Paríž 18. júla 2023 – Francúzsko, podobne ako niektoré iné krajiny Európskej únie, sa začalo zaoberať plánmi na zákaz predaja nových plynových kotlov. Premiérka Élisabeth Borneová načrtla časový harmonogram postupného vyraďovania plynových kotlov v nových budovách od roku 2026. Podľa portálu euractiv.com sa však francúzski politici inšpirovali vývojom v susednom Nemecku, kde podobný zákaz vyvolal nielen politické napätie v koalícii, ale aj silný odpor zo strany obyvateľstva a niektorých záujmových skupín. V krajine sa ozývajú hlasy, podľa ktorých môže vláda čeliť podobným ťažkostiam ako nemecká a ktoré v tejto súvislosti varujú pred vznikom ďalšieho „hnutia žltých viest“.
Na dekarbonizáciu svojich ekonomík musia členské štáty EÚ masívne elektrifikovať svoje energetické systémy. V sektore budov s vysokými emisiami to bude zahŕňať prechod z vykurovania fosílnymi palivami, najmä plynom, na systémy elektrických tepelných čerpadiel, ktorým sa Francúzsko v súčasnosti zaoberá.
V susednom Nemecku však nedávne diskusie na túto tému vyvolali vládnu krízu po tom, ako minister pre hospodárstvo a klimatické otázky Robert Habeck zo strany Zelených navrhli posunúť dátum ukončenia predaja nových vykurovacích systémov na zemný plyn a vykurovací olej o jeden rok skôr – z roku 2025 na rok 2024.
Zatiaľ čo nemecká „semaforová“, socialisticko-zeleno-liberálna vláda pôvodne plánovala ukončenie predaja týchto kotlov na rok 2025, liberálnej strane FDP, podporovanej niektorými sociálnymi demokratmi z SDP a opozičnými kresťanskými demokratmi z CDU-CSU, sa podarilo harmonogram odsunúť do roku 2028.
„Projekt bol z hľadiska klimatickej politiky dobre mienený, ale jeho ekonomický a sociálny dopad by bol zničujúci,“ vysvetlil začiatkom marca nemecký minister financií a líder FDP Christian Lindner.
Výskumník Andreas Rudinger z think-tanku pre udržateľnosť IDDRI tvrdí, že to nie je preto, že by sa z Nemcov zrazu stali klimatickí skeptici. „Situácia v Nemecku je spôsobená skôr politickým prevratom liberálov proti ekológom než reakciou obyvateľstva na opatrenia ohlásené koalíciou,“ povedal pre EURACTIV France.
V rozpore s týmto tvrdením však prieskumy verejnej mienky ukázali nielen významný pokles popularity ministra Habecka a strany Zelených. Podľa prieskumu agentúry Forsa bolo takmer 78 % Nemcov proti plánovanému zákonu o zákaze nových kotlov na tradičné palivá a približne 62 % opýtaných očakávalo, že po prechode na obnoviteľné zdroje sa zvýšia účty za kúrenie.
Navyše, samotná diskusia o plánovanom zákaze spôsobila v Nemecku nákupný boom nových vykurovacích systémov na plyn a olej a plyn, uviedol portál cleanenergywire.org. Podľa Federácie nemeckého teplárenského priemyslu (BDH) sa od januára do apríla 2023 predalo asi 168.000 plynových a 21.500 olejových systémov. To v prípade plynových predstavuje nárast o 14 percent a v prípade olejových dokonca o 100 percent, hoci treba povedať, že ich trhový podiel je len 7 %, zatiaľ čo plynom kúri takmer polovica zo 41 mil. nemeckých domácností. „Dôvera v plynové kúrenie sa zvyšuje,“ uviedol v tejto súvislosti BDH.
Francúzska debata sa mení na nemeckú?
Priebeh nemeckej verejnej diskusie je vo Francúzsku pozorne sledovaný, a to najmä od okamihu, keď premiérka Borneová v máji oznámila plán postupného vyraďovania plynových kotlov v nových budovách od roku 2026, poznamenal euractiv.com.
Na otázku, či francúzsku iniciatívu ovplyvnila situácia v Nemecku, poslanec za stranu Renaissance Antoine Armand pre EURACTIV povedal, že diskusia vo Francúzsku je ešte predčasná.
Od Borneovej zverejnenia základného časového rámca však prívrženci vyváženejšieho mixu plynu a elektriny vytvorili „jednotný front“, pričom francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire vyjadril svoj nesúhlas so zákazom plynových kotlov. V rozhovore pre televízny kanál LCI označil zákaz za „zlý nápad, ktorý spôsobí veľké obavy medzi našimi najchudobnejšími krajanmi“, zdôraznil Le Maire.
Armand v tejto súvislosti konštatoval, že aby sa Francúzsko vyhlo neúspechu vládneho plánu, môže sa poučiť „z búrlivej diskusie v Nemecku“, najmä pokiaľ ide o otázku sociálnej spravodlivosti.
Ďalšie hnutie žltých viest?
„Musíme byť ostražití, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré by unáhlené rozhodnutia, ako napríklad príliš rýchle ukončenie používania plynových kotlov, mohli mať na každodenný život domácností a ceny energií,“ povedal poslanec s odkazom na skúsenosť s návrhom uhlíkovej dane, ktorý inicioval vznik hnutia žltých viest vo Francúzsku v roku 2018.
Obavy z opakovania odporu verejnosti v podobe podobného protestného hnutia zdôraznili aj francúzski Zelení a pravicová strana Les Républicains v spoločnej správe Senátu o účinnosti verejných politík v oblasti energetickej obnovy, zverejnenej 5. júla.
Vo svojej správe dvaja senátori zdôraznili, že energeticky efektívna renovácia budov si vyžaduje väčšiu verejnú podporu, pričom uviedli, že v tejto otázke sa objavuje „politický konsenzus“.
V reakcii na správu Borneová v rozhovore z 8. júla oznámila, že vláda bude investovať ďalších 7 miliárd eur ročne do zeleného prechodu, vrátane renovácie bytov.
Cieľom je zvýšiť počet hĺbkových renovácií zo súčasných 60 000 – 70 000 ročne na celkových 200 000 ročne od roku 2024, povedal Antoine Pellion, ktorý je v priemierkinom tíme zodpovedný za ekologické plánovanie.
S ohľadom na tieto ciele by sa mohlo zdať, že vláde politická kríza nehrozí, aj keď niektorí budú naďalej proti postupnému vyraďovaniu tradičných kotlov.
Napriek tomu ministerka energetiky Agnès Pannier-Runacherová po otvorení závodu na výrobu tepelných čerpadiel v regióne Pas-de-Calais zdôraznila, že trvá na tom, že plynové kotly budú skôr či neskôr vyradené, aj keď „postupne“. Uviedla to v rovnaký deň, keď navštívila závod na metanizáciu v rovnakom regióne.
Francúzsko je popredným výrobcom tepelných čerpadiel v Európe a tretím najväčším výrobcom bioplynu v Európe po Nemecku, uzavrel euractiv.com.