Londýn 25. novembra 2022 – Situácia so zemným plynom v Európe nie je podľa niektorých politikov ani zďaleka bezútešná. Vďaka úrovni naplnenosti zásobníkov medzi 91 – 100 % je na severoeurópskych trhoch s plynom cítiť úľavu. Nadchádzajúca zimná sezóna už nevyzerá ako scenár súdneho dňa, najmä pri pohľade na tankery s LNG kotviace pred európskymi prístavmi a čakajúce na vyloženie svojho nákladu. Podľa energetického analytika Cyrila Widdershovena, ktorý sa špecializuje na Blízky východ, však realita napriek tomu vyzerá o niečo pochmúrnejšie a nenapĺňajú sa ani nádeje vkladané do alžírskeho plynu.
Obmedzenia na strane ponuky by mohli spôsobiť väčší „bolehlav“, ako sa očakáva a sankčný režim na moskovskú ropu a ropné produkty ovplyvní síce zásadne znížené, ale stále existujúce dodávky ruského plynu. Nádeje vkladané do severoafrického, špeciálne alžírskeho plynu, nie sú podľa analytika realistické, najmä pre silný ruský vplyv v krajine.
Krajiny južnej Európy boli v posledných mesiacoch veľmi aktívne pri zabezpečovaní nových dodávok a vysielali delegácie do Egypta a Alžírska, aby sa uchádzali o dodatočné objemy a dlhodobé zmluvy. Vývoz skvapalneného zemného plynu z Egypta rastie a mal by v tomto trende pokračovať aj v budúcom roku. Káhira dokonca nariadila nižšie sadzby domácej spotreby energie, aby podporila dodatočnú exportnú kapacitu LNG.
Zo súčasného stavu by mohlo profitovať aj Alžírsko, najväčší exportér plynu zo severnej Afriky do Európy. Záujem o tento zdroj majú Španielsko, Taliansko a dokonca aj Slovinsko či Česko. Optimizmus je veľký, ale podľa Widdershovena to vyzerá tak, že alžírska vnútorná politika bude opäť kameňom úrazu.
Ako informovala arabská energetická spravodajská stránka Attaqa 17. novembra, očakávaná dlhodobá alžírsko-francúzska dohoda o dodávkach plynu je opäť ohrozená politickými bojmi. Alžír informoval Paríž, že súčasná dohoda bola odložená na neurčito, pričom Francúzsko dúfalo, že ju podpíše do konca roku 2022, aby mohlo čeliť strate ruských dodávok.
Paríž očakával, že touto dohodou zvýši svoj súčasný dovoz alžírskeho plynu približne o 50 %. Alžír oficiálne odložil rokovania do roku 2023. Zasvätené zdroje tvrdia, že jedným z hlavných dôvodov oddialenia dohody je vnútorný alžírsky tlak, aby Francúzsko „zaplatilo“ za svoju neochotu byť flexibilnejšie v otázke vízového režimu pre Alžírčanov, uznalo svoju koloniálnu minulosť v Alžírsku a uznalo minulé previnenia.
V auguste alžírsky prezident Abdelmadjid Tebboune a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron podpísali „Alžírsku deklaráciu o obnovenom partnerstve medzi Alžírskom a Francúzskom“. Pripomenutie si 60. výročia nezávislosti Alžírska však opäť zvýšilo politické napätie, keďže obe strany výrazne zdôrazňovali svoje vlastné postoje. Vplyv Francúzska v Alžírsku oslabol a teraz zaostáva za krajinami ako Turecko a Taliansko. Vplyv Ruska a Číny, najväčšieho partnera Alžíru, je ešte väčší, tvrdí Widdershoven.
Pre Francúzsko podľa neho prichádza pokračovanie sporu s Alžírskom v nevhodnom čase. Budúce dodávky plynu do Európy sú veľmi neisté, takže akýkoľvek dodatočný tlak na normálne objemy dovozu bude veľmi kritický. Francúzska energetická spoločnosť Engie stále pokračuje v rozhovoroch s alžírskou vládou vlastneným Sonatrachom o dodatočných objemoch LNG a potrubného plynu. Zdá sa, že rokovania narážajú na odmietavý postoj alžírskej strany k predĺženiu zmluvy do roku 2024, ako aj na rozdielne názory na cenové otázky.
Dodatočné alžírske dodávky očakávajú aj ďalšie európske krajiny. Talianska ropná a plynárenská spoločnosť Eni 18. novembra uviedla, že očakáva zdvojnásobenie tokov plynu z Alžírska do roku 2024. Lucia Calvosa, predsedníčka predstavenstva Eni, uviedla, že „nahradenie ruského plynu bude vo veľkej miere pochádzať z Alžírska, ktorého dodávky pre Eni sa zdvojnásobia z približne 9 na cca 18 miliárd kubických metrov do roku 2024. Časť z dodatočných 9 bcm už dorazila a druhá príde postupne v priebehu roku 2023“.
Ďalšia správa pochádza zo Španielska. Aj keď španielska energetická spoločnosť Enagas uviedla, že v súčasnosti Alžírsko dodáva 21,2 % plynu cez plynovod Medgaz, čo predstavuje 20 % celkovej španielskej spotreby, žiadne skutočné dodatočné objemy do Španielska nepritiekli. Od konca roku 2021 sú Španielsko a Alžírsko v politickom konflikte týkajúcom sa konfliktu Maroka a oslobodzovacieho hnutia Polisario, ktoré si nárokuje územie Západnej Sahary, z veľkej časti okupovaného Marokom. Alžírsko podporuje finančne a vojensky Polisario, kým Španielsko sa prikláňa k marockej pozícii. Akékoľvek posilnenie exportnej pozície Alžírska na španielskom trhu je spôsobené len tým, že ostatní dodávatelia znížili objemy dodávok na Pyrenejský polostrov, upozornil Widdershoven.
Optimizmus niektorých európskych krajín je podľa neho založený na očakávaniach, ktoré sa zatiaľ nenapĺňajú. Bez dodatočných dodávok by Európa mohla mať problémy so zabezpečením dostatočného množstva plynu v roku 2023. Alžírsko nemusí priniesť potrebnú stabilitu trhom s plynom v EÚ a dokonca nemusí zostať ani pri obvyklej úrovni dodávok. Počas posledných niekoľkých mesiacov sa ukázalo, že alžírske sľuby a nové zmluvy nie sú silným základom pre bezpečné dodávky. Za prvých deväť mesiacov roku 2022 alžírsky export medziročne klesol o 12 % a dosiahol úroveň iba 36,2 bcm.
Niektorí odborníci sa ešte viac obávajú nadchádzajúcich mesiacov, keďže vplyv Moskvy v severoafrickej krajine stále rastie. Potenciálnym priamym následkom nadchádzajúcich ropných sankcií EÚ voči Rusku by mohol byť oveľa vzdornejší Alžír. Možnými scenármi sú rastúci domáci politický tlak a „očakávané“ technické problémy. Rusko a Alžírsko minulý týždeň usporiadali spoločné vojenské cvičenia v Stredozemnom mori a Moskva je najväčším dodávateľom zbraní pre Alžírsko. Zatiaľ to vyzerá, že Alžír plánuje hrať na obe strany, uzavrel Widdershoven.