Bratislava 8. októbra 2021 – Súčasná nemecká klimatická politika nestroskotá, keď zvýši povedomie o tom, aké prehnané boli scenáre IPCC o globálnom otepľovaní. Stroskotá na tom, že opatrenia, ktoré musí vysoko rozvinutá priemyselná spoločnosť prijať, ak chce skutočne dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, povedú k zrúteniu blahobytu. Povedal to Fritz Vahrenholt, renomovaný nemecký profesor, bývalý senátor pre životné prostredie v Hamburgu a manažér pre OZE v predstavenstve viacerých energetických spoločností – napríklad Deutsche Shell AG či RWE, v rozhovore pre echo24.cz, ktorý prebral portál postoj.sk.
„V Nemecku budú materiálne straty veľké, prídeme o pracovné miesta, stratíme priemyselnú základňu. A v určitom okamihu sa politická trieda obráti. Neviem kedy, ale stane sa to rýchlejšie, ako si dnes myslíme,“ hovorí Vahrenholt, ktorý sa vyjadril aj k svojej predpovedi z roku 2011 o výpadkoch elektriny v Nemecku po odstavení jadrových reaktorov.
„Teraz sa musím opraviť. Prevádzkovatelia prenosových sústav, ktorí sú zodpovední za to, aby sa naše siete nezrútili, urobili doslova všetko možné aj nemožné. Udržovali stabilitu siete spôsobom, ktorý by som si ani nevedel predstaviť. Prakticky každý deň zaťažujete dodávateľov elektrickej energie, ktorí sú už odstavení, a odpájate niektorých zákazníkov,“ opísal. „Na niekoľko hodín odstavíte hlinikáreň, rýchlo objednáte energiu z tepelnej elektrárne niekde v Rakúsku atď. Okrem toho ja aj ostatní kritici sme podcenili výhodnú polohu Nemecka,“ dodal s tým, že Nemecko má osem susedov, od ktorých môže dovážať elektrinu. „Keď máme problémy s dodávkami, kúpime drahú energiu od svojich susedov, keď máme prebytok energie, zbavujeme sa ho dodávkami svojim susedom. Tí potom povedia: Dobre, odoberieme tú energiu, ale až keď si priplatíte, pretože my teraz musíme brzdiť svoje elektrárne,“ dodal.
Takto sa nemecký systém veľmi komplikovane udržiava v rovnováhe, aj vďaka schopnosti improvizovať, ktorú Vahrenholt podľa svojich slov podcenil. „Bohužiaľ, aj tá má svoje hranice,“ skonštatoval odborník s tým, že v nedávnych voľbách všetky strany s výnimkou pravicovo-konzervatívnej AfD boli stále za odchod z jadrovej energetiky a uhlia a zároveň za sprísnenie klimatickej politiky, napríklad v oblasti vykurovania alebo dopravy.
„S výnimkou AfD sú všetci za elektromobily, hoci už teraz sa dá odhadnúť, že elektromobilita urýchli kolaps našej energetiky. Predstavte si desať miliónov vodičov, ktorí prídu domov z práce o piatej poobede a všetci do radu si zapoja svoje autá do zástrčky. Celkom určite nastane zrútenie siete,“ hovorí Vahrenholt. Preto sa podľa neho už začalo uvažovať o tom, či sa má elektrina rozdeliť na prídely, či sa má zákazníkom povedať, že nemôžu byť všetci pripojení do siete v rovnakom čase. „Čo je to za mobilitu, keď môžete ráno odísť autom, len ak máte šťastie, pretože práve máme v systéme dosť elektriny?“ položil otázku.
V rozhovore sa vrátil aj k rozhodnutiu Spolkového ústavného súdu o klíme z jari tohto roku, ktoré označil za „osudné“. Žalobu podali environmentálni aktivisti, ktorí považovali platný klimatický nemecký zákon za bezzubý a chcú dosiahnuť uhlíkovú neutralitu rýchlejšie.
