Brusel 13. júla 2022 – V čase, keď sú známky recesie v Európskej únii každým dňom zreteľnejšie, združenie zamestnávateľov BusinessEurope vyzvalo Európsku komisiu, aby prehodnotila zelenú legislatívu, ktorá sa v súčasnosti pripravuje, a presadila prísnejšie uplatňovanie princípu „one in, one out“. Združenie, ktoré minulý týždeň zverejnilo svoj hospodársky výhľad na leto 2022, zvoní na poplach a tvrdí, že EÚ „čelí veľmi ťažkému obdobiu“ s vysokými nákladmi na energiu a vojnou na Ukrajine, ktoré hrozia uvrhnutím ekonomiky do recesie. Téme sa venoval portál euractiv.com.
„Smerujeme do veľmi ťažkej situácie,“ povedal švédsky manažér Fredrik Persson, od 1. júla nový prezident BusinessEurope na ďalšie dvojročné obdobie. „Za celú svoju kariéru som nevidel takéto neistoty,“ povedal obchodný riaditeľ, člen predstavenstva šiestich spoločností vrátane výrobcu bielej techniky Electrolux a holdingovej spoločnosti švédskeho nábytkárskeho gigantu Ikea, Interogo Holding AB.
Nad hospodárstvom EÚ sa sťahujú mračná, pričom euro sa dostalo na paritu k doláru, najnižšie za dve desaťročia. Ekonomický výhľad bloku zatieňujú najmä vysoké náklady na energie. Nemecký štatistický úrad Destatis vo svojej správe o vývoji júnovej inflácie uviedol, že hlavným motorom inflácie v Nemecku sú vysoké ceny energií, bez ich zarátania by bol medziročný rast spotrebiteľských cien v júni 4,2 %.
Najnovšia ekonomická prognóza od BusinessEurope podľa euractiv.com odhaduje 2,6-percentné tempo rastu v roku 2022, čo je „revízia smerom nadol o 1,3 %“ oproti predchádzajúcej jesennej predpovedi.
„Očakáva sa však, že rast ‚v rámci roka‘ v roku 2022 bude len 0,6 %, čo zvyšuje vyhliadky, že jednotlivé členské štáty môžu v roku 2022 vstúpiť prinajmenšom do ‚technickej recesie‘,“ varovalo podnikateľské združenie.
Keďže hrozba recesie je veľká, skupina zamestnávateľov v EÚ vyzýva politikov, aby odložili zelenú legislatívu s cieľom zmierniť tlak na podniky v EÚ. „Mali by sme byť opatrní pri pridávaní regulačnej záťaže v znepokojivých časoch, v ktorých sa teraz nachádzame,“ povedal Persson a pripomenul Európskej komisii, aby „vždy vykonala kontrolu konkurencieschopnosti“ predtým, ako predloží nové zákony.
A ak sa rozhodne prijať legislatívu, exekutíva EÚ by mala prísne dodržiavať svoj vlastný princíp „one in, one out“, pri ktorom sú nové pravidlá kompenzované odstránením ekvivalentnej regulačnej záťaže v tej istej oblasti politiky, dodal Persson. „A ak to dokážete urobiť „jedna k jednej“, úprimne povedané, môžete urobiť „jedna k dvom“,“ dodal.
EPP požaduje „regulačné moratórium“
V línii tejto logiky išli ešte o krok ďalej konzervatívni zákonodarcovia v Európskom parlamente, ktorí vyzvali na „regulačné moratórium“ na zelenú legislatívu po tom, ako EÚ schváli súčasný balík klimatickej legislatívy „Fit for 55“.
Christian Ehler, nemecký europoslanec za stredopravú Európsku ľudovú stranu (EPP), uviedol, že ide o „stálu naliehavú žiadosť“ EPP v diskusiách s Európskou komisiou, ktorá má výhradné právo predkladať právne predpisy v mene EÚ. „Žiadali sme Komisiu, aby zvážila regulačné moratórium pre niektoré priemyselné sektory do roku 2030,“ povedal Ehler.
„Musíme sa prispôsobiť realite v priemysle,“ dodal a vyzval Európsku komisiu, aby vykonala štúdie ekonomického vplyvu pre jednotlivé sektory, ako sú výroba plastov či chemikálií, ktoré sú priamo ovplyvnené klimatickými zákonmi EÚ.
