Londýn 4. februára 2022 – Tvárou v tvár možnému prerušeniu dodávok ruského plynu v dôsledku geopolitického napätia sa Európska komisia snaží hľadať alternatívne zdroje dodávok z iných častí sveta. Portál spglobal.com si v tejto súvislosti položil otázku, nakoľko sú šance Európskej únie na zabezpečenie dodatočných dodávok reálne a či jej diplomacia nie je skôr zameraná len na vyslanie signálu do Moskvy.
Komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simsonová rokovala 1. februára s katarským ministrom energetiky Saadom al-Kaabim a ďalšie diskusie ju čakajú na stretnutí ministrov Južného plynového koridoru v Azerbajdžane 4. februára a na Energetickej rade USA/EÚ vo Washingtone 7. februára.
K cieľom Európskej komisie sa jasne vyjadrila v utorok (2. 2.). „Spolupracujeme s partnermi, aby sme preskúmali možné rozšírenie ponuky, najmä LNG,“ povedala.
Jonathan Stern z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie v tejto súvislosti vyjadril svoje pochybnosti. „Okrem niekoľkých dodatočných miliárd metrov kubických, ktoré by bolo možné dostať od (najmä LNG) exportérov – pravdepodobne len na základe stavu núdze – neexistuje žiadny zásadné množstvo okamžite dostupného plynu, ktoré by mohlo kompenzovať akékoľvek významné prerušenie dodávok ruského plynu,“ povedal pre S&P Global Platts. „Je ťažké uveriť, že európski a americkí politici nechápu, že ak by mal ktorýkoľvek dodávateľ viac plynu na predaj, tak pri súčasných cenách by ho už predával,“ dodal.
Dodávky LNG
Aj minister Kaabi po rozhovoroch so Simsonovou jasne uviedol, že dodatočné dodávky do Európy by mali reťazový efekt inde, pričom uviedol, že Katar považuje zmluvy za „posvätné“.
Je preto ťažké si predstaviť, že Katar – najväčší svetový exportér LNG v roku 2021 – by mohol zvážiť porušenie svojich zmluvných záväzkov týkajúcich sa dodávok svojim zákazníkom v Ázii, aby odklonil náklady napríklad do Európy, ktorá trpí nedostatkom plynu, píše spglobal.com, ktorý pripomenul aj otázku istoty dopytu.
Katar nechce, aby sa dodatočný LNG zaslaný do Európy, prekladal a posielal na iné trhy. Opätovné zavedenie takzvaných „doložiek o mieste určenia“ do dodávateľských zmlúv by však bolo problematické z hľadiska práva hospodárskej súťaže EÚ. Akékoľvek právne posúdenie nových doložiek o určení bude závisieť od konkrétnych okolností a rozsahu príslušných doložiek, uviedol pre Platts nemenovaný zdroj.
Napriek všetkému však práve LNG – ako povedala aj Simsonová – predstavuje pre Európu pravdepodobne jedinú reálnu možnosť dodatočných dodávok.
Svoju exportnú kapacitu v roku 2022 rozšíria USA, ktoré by teoreticky mohli mať viac plynu na dodávku do Európy, ale ceny rozhodnú o tom, či skončí v Európe alebo na ázijskom trhu.
V polovici decembra získala európska referenčná TTF cena kontraktu na najbližší mesiac prémiu voči ázijskej JKM, čo v januári pritiahlo veľké objemy LNG do Európy. Situácia sa zmenila po tom, ako 1. februára klesli európske ceny plynu. Ak by sa však ruské toky prerušili, výsledkom by takmer určite bola vyššia európska cena, čo by pravdepodobne znamenalo, že do Európy príde viac nákladov LNG.
Platts Analytics tiež považuje LNG za pravdepodobnú hlavnú možnosť v prípade akéhokoľvek prerušenia dodávok z Ruska. „Predpokladáme, že ruské toky zostanú relatívne nízke až do spustenia Nord Streamu 2 v októbri, pričom pretrvávajúce napätie na ukrajinskej hranici udrží ceny zvýšené,“ povedal vedúci analytik James Huckstepp.
„Tieto vysoké ceny však tlačia celosvetový dopyt po LNG nadol zmenou paliva a deštrukciou priemyselného dopytu v čase nárastu využívania skvapalňovania, pričom výsledné vyššie toky LNG do Európy sú rozhodujúce pre vyváženie trhov v roku 2022,“ povedal Huckstepp.
Dodávatelia potrubného plynu
Zdá sa, že ostatní európski dodávatelia plynovodov už dodávajú toľko plynu, koľko sú schopní, pričom nórske dodávky pravidelne v posledných mesiacoch dosahujú kapacitu viac ako 350 miliónov m3/d.
Nórski producenti presmerovali na vývoz aj plyn, ktorý je zvyčajne opätovne vtláčaný do polí pri ťažbe ropy. Severskí výrobcovia preto môžu z krátkodobého hľadiska urobiť len málo pre zvýšenie dodávok do Európy, konštatuje spglobal.com.
Azerbajdžan síce povedal, že by v prípade núdze mohol zvýšiť dodávky do Európy, ale je ťažké pochopiť, ako by to dokázal. Dodávky z Azerbajdžanu cez ropovod TAP do Grécka, Bulharska a Talianska už sú v roku 2022 nastavené na kapacitu približne 27 miliónov m3/deň.
Či je v tureckom systéme priestor na to, aby plyn z Azerbajdžanu mohol prísť do Európy cez samostatný vstupný bod, nie je jasné, v neposlednom rade preto, že samotné Turecko tiež čelí nedostatku plynu po tom, čo boli 21. januára prerušené dodávky z Iránu.
V severnej Afrike má Alžírsko určitú voľnú kapacitu vo svojom plynovode do Talianska a podľa Platts Analytics by mohlo v roku 2022 dodať cez túto trasu ďalších 7 bcm. Čelí však rastúcemu domácemu dopytu po plyne a jeho vývoz do Španielska ovplyvnilo aj zatvorenie linky GME cez Maroko od novembra.
Líbya posiela od začiatku roka do Talianska iba okolo 7 miliónov m3/d plynovodom Green Stream – čo je výrazne menej oproti 20 miliónom m3/d v roku 2019. Interné problémy krajiny navyše naznačujú, že krátkodobý nárast dodávok je nepravdepodobný.
Domáci európski výrobcovia sa tiež snažili dodávať čo najviac plynu, aby mohli profitovať z vysokých cien. Najväčší producent plynu v EÚ, Holandsko, by tento rok mohlo zo svojho obrovského ložiska Groningen dodávať viac plynu, ako sa pôvodne plánovalo, hoci je to skôr dôsledok oneskorenia v dusíkovej továrni na úpravu vysokokalorického plynu v Zuidbroeku než zmeny politiky.
Holandská vláda znížila kvótu pre aktuálny plynárenský rok na 3,9 bcm, ale pre oneskorenie spustenia závodu môže Groningen produkovať až 7,6 bcm. Holandské ministerstvo hospodárstva minulý mesiac uviedlo, že do 1. apríla rozhodne, koľko plynu môže v aktuálnom plynárenskom roku pochádzať z Groningenu, ale vláda trvá na jeho úplnom uzavretí pre riziko zemetrasení spojené s vŕtaním.