Brusel 14. februára 2023 – Európska komisia predložila dlho očakávané pravidlá definujúce podmienky, za ktorých môže byť vodík označovaný ako pochádzajúci z „obnoviteľných“ zdrojov energie. Francúzsku sa na poslednú chvíľu podarilo dosiahnuť zaradenie nízkouhlíkového vodíka vyrobeného z jadrovej elektriny do tejto kategórie. Téme sa venoval portál euractiv.com.

S plánovaným prechodom Európy na vodík sa podľa neho objavujú obavy, že elektrolyzéry vyrábajúce plynné palivo zvýšia dopyt po elektrine a „kanibalizujú“ obnoviteľnú elektrinu určenú na iné účely. Európska komisia preto pracuje na súbore pravidiel, ktoré zabezpečia, že zelený vodík využíva iba „doplnkové“ zdroje obnoviteľnej elektriny.

Po viac ako roku meškania v dôsledku intenzívneho lobingu z Paríža a Berlína exekutíva EÚ v piatok (10. 2.) konečne tieto pravidlá prijala. Vyplýva to z dokumentov, ktoré získal EURACTIV.

Aby sa zabezpečilo, že sa zelený vodík vyrába len z „doplnkovej“ obnoviteľnej energie, Komisia sa snažila zosúladiť jeho výrobu v čase a priestore. Podľa tohto princípu by napríklad španielsky výrobca vodíka nemohol tvrdiť, že vodík je obnoviteľný, ak by použitá elektrina pochádzala zo Švédska.

Nakoľko tieto dve veci musia byť korelované – hodinovo alebo štvrťročne, 50 kilometrov od seba alebo od susednej krajiny – boli predmetom intenzívnych diskusií, pričom priemysel presadzoval voľnejšie pravidlá a zelení aktivisti trvali na úzkej korelácii, aby sa vyhli kanibalizácii.

Komisia nakoniec prijala rozhodnutie a stanovila dve dôležité kritériá:

Do roku 2030 musí byť výroba vodíka zosúladená s výrobou obnoviteľnej energie na hodinovom základe. Dovtedy sa korelácia nastavuje na mesačnej báze.

Do roku 2028 musia výrobcovia vodíka preukázať, že ich elektrolyzéry sú napojené na zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie nie staršie ako 36 mesiacov.

Kritéria priniesli úľavu európskemu vodíkovému priemyslu, tvrdí euractiv.com. „Je mimoriadne dôležité, že môže byť konečne zabezpečená právna istota, aby sa mohli začať investície,“ povedal Jorgo Chatzimarkakis, generálny riaditeľ lobistickej skupiny Hydrogen Europe, ktorá pred prijatím rozhodnutia zo strany Komisie varovala pred možným exodom vodíkových firiem do USA, ktoré prijali zákon o znižovaní inflácie v USA.

Francúzske víťazstvo

Európska komisia v zásade očakáva, že kritériá časovej a priestorovej korelácie sa stanú irelevantné, keď 90 % výroby elektriny v danej krajine bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Práve v tejto súvislosti Francúzsko zaznamenalo veľké víťazstvo.

Jeho politici mesiace lobovali v Bruseli s cieľom presadiť názor, že zelený vodík by mal pochádzať aj z nízkouhlíkovej jadrovej elektriny, nielen z obnoviteľných zdrojov. „Dnes existuje reálne riziko, že diskusie v Bruseli povedú k zavedeniu veľmi vysokých cieľov obnoviteľného vodíka pre priemysel bez toho, aby sa zohľadnil podiel vodíka, ktorý možno vyrobiť z jadrovej elektriny,“ povedala francúzska ministerka energetiky Agnès Pannier-Runacherová.

Krajine ako Francúzsko podľa nej hrozí, že jej zabránia využívať svoju bezuhlíkovú elektrinu na výrobu vodíka. „Očividne to nedáva zmysel, je to absurdné a predovšetkým v rozpore s našimi európskymi cieľmi v oblasti dekarbonizácie,“ povedala minulý týždeň.

Podľa euractiv.com sa zdá, že toto riziko je nateraz eliminované. Podľa prijatých pravidiel budú krajiny s nízkouhlíkovým mixom elektrickej energie vyňaté z pravidla doplnkovosti za predpokladu, že investujú do novej kapacity na výrobu obnoviteľnej energie v „množstve, ktoré je prinajmenšom ekvivalentné množstvu elektrickej energie, považovanej za plne obnoviteľnú“.

Aby to dokázali, výrobcovia vodíka budú musieť vypracovať takzvané „dohody o nákupe elektriny“ (PPA), ktoré umožňujú kupujúcim nakupovať obnoviteľnú energiu za predvídateľnú cenu a zároveň pomáhajú výrobcom zabezpečiť financovanie ich projektov.

Výnimka sa uplatní, ak sa priemerná uhlíková intenzita elektriny používanej na výrobu vodíka „nachádza v ponukovej zóne, kde je intenzita emisií elektriny nižšia ako 18 gCO2eq/MJ,“ uvádza návrh Komisie. To znamená, že výnimka bude platiť, pokiaľ výroba elektriny v danej krajine emituje menej ako 65 gramov ekvivalentu CO2 na kilowatthodinu, doplnil EURACTIV.

Spomedzi 27 krajín EÚ tieto kritériá spĺňajú iba Francúzsko a Švédsko. V roku 2021, keď bola francúzska jadrová flotila takmer plne funkčná, boli emisie francúzskej elektriny 56 g CO2e na kWh. Švédsko má v priemere 28 g CO2e/Kwh.

Všetky zelené kritériá uvalené na európskych výrobcov sa navyše budú vzťahovať rovnako na vodík dovážaný zo zahraničia, čo je ďalšie víťazstvo pre Francúzsko, ktoré bojovalo proti snahe Berlína na zavedenie voľnejších kritérií na dovážaný vodík.

Prijaté pravidlá vychádzajú v ústrety krajinám, ktoré presadzujú jadrovú energiu, ako aj tým, ktoré nie sú naklonené dovozu vodíka, myslí si Mikaa Mered, lektor vodíkových trhov, diplomacia a geopolitiky na parížskej Sciences.

Podľa Hydrogen Europe patrí zásluha za spružnenie pravidiel pre výrobcov z EÚ aj Európskemu parlamentu.

Zákonodarcovia totiž minulý týždeň zrušili plánované kolo rokovaní o smernici EÚ o obnoviteľnej energii, pričom ako dôvod uviedli absenciu pravidiel „doplnkovosti“ vodíka – krok, ktorý zvýšil tlak na exekutívu EÚ, aby presadzovala svoj návrh.

Dokumenty, ktoré videl EURACTIV, ešte musia byť oficiálne zverejnené v registri delegovaných aktov EÚ. Zmeny na poslednú chvíľu sa však neočakávajú, uzavrel portál.

Foto: Slovenské elektrárne