Poslanec trvá na tom, že európsky priemysel podporuje ekologický prechod, pričom mnohé spoločnosti už v tomto smere lídrami a prijímajú zmenu ako príležitosť. „Ale to, o čo nás priemysel žiada, je, aby sme preň urobili [zelenú transformáciu] uskutočniteľnou“ a poskytli mu „dostatočný priestor pre investície,“ dodal Ehler s tým, že európske spoločnosti čelia bezprecedentnej neistote.
„Nachádzame sa v bermudskom trojuholníku výziev: na jednej strane chceme mať transformačnú zmenu našej ekonomiky v Európe, aby sme splnili naše ambície znížiť CO2. A na druhej strane sme konfrontovaní s vojnou. A po tretie, stále cítime dôsledky hospodárskej krízy po covide, s narušenými globálnymi trhmi a stále nefunkčnými dodávateľskými reťazcami,“ vysvetlil Ehler s tým, že uprostred tejto neistoty je cieľom EPP „umožniť priemyslu a ekonomike dosahovať ekologické ciele EÚ“.
Žiadna dodatočná byrokracia alebo záťaž
Ehlerove názory odrážajú dominantnú náladu v BusinessEurope. Spoločnosti v celej EÚ v súčasnosti zápasia s nedostatkom komponentov, prerušenými dodávateľskými reťazcami po pandémii a rizikom škodlivej špirály miezd a cien spôsobenej infláciou, varoval Persson. Pri súčasnej vysokej miere neistoty podľa neho neexistuje „jediná zasadacia miestnosť, kde by sa neprehodnocovali investície“.
Markus J. Beyrer, generálny riaditeľ BusinessEurope, sa vyjadril otvorenejšie „Nemali by sme zavádzať dodatočnú byrokraciu alebo záťaž v situácii, keď spoločnosti majú problémy, ak to nie je potrebné,“ povedal.
Hoci združenie formálne nepodporilo výzvu EPP na regulačné moratórium na ekologické zákony EÚ, „má preň pochopenie“, dodal Beyrer. Ako príklad nevítanej regulácie uviedol revidovanú smernicu o priemyselných emisiách. „Prečo nás zaťažuje a vytvára neistotu, keď to nepotrebujeme?“ položil si otázku. „Prichádza v nesprávny moment a nevyhnutne to skomplikuje priemyselné aktivity v čase, keď potrebujeme opak,“ uviedla BusinessEurope už začiatkom tohto roka.
Ďalším príkladom je pripravovaná revízia nariadenia REACH o chemikáliách. Podľa BusinessEurope nariadenie neovplyvní len chemický priemysel, ale aj mnohé nadväzujúce sektory, ako je doprava, elektronika alebo textil, ktoré sú závislé od chemických produktov. „Očividne je tu zásadná otázka, či je to v tejto chvíli potrebné,“ povedal Beyrer s tým, že manažovanie revízie REACH môže mať ďalekosiahle dôsledky pre spoločnosti v EÚ. „Môže to znamenať, že stiahnete z trhu 12.000 chemikálií, ale aj 1500 alebo 1100. A to by znamenalo zásadný rozdiel, samozrejme, pre hodnotové reťazce, ktoré sú už teraz vo veľmi ťažkej situácii,“ skonštatoval s tým, že nie je najlepší čas navrhnúť takýto právny predpis.
BusinessEurope odmieta, že je proti zelenej agende EÚ. „Plne podporujeme Zelenú dohodu, plne podporujeme ambície,“ povedal Beyrer. „Musíme však nájsť spôsob, ako to urobiť, aby sme dekarbonizovali Európu bez deindustrializácie,“ zdôraznil.
„Úprimne si myslím, že biznis teraz v mnohých smeroch predbieha politikov. A vidím, ako sa podniky transformujú veľmi rýchlym tempom,“ dodal Persson.
EPP sa bude naďalej snažiť o moratórium na zelenú legislatívu aj po prijatí legislatívneho balíka „Fit for 55“, povedala holandská kresťanskodemokratická europoslankyňa Esther de Lange. „Zelená nie je len o začlenení cieľov do legislatívy,“ povedala a zdôraznila, že klimatická legislatíva EÚ „nevzniká vo vákuu“ a má hlboké dôsledky pre podnikanie.
Dodala, že Európa potrebuje aj priemyselnú politiku, ktorá skutočne dáva zmysel a ktorá zabezpečí, aby najčistejšie a najinovatívnejšie odvetvia zostali v Európe a naďalej poskytovali pracovné miesta.