„Podali žalobu, ktorú súd napodiv prijal a nariadil vláde, aby cieľ uhlíkovej neutrality dosiahla skôr. Žaloba vychádza z tvrdenia IPCC, že ak chceme zastaviť otepľovanie na hodnote 1,5 stupňa, ľudstvo môže vypustiť už len 800 miliárd ton oxidu uhličitého. O tom silno pochybujem. Myslím si, že ľudstvo vypustí ešte aspoň dvojnásobok,“ skonštatoval Vahrenholt, ktorý na rozdiel od IPCC neočakáva, že oceány prestanú prijímať CO2 od roku 2050, pretože ho bez problémov prijímajú aj v súčasnosti. Ale aj pri prijatí tvrdenia IPCC sa podľa neho ústavný súd dopustil vážnej intelektuálnej chyby.
„Podiel Nemecka na zvyšných emisiách vypočítal totiž podľa počtu obyvateľov, čo je maximálne nevhodný ukazovateľ. Nemôžete porovnávať vysoko rozvinuté krajiny ako Nemecko, Česká republika a Francúzsko so Sýriou, Burundi a Nepálom,“ zdôraznil s tým, že tieto krajiny stále dodávajú tovar do celého sveta – stroje, lieky, chemikálie.
„Jediným rozumným meradlom je podľa mňa hrubý domáci produkt. Tak by sme dospeli k veľmi odlišným časovým lehotám. Zatiaľ čo ústavný súd na základe údajov o počte obyvateľov dospel k záveru, že Nemecko pri dnešnom tempe emisií vyčerpá svoje pridelené prostriedky do roku 2031, mne na základe HDP vychádza, že máme pred sebou ešte 30 až 40 rokov,“ vyčíslil.
Poskytol aj svoj názor na ľahkosť, s akou súd prijal uvedenú žalobu. Prípadom sa zaoberala sudkyňa spravodajkyňa Gabriele Britzová, manželka pomerne významného politika Zelených vo Frankfurte. „Čo samo osebe nie je zlé, nech si každý vezme, koho chce. Zlé je to, čo som následne zistil: päť mesiacov pred rozsudkom sa kľúčové časti rozsudku už objavili na webovej stránke tohto zeleného politika. To nie je náhoda,“ povedal Vahrenholt.
Vzbudzuje to podľa neho dojem, že spravodajkyňa sa dala ovplyvniť svojím manželom. „Na súdoch je nestrannosť nevyhnutná. Ak existuje čo i len náznak zaujatosti, sudca by sa mal z konania sám vylúčiť. Nestrannosť je to najcennejšie tak u politika, ako aj u sudcu,“ zdôraznil s tým, že ľudia sa spoliehajú na politikov a sudcov, že budú rozhodovať nezávisle od svojich osobných záujmov. „Ak sa teda u sudkyne Britzovej objavuje zaujatosť, prekračuje to môj prah tolerancie,“ dodal Vahrenholt, ktorý ako prvý zverejnil túto skutočnosť.
Napriek tomu, že sa objavila v médiách, nedostala sa to do politickej sféry. „Nezdá sa vám to zaujímavé? Federálna vláda sa v tomto konaní necítila byť na lavici obžalovaných, práve naopak, už dopredu sympatizovala so žalobcom,“ poznamenal. Ak by vláde skutočne záležalo na ochrane pracovných miest, musela by sa podľa neho „chytiť“ záležitosti so sudkyňou Britzovou, pýtať sa či nebola neprípustne ovplyvnená straníckymi hľadiskami a preskúmať to.
„To sa však nestalo, práve naopak – nepadlo o tom ani slovo, a takisto ani o vládnych pracovných miestach. Po takýchto informáciách zatiaľ nie je dopyt. Uvidíme, či sa to začne meniť. Možno to príde vtedy, keď na budúcu jar prídu ľuďom účty za kúrenie, ktoré budú vyššie ako kedykoľvek predtým,“ uzavrel Fritz Vahrenholt v rozhovore pre echo24.cz, ktorý prebral portál postoj.sk.
Foto: JUWI/Jan Hosan