Paríž/Berlín 19. júla 2021 – Nespokojnosť s rôznymi aspektmi nového klimatického balíčka „Fit for 55“ predstaveného Európskou komisiou minulú stredu (14. 7.) zaznieva vo viacerých európskych krajinách. Francúzsko má výhrady k možným sociálnym dôsledkom rozšírenia trhu s uhlíkom na odvetvia budov a dopravy, nemecký priemysel kritizuje uhlíkové clo aj faktický zákaz výroby áut so spaľovacími motormi po roku 2035. Téme sa venoval euractiv.com.
Vo Francúzsku rezonuje najmä rozšírenie trhu s uhlíkom na sektory budov a dopravy. „Francúzsko má výhrady k závažnosti tohto opatrenia a jeho dôsledkom pre domácnosti a malé podniky. Bude pokračovať v diskusiách s cieľom zabezpečiť, aby sociálna spravodlivosť a solidarita zostali jadrom opatrení v oblasti klímy,“ varovalo ministerstvo pre ekologický prechod.
Podobný názor vyjadrila aj konzervatívna skupina PPE v Európskom parlamente: „Aj keď je návrh na vytvorenie sociálneho fondu pre oblasť klímy je chvályhodný, keďže tí najzraniteľnejší by nemali znášať hlavnú záťaž ekologického prechodu, zdá sa, že EK zabúda, že je to stredná trieda, ktorá vo Francúzsku aj v Európe ponesie hlavný nápor zvýšenia cien pohonných hmôt,“ reagovala europoslankyňa Agnès Evren.
Táto „sociálne riskantná“ reforma trhu s uhlíkom by mohla zvýšiť účty za plyn a energiu najchudobnejším domácnostiam vo Francúzsku a v Európe, tvrdí združene mimovládnych organizácií Climate Action Network.
Ďalší europoslanec, predseda výboru pre životné prostredie EP Pascal Canfin, dokonca označil navrhovanú reformu za „politicky samovražednú“ a varoval pred návratom hnutia žltých viest, ktoré v roku 2018 rozpútalo vo Francúzsku vlnu protestov proti zvýšeniu daní z cien pohonných hmôt. „Nerobte chybu rozšírením trhu s uhlíkom na vykurovanie a palivá. Zažili sme to vo Francúzsku, dalo nám to žlté vesty,“ upozornil.
Podľa Thomasa Pellerin-Carlina, riaditeľa energetického centra Inštitútu Jacquesa Delorsa, „existuje skutočné riziko politickej mobilizácie vo viacerých krajinách EÚ, najmä vo Francúzsku, kde je možné, že táto otázka bude spolitizovaná deväť mesiacov pred prezidentskými voľbami“.
Obavy nemeckého priemyslu
V Nemecku je zdrojom obáv tamojšieho priemyslu z novoprijatého balíka napríklad de facto zákaz výroby nových benzínových a naftových automobilov, ktorý chce Európska komisia zaviesť od roku 2035.
„Postavenie spaľovacieho motora mimo zákon je nesprávnou odpoveďou na dekarbonizáciu cestnej dopravy,“ varoval Sigfried Russwurm, prezident BDI, vplyvného nemeckého priemyselného združenia. Zdôraznil, že je potrebné brať do úvahy aj ďalšie technológie, ako sú vodík a nízkouhlíkové palivá.
Návrh Komisie hovorí, že nové automobily vyrobené po 1. januári 2035 by mali mať nulové emisie CO2, čo podľa kritikov de facto obmedzí výrobu automobilov na elektrické vozidlá. „Je to nepriateľské voči inováciám a opak otvorenosti voči technológiám,“ uviedla Hildegard Müller, prezidentka nemeckej asociácie výrobcov automobilov VDA.
Upozornila, že najmä dodávatelia dielov sa budú usilovať transformovať rýchlosťou, ktorú im nariadila EK, čo povedie k veľkým stratám pracovných miest.
Podľa Spolkového štatistického úradu (Destatis) vplyvný automobilový priemysel v Nemecku zamestnáva 830.000 ľuďom. Podľa euractiv.com môžu rokovaciu pozíciu nemeckej vlády zjednodušiť domáci giganti na výrobu automobilov, ako napríklad VW, ktorý už deklaroval koniec výroby spaľovacích motorov do roku 2035.
Nemecký priemysel vyjadril obavy aj z návrhu EK na zavedenie uhlíkového cla na vonkajších hraniciach Únie (CBAM), ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa na dovozcov zahraničného tovaru uplatňovala rovnaká cena uhlíka ako na výrobcov v EÚ. Má sa vzťahovať na šesť odvetví: elektrinu, železo a oceľ, hliník, hnojivá a cement.
„Laboratórny experiment EÚ s hraničnými daňami je nebezpečný a je už teraz odsúdený na neúspech,“ varoval Wolfgang Grosse Entrup, výkonný riaditeľ nemeckej asociácie chemického priemyslu VCI a dodal, že návrh neochráni vývoz európskych firiem na medzinárodné trhy.
Minister hospodárstva Peter Altmaier obhajoval návrh Komisie, ktorý predpokladá pilotnú fázu pre vybrané kategórie výrobkov, ako je oceľ, hliník a cement. Zelená oceľ bude pravdepodobne o 30 až 40 % drahšia ako bežná, čo spôsobí jej nekonkurencieschopnosť bez nástroja, ako je CBAM, uviedol minister.
Zástupcovia priemyslu sú však skeptickí a uprednostňujú súčasný systém, v ktorom priemyselné odvetvia dostávajú kredity za znečistenie CO2 zadarmo, v systéme obchodovania s emisiami (ETS).
„CBAM stále nie je vyskúšaný a predstavuje značné riziká,“ varoval Hans Jürgen Kerkhoff, prezident nemeckej asociácie oceliarskeho priemyslu, ktorý poukázal na to, že bezplatné CO2 kredity pre priemysel sa budú masívne míňať okolo roku 2030.
Podľa návrhu Komisie sa prideľovanie bezplatných kvót bude postupne znižovať, keď sa začne uplatňovať CBAM. Potom bude úplne ukončené v pevnom termíne od roku 2035, povedal šéf EÚ pre klímu Frans Timmermans s tým, že to poskytne priemyslu desaťročné obdobie na prispôsobenie sa.
„Navrhované riešenie chráni iba spoločnosti v EÚ a je spojené so značnými právnymi aj byrokratickými prekážkami,“ uviedol Peter Adrian, prezident nemeckého sociálneho partnera DIHK a pripojil sa k požiadavke nemeckých priemyselníkov, aby sa popri bezplatnom prideľovaní povolení uplatňovalo aj clo.
Pascal Lamy, bývalý šéf WTO, však podľa euractiv.com povedal, že systém bezplatných alokácií v kombinácii s novým clom na hraniciach predstavuje riziko porušenia pravidiel medzinárodného obchodu a varoval, že môže „v konečnom dôsledku viesť k obchodnej vojne“, ktorá by podkopala vedúce postavenie EÚ v oblasti klímy.