Štrasburg 14. septembra 2022 – Európska únia chce zastropovať cenu elektriny vyrobenú z neplynových zdrojov, pričom príjmy výrobcov nad určený limit by mali získať vlády členských štátov EÚ a využiť ich na podporu spotrebiteľov. V Európskom parlamente to v stredu oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej by takéto opatrenie malo priniesť 140 miliárd eur. Informovali o tom agentúry ČTK a Reuters s tým, že skorší návrh EK hovoril o cenovom strope 180 eur za megawatthodinu. Komisia zatiaľ ustúpila od stanovenia cenového stropu na dovážaný ruský plyn.

„V týchto časoch je nesprávne mať mimoriadne rekordné príjmy a zisky z vojny a na úkor našich spotrebiteľov. V týchto časoch je potrebné zisky zdieľať a smerovať k tým, ktorí ich najviac potrebujú,“ povedala von der Leyenová.

Návrh Komisie, ktorý videla agentúra Reuters, počítal s odčerpaním nadbytočných príjmov z európskych neplynových elektrární a vládam poskytol prostriedky na pomoc podnikom a občanom s ich účtami. Cenový strop pre veterné a solárne farmy, jadrové, hnedouhoľné elektrárne a produkciu elektriny z biomasy by mal byť na úrovni 180 €/ MWh. To by podľa Reuters obmedzilo zárobky producentov na menej ako polovicu súčasných trhových cien. Cena elektriny v Nemecku na najbližší rok dosiahla minulý mesiac rekordných viac ako 1000 €/MWh a v utorok (13. 9.) sa obchodovala za viac ako 400 eur/MWh.

Von der Leyenová znova pripísala zásadný podiel na bezprecedentnom zdražovaní ruským manipuláciám s dodávkami plynu, ktorými Moskva reaguje na postoj európskych krajín k jeho agresii voči susednej Ukrajine.

„Radšej plyn spália, než by ho dodávali… Tento trh už nefunguje,“ vyhlásila šéfka EK. EÚ podľa nej síce už výrazne obmedzila svoju závislosť na ruskom plyne a naplnila 84 percent kapacity svojich zásobníkov, v záujme stabilizácie cien však musí podniknúť aj ďalšie kroky.

Má k nim patriť snaha o oddelenie ceny plynu a elektriny, na ktorej zdraženie má v súčasnosti práve plyn kľúčový vplyv. „Preto podnikneme hlbokú a komplexnú reformu trhu s elektrinou,“ uviedla podľa ČTK šéfka EK. Aktuálny trh, kde sa cena určuje podľa najdrahšieho spôsobu výroby potrebného na uspokojenie dopytu, podľa nej nie je spravodlivý k spotrebiteľom.

Komisia podľa von der Leyenovej pracuje aj na stanovení „reprezentatívnejších referenčných“ cien plynu, než akú predstavuje holandský hub Title Transfer Facility (TTF), kde ceny plynu prudko vzrástli.

Mimoriadne zdanenie producentov uhľovodíkov

Na pomoci spotrebiteľom by sa mali podieľať aj producenti ropy, zemného plynu, uhoľné a rafinérske firmy prostredníctvom mimoriadnych daní z nadmerných ziskov spojených s prudko rastúcimi cenami ropy a plynu, ktoré vyvolalo Rusko škrtiace dodávky plynu v dôsledku svojej invázie na Ukrajinu.

Od fiškálneho roka 2022 by mali poskytnúť „solidárny príspevok“ vo výške 33 % svojich zdaniteľných prebytočných ziskov, uvádza sa v návrhu.

Cenový strop na plyn

Komisia podľa Reuters ustúpila od pôvodného plánu na obmedzenie cien ruského plynu a krajiny EÚ sú rozdelené v názore, či by širšie cenové stropy pomohli alebo uškodili úsiliu Európy zabezpečiť zimné dodávky energie. Von der Leyenová súčasne uviedla, že Komisia „diskutovala“ o cenových stropoch na plyn a začala rokovania s Nórskom o znížení cien plynu.

Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová povedala, že EK stále chce cenový strop EÚ pre ruský plyn, ale jeho vplyv ešte musí posudzovať. „Stále veríme, že cenový strop plynu na dovoz cez ruské plynovody je opodstatnený, ale na posúdenie nepriaznivých vplyvov na niektoré členské štáty je potrebná ďalšia práca,“ povedal Simson a dodal, že Brusel analyzuje, ako by širší cenový strop na dovoz plynu do EÚ mohol fungovať.

Komisia začiatkom tohto mesiaca navrhla obmedzenie cien ruského plynu, ale krajiny EÚ túto myšlienku odmietli, pričom niektoré sa obávali, že Moskva odvetne preruší zvyšný plyn, ktorý stále posiela do Európy.

Krajiny EÚ budú musieť rokovať o návrhoch Komisie a dohodnúť sa na ich konečnej podobe. Po ustúpení od sporného cenového stropu na plyn boli diplomati z niektorých štátov optimistickí, že dohody by sa mohli uzavrieť na stretnutí ministrov energetiky EÚ 30. septembra, uzavrel Reuters.

Vodík

Európska únia sa podľa von der Leyenovej musí za súčasnej energetickej krízy usilovať o „zmenu paradigmy“, nie iba o rýchlu náplasť na pálčivé problémy, uviedla ČTK. Šéfka Komisie v tejto súvislosti vyzdvihla potenciál vodíka a ohlásila vytvorenie novej „banky“, ktorá má pomôcť vybudovať trh s týmto zdrojom.

„Vodík môže v Európe nanovo rozdať karty,“ vyhlásila predsedníčka EK. Počiatky energetickej transformácie už sú podľa nej zrejmé, napríklad na severe Nemecka, kde jazdia vlaky poháňané zeleným vodíkom. „Musíme našu vodíkovú ekonomiku posunúť z niečoho okrajového do veľkého merítka,“ pokračovala.

EK podľa nej s týmto cieľom zriadi „Európsku vodíkovú banku“, ktorá pomôže vybudovať budúci trh s vodíkom. Nový orgán by mohol investovať tri miliardy eur, pričom by mal ťažiť predovšetkým z rozpočtu Inovačného fondu.