosti,“ tvrdí EK. Investície do obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti podľa nej znížia závislosť na dovážaných fosílnych palivách, ale tiež poskytnú cenovo dostupnejšie veľkoobchodné ceny energie, ktoré sú odolnejšie voči obmedzeniam globálnych dodávok.