Paríž 22. decembra 2022 – Spor Francúzska a Nemecka o vodík vyrobený z jadra pokračuje napriek tomu, že obe krajiny sa len pred mesiacom dohodli na zachovaní „technologickej neutrality“. Francúzska ministerka energetiky Agnès Pannier-Runacherová na poslednom stretnutí ministrov energetiky EÚ (19. 12.) kritizovala svojho nemeckého kolegu za „pokrytecký“ postoj k vodíku z jadra. Téme sa venoval portál euractiv.com.
Po minulomesačnom francúzsko-nemeckom kompromise o „technologickej neutralite“ české predsedníctvo Rady EÚ navrhlo začleniť do smernice EÚ o plyne, ktorá je v súčasnosti predmetom revízie, nové ustanovenie – článok 8a.
Návrh, ktorý Berlín podporil, mal umožniť započítanie nízkouhlíkového vodíka do dosiahnutia cieľov dekarbonizácie pre priemysel a dopravu podľa smernice EÚ o obnoviteľnej energii.
Keď však právne služby Rady spochybnili zákonnosť ustanovenia, členské štáty, ktoré nesúhlasia so zmiešaním nízkouhlíkového a obnoviteľného vodíka, zopakovali svoj nesúhlas s jeho jadrovou verziou.
Tieto pozície „sú mimoriadne pokrytecké“ vzhľadom na „klimatickú núdzovú situáciu“, ktorá si vyžaduje mobilizáciu všetkých dostupných nízkouhlíkových zdrojov energie, povedal Pannier-Runacherová na pondelkovom zasadnutí Rady pre energetiku v Bruseli.
Ciele v smernici o OZE
Český kompromis mal podľa euractiv.com zmierniť niekoľkomesačné napätie medzi Parížom a Berlínom v súvislosti so zahrnutím vodíka vyrobeného z jadra do smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.
Podľa kompromisu sa mal vodík s nízkym obsahom uhlíka počítať „ako doplnkový“ pri výpočte národných cieľov zníženia skleníkových plynov v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie. To by bolo povolené aj pri výpočte podielu obnoviteľných palív nebiologického pôvodu v doprave a priemysle podľa tej istej smernice.
Do návrhu bolo zahrnuté aj nové ustanovenie, ktoré má zabezpečiť, aby vodík s nízkym obsahom uhlíka nebol „označovaný alebo propagovaný ako obnoviteľný“.
Kompromisný návrh bol v súlade s požiadavkami Francúzska a siedmich ďalších krajín EÚ – Bulharska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Slovinska – v liste Európskej komisii z 25. októbra.
Splnenie cieľov EÚ v oblasti dekarbonizácie „vyžaduje, aby sme využili plný potenciál všetkých obnoviteľných a nízkouhlíkových palív a vodíka,“ uvádza sa v liste, ktorý dodáva: „V tomto ohľade je nevyhnutné, aby právo EÚ dodržiavalo zásadu technologickej neutrality.“
V záujme jej dosiahnutia list vyzýva na „rovnaké zaobchádzanie“ so „všetkými nízkouhlíkovými vodíkovými a nízkouhlíkovými palivami“ v smerniciach o plyne a obnoviteľných zdrojoch, „pokiaľ majú rovnaký príspevok k znižovaniu emisií skleníkových plynov“.
Nízkouhlíkové ustanovenie o vodíku podľa euractiv.com obhajuje aj priemysel EÚ, ktorý vyjadril svoj názor v otvorenom liste zaslanom inštitúciám EÚ 28. novembra. V liste tvrdí, že vodík vyrobený z dekarbonizovanej elektriny zo siete (t. j. obnoviteľnej alebo jadrovej) umožňuje vyrábať vodík takmer nepretržite.
Tento názor však spochybňujú protijadrové krajiny ako Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko, ktoré si neželajú, aby bol vodík s nízkym obsahom uhlíka zahrnutý do textov týkajúcich sa obnoviteľnej energie, ako by to mohol naznačovať článok 8a.
K tejto situácii došlo aj napriek bilaterálnej dohode z konca novembra, podľa ktorej sa zdalo, že Francúzsko a Nemecko našli spoločnú reč. V spoločnom vyhlásení z 25. novembra ich predstavitelia vyjadrili záväzok „rešpektovať technologické voľby každej krajiny, pokiaľ ide o mix elektrickej energie“, a dodali, že „spoločne nájdu riešenie, ako toto spoločné chápanie premietnuť do prebiehajúceho legislatívne spisy vrátane balíka o plyne [a vodíku]“.
Nepriaznivé právne stanovisko
O to sa pokúsilo české predsedníctvo EÚ s novým článkom 8a smernice o plyne, ktorý odkazuje na smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie.
Nepriaznivé stanovisko právnych služieb Rady o vodíku s nízkym obsahom uhlíka však poskytlo kritickým štátom muníciu spochybňovať článok 8a z právneho a politického hľadiska.
„Som presvedčená, že v smernici o obnoviteľnej energii by sme mali pracovať len s plne obnoviteľným vodíkom,“ povedala belgická ministerka Tinne van der Straeten v diskusii Rady pre energetiku v Bruseli. „Nízkouhlíkový vodík musí preto zahŕňať legislatíva v oblasti plynu, “ dodala s tým, že článok 8a „nemá tento diferencovaný prístup“.
Holandská ministerka zaujala podobný prístup, zatiaľ čo jej rakúsky náprotivok uviedol, že v práci Komisie chýbali podrobnosti, pokiaľ ide o body uvedené v nepriaznivom stanovisku právnych služieb, ku ktorému španielska ministerka energetiky Teresa Ribera dodala, že „by sme nemali miešať nízkouhlíkové a obnoviteľné“.
Túto líniu obhajuje aj Nemecko, ktoré sa obáva, že nízkouhlíkový vodík by podkopal samotný účel smernice o obnoviteľnej výrobe vodíka.
Pokrytecké postoje
Na tento zvrat Pannier-Runacherová reagovala. „Vyjadrené postoje sú mimoriadne pokrytecké vzhľadom na klimatickú núdzovú situáciu,“ povedala na pondelkovom zasadnutí Rady pre energetiku v Bruseli. „Jadrová elektrina je užitočná, keď je elektrina potrebná, ale keď ju treba uviesť do textov, už tam nie je,“ poznamenala. „Zachovanie tohto textu [smernice o plyne] bez článku 8a by znamenalo odoprieť členským štátom možnosť výberu ich energetického mixu“, ktorý je zakotvený v zmluvách EÚ, dodala.
Nie je to prvýkrát, čo sa o to Nemecko pokúšalo, reagovali Valérie Faudonová, generálna delegátka Francúzskej spoločnosti pre jadrovú energiu a Philippe Boucly, prezident France Hydrogen, v stanovisku zverejnenom na EURACTIV France.
„Nemeckí vyjednávači v Bruseli nerešpektovali rozhodnutie Francúzska využívať svoju jadrovú a obnoviteľnú elektrickú energiu na výrobu vodíka,“ argumentujú s odkazom na neúspech rokovaní o zavedení trvalo udržateľného kerozínu vyrábaného z jadrovej energie v nariadení RefuelEU o rozvoji trvalo udržateľných leteckých palív.
To všetko napriek faktu, že Francúzsko splnilo svoju úlohu tým, že na summite v Alicante 8. – 9. decembra súhlasilo s projektom vodíkového koridoru „H2Med“ zo Španielska
„Torpédovanie francúzskej vodíkovej stratégie je úplne kontraproduktívne a len zvýši závislosť od dovozu,“ povedala pre EURACTIV France Marion Labatutová, zástupkyňa riaditeľa EDF pre európske záležitosti.
Podľa niektorých názorov, najmä z environmentálnych kruhov je francúzska pozícia neudržateľná, najmä z právneho hľadiska., keďže právny servis Rady zdôraznil, že existujúcu primárnu legislatívu nemožno meniť inou primárnou legislatívou.
Niektoré členské štáty EÚ chcú, aby sa rokovania o plynovom balíčku odložili na ďalšie, švédske predsedníctvo. „Počas švédskeho predsedníctva budeme pravdepodobne schopní uzavrieť [plynový balík], ak budete ochotný vypustiť článok 8a,“ povedal podľa euractiv.com luxemburský minister energetiky Claude Turmes počas stretnutia ministrov energetiky EÚ.